Tibor Gašpar na pojednávaní v kauze Očistec.

Kauza Očistec: 10 pikošiek zo súdu

Tibor Gašpar na pojednávaní v kauze Očistec.
Tibor Gašpar na pojednávaní v kauze Očistec.

Proces priniesol ostré výmeny názorov, zvláštne rozhodnutia aj nečakané zvraty. Od 30-stupňovej teploty v súdnej siei až po údajný benefit pre Jána Káľavského.

Čas čítania textu: 8 minút

Prvá: Zaujatý prokurátor, kolega navrhnutý za svedka

Čeľovský sa cítil zaujatý, Šanta bol navrhnutý ako svedok. Po odňatí spisu v kauze Očistec prokurátorovi Michalovi Šúrekovi pridelili prípad Bohdanovi Čeľovskému a Jánovi Šantovi. Čeľovský pritom oznámil, že sa pre dlhoročný kolegiálny vzťah s obžalovaným, bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, cíti zaujatý.

Napriek tomu napokon zastupuje obžalobu pred súdom. Kováčikova obhajoba zároveň navrhovala ešte počas vyšetrovania vypočuť Šantu ako svedka k tomu, či od neho Kováčik žiadal informácie o kauze Váhostav alebo sa ju pokúšal ovplyvňovať.

Druhá: Separovaní novinári

Novinári a verejnosť sú pred začiatkom pojednávania a počas prestávok fyzicky oddelení od obžalovaných, advokátov a prokurátora. Rozhodol o tom predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.

Zástupcovia médií a verejnosť musia čakať o poschodie nižšie a nemôžu sa zdržiavať na chodbe pred pojednávacou miestnosťou. Predseda súdu opatrenie oficiálne neodôvodnil. Neoficiálnym dôvodom má byť hluk z chodby, ktorý rušil zamestnancov pracujúcich na tom istom poschodí.

Advokáti sa však dlhodobo sťažujú aj na nedostatočné zázemie na súdoch. V minulosti pri iných kauzách na Špecializovaom trestnom súde v Banskej  Bystrici viackrát namietali, že ich novinári pred začiatkom pojednávania a počas prestávok neustále fotografujú či nakrúcajú a nemajú priestor na pokojný rozhovor s klientmi.

Problém so zázemím pre advokátov aj novinárov sa najmä na bratislavských súdoch usilovala riešiť už v roku 2017 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy Most-Híd). Plány však nikdy nezrealizovala.

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici však oddeľovanie novinárov a verejnosti od účastníkov konania nie je bežnou praxou. Opatrenie platí výhradne pre proces v kauze Očistec. Novinári tak nemôžu pri príchode do pojednávacej miestnosti ani počas prestávok priamo klásť otázky obžalovaným, ich advokátom či prokurátorovi. Rozhovory s nimi však môžu viesť na prízemí súdnej budovy alebo vonku na ulici pred budovou.

Tretia: Prokurátor nechce vypočúvať obžalovaných

Prokurátor Bohdan Čeľovský ešte pred otvorením hlavného pojednávania upravil návrhy na vykonanie dokazovania. Uviedol, že z jedenástich obžalovaných chce vypočuť iba bývalého šéfa finančnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Bernarda Slobodníka a bývalého prezidenta Finančnej správy SR Františka Imreczeho. Obaja počas vyšetrovania spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Prokurátor zastupuje obžalobu a otázkami môže preverovať obhajobu obžalovaných aj prípadné rozpory v ich výpovediach. Trestný poriadok počíta s tým, že po súvislej výpovedi obžalovaného vedie jeho výsluch najprv prokurátor.

Predseda senátu Peter Pulman poznamenal, že ide o neštandardnú situáciu. Čeľovský viedol výsluch Slobodníka. Imrecze vypovedal spontánne, poprel spáchanie skutku a pred súdom opísal aj okolnosti, za ktorých začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Na otázky prokurátora, obhajcov ani súdu však odpovedať nechcel. Nevylúčil, že na ne bude odpovedať neskôr.

Na jednom z pojednávaní chcel zastupujúci prokurátor Matej Izakovič klásť otázky bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Ten však využil svoje právo a odpovedať odmietol.

