Čas čítania textu: 18 minút
Kajúcnik Bernard Slobodník tvrdil, že obžalovaný exvyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Roman Stahl trestné konania nekrivil a peniaze si odmietal vziať. V Doprastave mu mal po prehováraní nechať obálku a v kauze Technopol mu mal peniaze podľa vlastných slov natlačiť, hoci ich jeho bývalý podriadený nechcel prevziať. Rozpory o výške úplatku vysvetliť nevedel.
V kauze Ezechiel 7 je za dva korupčné trestné činy obžalovaný exvyšetrovateľ NAKA Roman Stahl. Prvý sa týka kauzy Doprastav a druhý kauzy Technopol. Prípad pojednáva samosudkyňa Beáta Medveďová.
Doprastav v obžalobe
Podľa obžaloby v roku 2014 mali oligarcha Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar požiadať vtedajšieho šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, aby ovplyvnil vyšetrovanie trestnej veci týkajúcej sa spoločnosti Doprastav, a požadovali, aby sa v rámci vyšetrovania trestnej činnosti nedostali do veci osoby spájané s menami Výboh a Široký.
Spis bol v novembri 2014 pridelený vyšetrovateľovi Stahlovi. Slobodník mu mal sprostredkovať požiadavky Bödöra a Gašpara, pričom Stahl mal uviesť, že v danom štádiu nevie predvídať ďalší vývoj veci, pretože závisí od znaleckého dokazovania, avšak pokyny berie na vedomie. Následne Stahl vyšetrovanie ukončil uznesením z 22. mája 2017 s tým, že nejde o trestný čin.
Bödör mal odovzdať Slobodníkovi obálku s 30-tisícami eur so slovami, aby sa o peniaze podelil aj so Stahlom. Slobodník mal bývalému podriadenému odovzdať sumu 15-tisíc eur. Stahl mal podľa obžaloby vedieť, že peniaze pochádzajú od Bödöra a súvisia s jeho postupom vo veci.
V kauze v auguste 2023 obvinili aj Bödöra a Gašpara, no generálna prokuratúra ich obvinenie zrušila na základe paragrafu 363 Trestného poriadku. Stíhaný tak ostal iba Stahl. Z Gašpara sa stal podpredseda parlamentu za SMER- SSD.
Poznali sa z Levíc
Bývalý policajný funkcionár Slobodník na súde vypovedal ako svedok. Povedal, že okrem kolegiálneho mali so Stahlom aj priateľský vzťah. Poznali sa ešte z obdobia pred rokom 2012, keď pôsobil na okresnom riaditeľstve v Leviciach.
„Stretávali sme sa na nejakých narodeninách, iných, na športových akciách, takže sme mali normálny blízky priateľský vzťah,“ opísal s tým, že boli niekoľkokrát lyžovať a absolvovali aj spoločné pobyty v zahraničí. Spomenul Chorvátsko, konkrétne ostrov Rab, kde boli u jeho známeho a pobytu sa zúčastnili aj ďalší vtedajší policajti.
Slobodník tvrdil, že Stahlovi pomohol dostať sa na nitriansku expozitúru NAKA, keď jeho bývalý kolega z Levíc v roku 2014 prejavil záujem zmeniť útvar.
„V tej dobe aj pán Stahl prejavil záujem, že by sa posunul a išiel by pracovať na nejaké iné pracovisko. Takže ja som sa potom prihovoril, že mám záujem priniesť vyšetrovateľa na expozitúru do Nitry, nakoľko tam bolo voľné miesto. Debatoval som o tom s pánom Bödörom aj s pánom Gašparom, ktorí po určitých konzultáciách dali na to súhlas riaditeľovi NAKA, lebo personálnu právomoc mal len riaditeľ NAKA,“ opísal.
Stačila lojalita voči nemu
Slobodník Stahla prezentoval v dobrom. „Ja som zo skúsenosti z okresného riaditeľstva uviedol, že je to schopný vyšetrovateľ, ktorý by tam bol vhodný, a že je to môj známy, je to môj priateľ. Je to človek, na ktorého sa dá spoľahnúť, aspoň ja sa naňho môžem spoľahnúť,“ vypovedal.
Keďže on bol lojálny voči Bödörovi a Gašparovi a plnil ich príkazy, vytváralo to predpoklad, aby sa v prípade potreby určité veci riešili cez takýchto ľudí.
Slobodník opísal, že počas jeho pôsobenia vo vedení Národnej jednotky finančnej polície prichádzali požiadavky na konkrétne prípady.
„Boli to viac-menej príkazy na moju osobu, kde vlastne chceli, aby vyšetrovanie prebiehalo tak, ako si to oni predstavujú. Čiže boli prípady, kde trebalo ľuďom pomôcť a urobiť maximum preto, aby sa niektoré tie osoby, o ktoré oni mali záujem, vyhli trestnému stíhaniu. Alebo boli prípady, kde viac-menej tlačili na to, aby niektoré osoby boli stíhané,“ uviedol pred súdom.
Najskôr ho zapieral
Keď sa Slobodník na jeseň 2020 dozvedel, že voči nemu vypovedá bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, rozhodol sa, že bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
V prvých výpovediach bývalého kolegu z Levíc Stahla vôbec nespomínal. Vraj nechcel do vecí zaťahovať priateľov a chcel ho chrániť. O prijatých sumách z úplatkov mal hovoriť, ale nepovedal, že časť peňazí odovzdal ďalej.
Neskôr mu malo byť zdôrazňované, že ak nebude opisovať udalosti úplne a nebude hovoriť od začiatku do konca, spolupráca nemá význam a nemôže očakávať ústretovosť. Na otázku obhajcu potvrdil, že bol poučený, aby vypovedal o trestnej činnosti svojej aj iných osôb, o ktorej vie. Odmietol však, že by ľudí usvedčoval preto, aby získal viac výhod.
Opísal, že Stahl mu dokonca pomáhal pripraviť poznámky k prvým výpovediam na vtedajšom Úrade špeciálnej prokuratúry. Tvrdil, že mu nikto nesľúbil konkrétny výsledok a že je pripravený niesť následky za skutky, ku ktorým sa priznal.
Aby tam nebol Výboh
Výpoveď o kauze Doprastav začal udalosťami z konca roka 2014. V tom čase ho podľa jeho slov zavolali na šieste poschodie budovy Transpetrolu na ulici odbojárov v Bratislave. Bödör mu tam mal povedať, že Doprastav je citlivá kauza a bolo by dobré, aby ju Slobodník „dozoroval“.
Podľa Slobodníka nešlo iba o žiadosť, ale o príkaz. Bödör mu mal pripomenúť, že má na NAKA svojich ľudí, a žiadať ho, aby vec nedošla do určitého štádia.
„Máš tam svojich ľudí. Takže buď taký dobrý, aby táto vec nedošla do toho štádia, nakoľko sa hovorilo a pán Bödör mi to tiež zdôraznil, že niekde v pozadí tejto spoločnosti má figurovať aj osoba pána Výboha,“ opisoval.
Bödör preto podľa jeho výpovede chcel, aby sledoval priebeh vyšetrovania. O Doprastave sa Slobodník podľa vlastných slov viackrát rozprával aj s vtedajším prezidentom policajného zboru Gašparom, či už na policajnom prezídiu, alebo na šiestom poschodí budovy Transpetrolu. Nepamätal si však, či bol Gašpar prítomný priamo pri rozhovore s Bödörom, alebo s ním hovoril osobitne. „Takže toto zadanie kvázi bolo mi určené,“ opísal Slobodník.
Vedel, že prípad vyšetruje Stahl, no nevedel s istotou povedať, či mu už bol spis v čase zadania pridelený. Nevedel potvrdiť, či mu bol prípad Doprastavu pridelený práve na ich pokyn. Pripustil, že Stahl mohol spis dostať bežným spôsobom už predtým. Bol si však istý, že Bödör a Gašpar mu povedali, aby ju riešil jeho vyšetrovateľ.
Podľa Slobodníkovej výpovede bolo podaných viacero trestných oznámení, pretože Doprastav sa dostal do platobnej neschopnosti a nevedel uhrádzať faktúry za práce vykonané subdodávateľmi.
Hovoril mu o znaleckom posudku
So Stahlom sa následne stretol. „Bolo mi povedané pánom Stahlom, že k veci bude pribratý, alebo už v tej dobe je pribratý pán znalec, a že bude záležať od toho, ako to bude vyzerať alebo aký bude konečný verdikt znaleckého posudku,“ uviedol.
Slobodník vypovedal, že s Bödörom sa v súvislosti s Doprastavom stretol viackrát aj v sídle spoločnosti Bonul v Nitre. Na jednom zo stretnutí dostal požiadavku, aby sa stretol so zástupcom Doprastavu alebo s inou osobou, ktorá mu mala vysvetliť situáciu v spoločnosti. Bödör mal toto stretnutie sprostredkovať.
Stretol sa s človekom z Doprastavu
K stretnutiu neskôr došlo v Leviciach, presné miesto si Slobodník nepamätal. Nevedel už ani to, či išlo o právneho zástupcu Doprastavu alebo o inú osobu.
Neznámy človek mu podľa jeho slov obšírne vysvetľoval stav spoločnosti. Tvrdil, že nejde o trestnoprávnu vec, ale o bežný ekonomický či obchodný problém, keď sa firma dostala do platobnej neschopnosti a nedokáže uhrádzať pohľadávky.
Slobodník si nebol istý, či mu povedal, že návrh na reštrukturalizáciu už podali, alebo ho ešte len plánovali podať. Po stretnutí Slobodník podľa svojej výpovede informoval Bödöra aj Stahla. Vyšetrovateľ podľa neho do veci nijako nezasahoval a zopakoval, že odpovede prinesie vyšetrovanie, najmä znalecký posudok.
Prípad sa podľa Slobodníka vyšetroval pomerne dlho, pravdepodobne aj pre veľký počet poškodených, ktorým Doprastav neuhradil faktúry. Keď bol znalecký posudok dokončený, Slobodník mal dostať informácie od Stahla a výsledky sa podľa neho objavili aj v interných administratívnych záznamoch.
Slobodník vypovedal, že vyšetrovacie úkony nepreukázali priamy vplyv ľudí, o ktorých sa v súvislosti s firmou hovorilo, ani ich zodpovednosť za vzniknutý stav.
Spokojný Bödör
Bödör mal následne na stretnutí v Bonule povedať, že je rád, ako sa prípad vyvíja. Ak by vývoj pokračoval rovnako, konanie sa podľa neho mohlo skončiť, pretože trestná činnosť sa nepreukázala. Zároveň mal Slobodníkovi povedať, že je spokojný s informáciami, ktoré od neho dostával.
„Dal mi obálku, pričom sám povedal, že v obálke sa nachádza 30-tisíc eur, že kámoši sú spokojní. Takže tieto peniaze si mám zobrať a, samozrejme, podeliť sa aj s pánom Stahlom,“ povedal Slobodník.
Slobodník tvrdil, že obálku najprv odmietal. Z výsledkov vyšetrovania mu podľa jeho slov nevychádzalo nič, čo by odôvodňovalo začatie trestného stíhania konkrétnych osôb. „Ja som tieto peniaze nechcel zobrať,“ spomenul. Bödör mu mal odpovedať: „To je všetko v poriadku, kámoši sú spokojní.“
Peniaze mali byť podľa neho vo vyšších nominálnych hodnotách, „sto a vyššie“. Presnejšie zloženie bankoviek uviesť nevedel.
Rozpory vysvetliť nevie
Napokon si obálku vzal a odišiel z Bonulu. Z celkovej sumy oddelil polovicu. Pri najbližšom osobnom stretnutí so Stahlom, na ktorom podľa jeho slov nikto ďalší nebol, mu povedal, že peniaze dostal od Bödöra a časť z nich je určená preňho.