Keď sa novinári Izakoviča pýtali, prečo prokuratúra nechce viesť výsluchy ostatných obžalovaných, vysvetlil, že nekladenie otázok nie je rezignáciou, ale procesnou taktikou. Prokurátor podľa neho nechcel poskytovať obžalovaným ďalší priestor na rozvíjanie ich obhajoby.

Štvrtá: Obžalobu som nepísal, reagoval prokurátor

Obhajoba namietla, že skutok pod bodom 19 nie je v obžalobe konkretizovaný, a preto obžalovaní nevedia, proti čomu sa majú brániť.

Prokurátor Čeľovský sám uviedol, že skutok je v obžalobe opísaný príliš všeobecne. Následne reagoval, že obžalobu nepísal on. Podal ju pôvodný prokurátor Michal Šúrek.

KONTEXT: Bod 19 obžaloby: V rokoch 2014 až 2019 mali Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník, Marián Zetocha, Ľudovít Makó a Dušan Kováčik poskytovať Norbertovi Bödörovi informácie z vyšetrovania a operatívneho preverovania viacerých trestných vecí. Stretávať sa mali najmä na šiestom poschodí budovy Transpetrolu v Bratislave. Informácie sa týkali napríklad spoločností Váhostav, Unipharma, KTAG či Swan, ale aj preverovania politicky a spoločensky exponovaných osôb. Podľa obžaloby mali od Bödöra zároveň prijímať pokyny, ako v jednotlivých prípadoch postupovať, napríklad aby konkrétne osoby neboli obvinené.

Piata: Kubina chcel sedieť oproti Slobodníkovi

Ešte pred výsluchom obžalovaného Bernarda Slobodníka zaslal jeho advokát Peter Kubina súdu návrh na zmenu zasadacieho poriadku v pojednávacej miestnosti. Obžalovaný bežne sedí na lavici vedľa svojho obhajcu, aby spolu mohli komunikovať. Kubina však požadoval, aby jeho klient sedel oproti nemu a mohli udržiavať očný kontakt. Predseda senátu Peter Pulman tejto požiadavke nevyhovel. „Zaváňa to ovplyvňovaním,“ podotkol.

Šiesta: Kto sa komu votrel do rodiny?

Obžalovaný Bernard Slobodník vo výpovedi spomenul aj Petra Petrova, prezývaného Tiger. Uviedol, že boli kamaráti a vlastnia byty v tom istom dome. Petrov pritom vypovedá proti Slobodníkovi vo viacerých prípadoch. Pri vysvetľovaní ich blízkeho vzťahu Slobodník vyhlásil: „Petrov sa mi votrel do rodiny!“

Slobodník tým reagoval na otázky týkajúce sa jeho vzťahu s Petrovom a okolností, za ktorých Petrov získaval informácie o policajných kauzách. Tvrdil, že Petrov sa dostal do jeho bezprostrednej blízkosti a rodinného prostredia.

Tým sa však tvrdenia o „votretí sa do rodiny“ neskončili. Rovnaké slovné spojenie použil vo svojej spontánnej výpovedi aj obžalovaný Tibor Gašpar. Popieral skutky uvedené v obžalobe, spochybňoval Slobodníkovu dôveryhodnosť a tvrdil, že Slobodník sa mu votrel do rodiny.

Slobodník následne reagoval otázkou, ako sa mohol Gašparovi „votrieť do rodiny“, keď sa roky stretávali, Gašpar chodieval na jeho chalupu a spoločne dovolenkovali.

„Pán Gašpar, vaša arogancia je ozaj vrcholom. Ja som sa votrel do vašej rodiny?“ vyhlásil Slobodník. Následne opísal ich súkromné kontakty: „Štyri, päť rokov sme sa stretávali, chodili ste mi na našu chalupu gratulovať. Mám vám sem doniesť dovolenkové fotografie z Turecka alebo Grécka?“

V emotívnom prejave obvinil Gašpara z klamstva, okrem iného aj v súvislosti s tvrdením, že nechodieval na porady do budovy Transpetrolu.