Na otázku obhajoby Slobodník neskôr sumu spresnil: Stahlovi mal odovzdať 15-tisíc eur, teda polovicu z 30-tisíc eur.
Počas vyšetrovania však vypovedal, že bývalému podriadenému dal päť až 10-tisíc eur. Prečítali mu jeho výpoveď a vyzvali ho, aby sa k tomuto rozporu vyjadril. „Neviem ho vysvetliť,“ odpovedal Slobodník.
Obžaloba však nevysvetľuje, z akého konkrétneho dôkazu prokurátor sumu 15-tisíc eur odvodil. Takáto suma sa totiž neuvádza ani v citovaných výpovediach ďalších svedkov: bývalého policajta Vladimíra Bistáka, ktorý vypovedá o kauze Váhostav, bývalého sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý o tomto skutku nič nevie a okrajovo vypovedá o kauze Technopol, ani Petra Petrova s prezývkou Tiger, ktorý vypovedá o vierohodnosti Slobodníka.
Stahl nesúhlasil
„On takisto nesúhlasil, že v tej veci sa viac-menej nič neurobilo, nič podstatné, čo by musel riešiť. A pritom z vyšetrovania a zo všetkých úkonov, ktoré boli vykonané aj na základe znaleckého posudku, vôbec nevyplývalo, že by v tejto veci mali byť ďalej trestne stíhané určité osoby z vtedajšieho manažmentu,“ povedal pred súdom Slobodník s tým, že po prehováraní si peniaze napokon nechal.
Tvrdil, že o rozdelení peňazí vedel Bödör a podľa jeho presvedčenia aj Gašpar, hoci pri odovzdaní obálky nebol prítomný. O nikom ďalšom nevedel.
V prípade Doprastavu však na priamu otázku obhajoby povedal, že Stahl podľa neho trestné konanie, postup ani rozhodnutie nekrivil. Tvrdil, že ho iba informoval o požiadavkách, ktoré dostával on sám. Práve preto podľa vlastných slov najprv nechcel od Bödöra prevziať peniaze. Znalecký posudok a ostatné výsledky vyšetrovania podľa neho samy osebe viedli k záveru, ku ktorému vyšetrovatelia dospeli.
Keď sa ho pýtali, ako sa pripravovalo skončenie konania, nevedel posúdiť, či celý proces prebiehal objektívne. Po určitom čase mu však Stahl povedal, že konanie končí a prokurátorovi predkladá návrh na zastavenie trestného stíhania.
Stahl sa na pojednávaní Slobodníka pýtal aj na to, či mal do vyšetrovania preniesť názory alebo závery z jeho stretnutia s neznámym človekom v Leviciach. Slobodník odpovedal, že ho iba informoval o tom, aké stretnutie absolvoval a čo na ňom odznelo.
Nepamätal si, kto vypracoval znalecký posudok, ani to, či bol v kauze jeden alebo ich bolo viac.
Čo tvrdí prokurátor o kauze Technopol?
Druhý skutok sa týka kauzy Technopol. Prokurátor v obžalobe uvádza, že v roku 2017 mal Bödör so súhlasom alebo vedomím Gašpara požiadať Slobodníka, aby vyšetrovanie trestných vecí týkajúcich sa spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s., vykonával Stahl.
Spisy mu pridelili 20. júla 2017. Podľa obžaloby Bödör požadoval, aby bolo trestné stíhanie Mariana Kočnera časovo oddialené. Na tento účel mal byť prostredníctvom riaditeľa NAKA Petra Hraška Stahlovi zaslaný anonym, ktorý mal spochybniť jeho postup pri vyšetrovaní. Následne bola vykonaná kontrola vyšetrovacieho spisu a Stahl bol podrobený overeniu pravdovravnosti na detektore.
Bödör mal opakovane požadovať predĺženie času na vydanie uznesenia. Stahl však napokon 22. februára 2018 vydal uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnym osobám. Ich expedovanie však bolo vykonané až 28. februára 2018. Podľa obžaloby následne Slobodník naďalej poskytoval Bödörovi informácie o stave vyšetrovania.
Po splnení požiadaviek mal Bödör odovzdať Slobodníkovi obálku s finančnou hotovosťou vo výške najmenej 10-tisíc až 15-tisíc eur. Slobodník mal následne z tejto sumy odovzdať Stahlovi najmenej dvetisíc až päťtisíc eur. Stahl mal pri prevzatí peňazí vedieť, odkiaľ finančné prostriedky pochádzajú.
Aj za tento skutok pôvodne stíhali Bödöra a Gašpara, no rovnako sa naň vzťahuje rozhodnutie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Záujem Bödöra aj Gašpara
Slobodník na súde vypovedal o postupe, ktorý mal oddialiť vznesenie obvinenia v kauze Technopol. Podľa jeho slov mal Bödör žiadať, aby policajné uznesenie vyšlo až po rozhodnutí okresného súdu v Bratislave v obchodnoprávnej veci týkajúcej sa spoločnosti.
Slobodník zaradil začiatok kauzy na jeseň alebo na koniec roka 2017. Vyšetrovanie podľa neho pokračovalo v roku 2018 aj neskôr.
Vo výpovedi hovoril o manželoch Pávekovcoch, ktorí podľa jeho spomienok zrejme patrili medzi majiteľov Technopolu. V súvislosti s pripravovaným alebo uskutočneným prevodom akcií mal Pávek podať trestné oznámenie na NAKA. Slobodník si nepamätal presný spôsob podania, vedel však, že vec riešila expozitúra finančnej polície NAKA v Banskej Bystrici.
Kým bol spis v Banskej Bystrici, zaujímal sa oň podľa Slobodníka Gašpar. Na poradách o trestnom oznámení hovoril aj Hraško a Gašpar sa mal pýtať na stav spisu. Slobodník následne zisťoval informácie od vyšetrovateľov, sám však podľa svojej výpovede v tejto fáze nevykonával konkrétne kroky. Tvrdil, že spočiatku nevedel o spojení prípadu s Marianom Kočnerom.
„… pán Bödör povedal, že viac-menej za týmito vyšetrovanými vecami je viac-menej pán Kočner s tým, že má záujem zmocniť sa Technopolu,“ uviedol.
Spis presunuli do Nitry
Podľa Slobodníkovej výpovede neboli na špeciálnej prokuratúre spokojní s vyšetrovaním. Dozorujúci prokurátor Maroš Žilinka preto odňal vec banskobystrickej expozitúre finančnej polície a prikázal ju expozitúre Národnej jednotky finančnej polície v Nitre.
„Tiež v tej dobe, ak sa dobre pamätám, bola požiadavka od pána Bödöra, aby to vyšetroval pán Stahl. Ja som riaditeľovi v tejto veci, ak sa pamätám, povedal v tej dobe, že má to prísť do Nitry,“ vypovedal. Neuviedol však, či vec Stahlovi pridelili priamo na základe tejto požiadavky.
O Technopole sa mali rozprávať na stretnutiach v Transpetrole a s Gašparom aj na policajnom prezídiu. Slobodník si nepamätal, či boli Bödör a Gašpar spolu aj na schôdzke v Transpetrole.
O dva týždne neskôr
„Pán Bödör povedal pri takomto stretnutí, že je tu jedna požiadavka, ktorú by bol rád a bolo by dobré, aby sa splnila. A tá požiadavka bola, že nakoľko zrejme aj on mal informácie od niekoho aj iného ako mňa, že v tom prípade Technopol sa pripravuje alebo zrejme sa bude vznášať obvinenie určitým osobám,“ povedal Slobodník pred súdom.
Bödör podľa neho striktne žiadal, aby vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení obvinenia najmenej o dva týždne, prípadne ešte neskôr.
Dôvodom malo byť civilné konanie na okresnom súde v Bratislave. Slobodník uznesenie vo výpovedi označoval ako „dvestošestku“, čo znamená paragraf 206 Trestného poriadku, a teda uznesenie o vznesení obvinenia, a tvrdil, že to malo nasledovať až po rozhodnutí okresného súdu.
„Pán Bödör mi ešte povedal, on si toto nejako v hlave vyriešil, pripravil aj určité nejaké body alebo určitý nejaký plán tak, aby nikto nebol ohrozený, akože nechcel ohroziť ani mňa, ani vyšetrovateľa, ani nikoho z NAKA,“ uviedol.
Anonym, detektor a kontrola spisu
Prvým krokom malo byť anonymné podanie na vyšetrovateľa Stahla. Bödör sa podľa Slobodníka dohodol s vtedajším riaditeľom NAKA Hraškom, že mu príde anonym, podľa ktorého Stahl vyšetruje neobjektívne a dopúšťa sa nezákonného konania.
Keď Hraško anonym dostal, prišiel za Slobodníkom a prikázal mu stiahnuť celý spis Technopol z Nitry. Slobodník ho mal prevziať k sebe a vyšetrovanie sa malo prerušiť do vykonania ďalších opatrení. Tvrdil, že Hraško vedel, že aj on pozná postup, ktorý mal nariadiť Bödör.
Ďalším krokom bolo vyšetrenie Stahla na polygrafe na policajnej akadémii. Hraško mal zabezpečiť jeho vyslanie aj pripraviť otázky. Stahl vyšetrenie absolvoval. Podľa predbežného výsledku, ktorý mali telefonicky oznámiť Hraškovi, bolo vyšetrenie negatívne a nepreukázalo pochybenie.
Potom mala nasledovať komplexná kontrola spisu. Slobodník uviedol, že spisy sám bežne nekontroloval, ale zveroval ich zástupcovi alebo podriadenému. Technopol preto odovzdal na kontrolu zástupkyni. Vykonala kontrolu a spísala jej výsledky, pod ktoré sa Slobodník podpísal. Po kontrole bol spis podľa zmyslu jeho výpovede vrátený Stahlovi a vyšetrovanie pokračovalo.
Slobodník tvrdil, že o pripravovanom postupe informoval aj Stahla. Ten mal v rovnakom období vážne rodinné problémy a určitý čas bol práceneschopný.
Na naťahovaní sa nepodieľal
Podľa Slobodníkovho hodnotenia sa vydanie uznesenia objektívne oddialilo o dva, tri alebo štyri týždne. Zároveň zdôraznil, že časť obdobia strávil Stahl ako práceneschopný. Nevedel preto povedať, o koľko skôr by bolo uznesenie vydané, keby sa anonym, detektor a kontrola spisu neuskutočnili. Rovnako nevedel uviesť nijaký konkrétny úkon, ktorý by Stahl vykonal so zámerom predĺžiť vydanie uznesení.
Bödör mal byť s dovtedajším vývojom spokojný. Keďže súd stále nerozhodol v súvisiacej civilnej veci, na Slobodníka však podľa jeho slov pokračoval tlak, aby sa vyšetrovanie natiahlo o ďalší týždeň alebo dva.
Slobodník túto ďalšiu požiadavku preniesol na podriadeného. „Keď som takúto požiadavku predniesol pánovi Stahlovi, odmietol ju a povedal, že už nemá žiadny dôvod ani príčinu, aby v tejto veci ďalej pokračoval,“ povedal Slobodník s tým, že Stahl sa na úmyselnom naťahovaní nepodieľal. Nemohol ovplyvniť, či pôjde na detektor, ani to, či bude spis podrobený kontrole. V oboch prípadoch išlo podľa svedka o príkazy nadriadených.
Telefonát s Bruchom
Pri jednom zo stretnutí Bödörovi zazvonil telefón. Slobodník si spomínal, že mu Bödör povedal, aby bol ticho, pretože mu volá „Brucho“, a zapol hlasný odposluch. Slobodník rozhovor dobre nepočul, z komunikácie však podľa neho vyplynula otázka, či sa dá vydanie „dvestošestky“ v Nitre ešte oddialiť.
Bödör počas telefonátu gestikuloval smerom k Slobodníkovi. Ten mu mal naznačiť, že ďalší odklad už nie je možný. Po skončení hovoru sa Slobodník spýtal, s kým telefonoval. Bödör mu mal odpovedať, že Kočnera volá „Brucho“. Slobodník teda telefonát pripísal Kočnerovi na základe tohto Bödörovho vysvetlenia, nie na základe vlastného rozpoznania hlasu.
Odmena od Bödöra
Slobodník vypovedal, že pri jednom zo stretnutí súvisiacich s Technopolom mu Bödör odovzdal obálku. „…mi dal nejakú sumu peňazí. Ja neviem, či to bolo 10- alebo 15-tisíc eur, už nepamätám sa presne. S tým, že akože ďakuje, že sa vyšlo v ústrety,“ vypovedal. Opakovane uviedol, že si presnú sumu nepamätá. Bödör mu mal poďakovať za to, že sa požiadavke vyšlo v ústrety.
Slobodník podľa svojej výpovede namietal, že postup zariadil samotný Bödör s Hraškom a že Stahl na ňom pre svoju PN a rodinné problémy neniesol takmer žiadny podiel.
Tvrdil tiež, že si od Kočnera peniaze nikdy nevezme. Bödör ho mal ubezpečovať, že peniaze nie sú od Kočnera, ale od neho, pretože Kočner mu dovtedy žiadne peniaze nedal.
So Stahlom sa stretol v ten deň alebo o dva či tri dni neskôr.
„…absolútne odmietol, že on v tejto veci vlastne nič nerobí, že veď to robil Hraško a on si to rieši s Bödörom a so mnou, že čo on akože skutočne má. A ja som mu to nejako natlačil. Neviem, či to bolo dvetisíc alebo to bolo päťtisíc, alebo koľko eur, a ja som ich tam nechal a odišiel som. Či už v tej prvej veci alebo druhej veci, som aj pánovi Stahlovi, aj keď práve nechcel prebrať tieto peniaze, hovoril, že viac-menej, bohužiaľ, to takto chodí. A keď sa títo páni takto rozhodli, tak takto sa to deje. No a viac-menej k tomu Technopolu vlastne to je tak, čo sa týka,“ tvrdil pred súdom Slobodník.
Nevedel určiť, či peniaze dostal pred vznesením obvinenia alebo po ňom. Po tom, ako počas výsluchu zaznel dátum vznesenia obvinenia 22. februára 2018, uviedol iba to, že to bolo niekedy okolo tohto dátumu a v období, keď Stahl oznámil, že prípad už nebude ďalej odďaľovať.
Peniaze pre znalca vo Váhostave
Na súde sa riešili aj nezrovnalosti z kauzy Očistec. Slobodník uviedol, že z peňazí súvisiacich s prípadmi, ktoré vyšetroval Stahl, nedal v Doprastave ani v Technopole nič iným osobám. V inom prípade však podľa svojich slov poskytol peniaze súdnemu znalcovi. Tento skutok je súčasťou obžaloby v kauze Očistec.
Ide o kauzu Váhostav, okrem Stahla mal dať peniaze aj znalcovi, docentovi Mariánovi Kočnerovi, menovcovi známeho Kočnera spomínaného v kauze Technopol. Slobodník však zároveň poznamenal, že jeho tvrdenie je spochybňované.
Slobodník v kauze Očistec ako obžalovaný tvrdil, že znalec docent Kočner pracoval na posudku v kauze Váhostav tak, aby prípad nesmeroval k Jurajovi Širokému a jeho rodine, a v kaviarni v Nitre mu za to dal úplatok 15-tisíc eur. Obžalovaný Stahl a dokumenty zo spisu Váhostav, ktoré zabezpečil súd, však ukázali, že docent Kočner na tomto posudku vôbec nepracoval.
V senáte v kauze Očistec je aj sudkyňa Medveďová.