Gašpar reagoval, že Slobodníkov emotívny prejav počúval „so zaťatými zubami“. Jeho výroky týkajúce sa rodiny odmietol: „Jeho vyjadrenia voči mojej rodine sú absurdné.“

Siedma: Taktika advokáta Duloviča

Obžalovaný Bernard Slobodník tvrdil, že znalec docent Marián Kočner pracoval na posudku v kauze Váhostav tak, aby prípad nesmeroval k Jurajovi Širokému a jeho rodine, a v kaviarni mu za to dal úplatok 15-tisíc eur. Obžalovaný Roman Stahl a dokumenty zo spisu Váhostav, ktoré zabezpečil súd, však ukázali, že docent Kočner na tomto posudku nepracoval.

Keď sa novinári Slobodníkovho advokáta Jána Duloviča spýtali, či si jeho klient znalca vymyslel, odpovedal: „Nie, nevymyslel. Momentálne vyslovene zo strategických dôvodov nebudem k tomu hovoriť viac, aby som neprezrádzal našu taktiku.“ Dulovič zároveň tvrdil, že na argumentáciu obhajoby boli pripravení a vysvetlenie príde neskôr.

Nasledujúci deň Slobodník pripustil, že sa pri spojení znalca docenta Kočnera s Váhostavom mohol pomýliť. Na úplatku naďalej trval, no povedal, že mohol súvisieť s inou, bližšie neurčenou kauzou. Dulovič zmenu obhajoval tým, že jeho klient vypovedá podľa toho, ako si udalosti pamätá.

Ôsma: V pojednávacej miestnosti bolo 30 stupňov

Predseda senátu Peter Pulman na jednom z pojednávaní v auguste odmeral teplotu v pojednávacej sieni, kde aj napriek zapnutej prenosnej klimatizácii nameral až 30 °C. Rozhodol preto, že pojednávanie bude iba dopoludnia.

Deviata: Kaľavského „benefit“: päť rokov väzenia

Prokurátor Bohdan Čeľovský navrhol, aby súd najprv preskúmal zákonnosť získania komunikácie čurillovcov zo skupiny Apači, ktorú navrhla vykonať ako dôkaz obhajoba.

Čeľovského argument bol, že Ján Kaľavský, ktorý komunikáciu vydal, mal pri konaní inšpekcie získať nezákonný benefit. Podľa prokurátora sa priznal k trestnej činnosti, ale pôvodne nebol stíhaný a táto okolnosť sa údajne neriešila.

Kaľavský však komunikáciu zo skupiny Apači vydal dobrovoľne a nikdy nemal postavenie spolupracujúceho obvineného. Za vynášanie informácií, zneužitie právomoci a marenie spravodlivosti ho právoplatne odsúdili na päť rokov väzenia a peňažný trest päťtisíc eur. Obvinenie mu vzniesli aj v pôvodnej veci vedenej inšpekciou, ktorá v súčasnosti nesie názov Kajúcnik.

Desiata: Bödör komunikuje s novinármi

Norbert Bödör v iných trestných kauzách, ako sú Dobytkár či Valčeky, v ktorých tiež čelí obžalobe, pred novinármi spravidla nevystupoval. Počas procesu v kauze Očistec však začal pravidelne reagovať aj na otázky žurnalistov.

Pojednávanie bude pokračovať v stredu 2. septembra. Naplánovaný je výsluch svedka Ľudovíta Makóa.

Kauza Očistec

Kauza Očistec sa týka podozrenia, že bývalí vysokopostavení policajní funkcionári a ďalšie osoby vytvorili zločineckú skupinu, ktorá mala ovplyvňovať vyšetrovania a vynášať informácie z polície. Obžaloba stojí najmä na výpovediach spolupracujúcich obvinených Bernarda Slobodníka a Františka Imreczeho a svedka bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Kto sú obžalovaní?

Podnikateľ Norbert Bödör
Bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu za SMER – SSD Tibor Gašpar
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik
Bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer
Bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky Marián Zetocha
Bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško
Bývalý riaditeľ finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník – priznáva sa okrem jedného skutku a vypovedá voči iným
Bývalý zástupca finančnej jednotky NAKA Milan Mihálik
Podnikateľ Boris Trantalič
Bývalý riaditeľ Finančnej správy SR František Imrecze – popiera skutok v obžalobe, počas vyšetrovania vypovedal voči iným
Bývalý vyšetrovateľ NAKA Roman Stahl

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation