Takto senát Špecializovaného trestného súdu vysvetlil spojenie obžalôb.
Senát Špecializovaného trestného súdu spojenie prípadov expolicajta Romana Sthala a kauzy Očistec odôvodniil spoločnými dôkazmi, osobami aj skutkovým základom, zabráni sa tak zdvojovaniu dokazovania a urýchli rozhodnutie.
Čas čítania: 5 minút
SenátŠpecializovaného trestného súdu prijal obžalobu na bývalého policajta Romana Stahla až na tretí pokus a s kauzou Očistec spojil len dva zo štyroch skutkov – členstvo v zločineckej skupine a kauzu Váhostav. Prípady týkajúce sa Doprastavu a Technopolu zostali v samostatnom konaní. Rozhodnutie padlo 13. mája na neverejnom zasadnutí.
Prvé dve obžaloby na Stahl samosudkyňa Beáta Medveďová odmietla. Prokurátor bol úspešný až na tretí pokus v apríli 2026.
.V kauze Očistec podal prokurátor obžalobu ešte v decemri 2021 sú obžalovaní aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar a dbes podpredseda parlamentu za SMER – SSD, podnikateľ Norber Bödör, viacerí expolicajní funkcionári a aj bývalý špciálny prokurátor Dušan Kováčik. Obžalovabý je tiež kajúcnik Bernard Slobodník. Práve Slobodník je jediný svedok voči Sthalovi.
KONTEXT: V kauze Očistec prokuratúra tvrdí, že okolo vysokopostavených policajných funkcionárov a Bödöra fungovala zločinecká skupina, ktorá získavala informácie z policajného prostredia a zasahovala do trestných konaní.
O spojenie prípadov žiadala nielen samosudkyňa Medveďvá, ktorej prípad Sthala napadol a zároveň je aj členkov senátu v kauze Očistec, ale aj samotný Sthal a aj obžalovaný Kováčik. Sthal tým však zároveň prišiel o možnosť namietať vady prípravného konania a obrátiť sa s procesnou obranou na Najvyšší súd SR, keďže spojenú obžalobu nenamietal.
Spojenie pre spoločné dôkazy
Senát Špecializovaného trestného súdu vedený predsedom Petrom Pulmanom, ktorého členovia sú sudkyňa Medveďová a sudca Rastislav Stieranka, dospel k záveru, že medzi skutkami kladenými za vinu Romanovi Stahlovi a skutkami stíhanými vo veci Očistec existuje úzka objektívna aj subjektívna súvislosť.
Podľa senátu existuje nielen personálne prepojenie osôb vystupujúcich v oboch konaniach, ale aj spoločný skutkový základ, keď sa posudzujú rovnaké okolnosti fungovania skupiny, jej členov a vzťahov medzi nimi.
Za významný argument senát považoval aj to, že „v konaní v prípade Sthala bude potrebné vyhodnotiť okolnosti existencie a fungovania zločineckej skupiny, ktoré sú už predmetom rozsiahleho dokazovania v kauze Očistec.“
Z uznesnia, ktoré mám k dispozícii vypláva, že „ak by k spojeniu nedošlo, súd rozhodujúci vo veci Sthala by musel čakať na právoplatné skončenie konania Očistca, pretože otázku existencie zločineckej skupiny by nemohol samostatne riešiť ako predbežnú otázku.“
A ak by sa veci posudzovali oddelene, súd rozhodujúci o Stahlovi by musel vyčkať na právoplatné rozhodnutie v kauze Očistec, pretože práve tam sa rieši existencia údajnej zločineckej skupiny.
Senát zdôraznil, že spojenie konaní neohrozí požiadavku rozhodnúť vec v primeranej lehote, ale naopak prispeje k hospodárnosti a odstráni potrebu opakovania dôkazov.
Čoho sa týka obžaloba voči Stahlovi?
Obžaloba proti Romanovi Stahlovi obsahuje štyri skutky. Senát spojil s kauzou Očistec iba dva z nich:
- Členstvo a podpora zločineckej skupiny – podľa obžaloby mal ako policajný funkcionár zabezpečovať neoprávnený prístup k informáciám z policajných evidencií, poskytovať informácie o vyšetrovaniach a napomáhať fungovaniu skupiny okolo Bödöra a Gašpara.
- Kauza Váhostav – podľa obžaloby mal poskytovať Slobodníkovi informácie z vyšetrovania vedeného na NAKA, ktoré sa následne mali dostať k Bödörovi.
Práve tieto skutky podľa súdu priamo súvisia s obžalobou v kauze Očistec.
Čoho sa týka obžaloba v kauze Očistec?
Obžaloba v kauze Očistec sa týka údajného fungovania zločineckej skupiny, ktorá mala prostredníctvom kontaktov vo vedení polície získavať interné informácie, preverovať osoby v policajných databázach a ovplyvňovať trestné konania.
S kauzou Váhostav súvisí skutok, podľa ktorého mal Bödör získavať informácie z vyšetrovania vedeného na NAKA prostredníctvom Slobodníka. Prokuratúra tvrdí, že informácie pochádzali od Stahla, čím vzniká spoločný skutkový základ oboch konaní: Stahl –Slobodník – Bödör. Práve existencia tohto údajného informačného reťazca a spoločné dokazovanie fungovania skupiny boli hlavnými dôvodmi, pre ktoré súd tieto časti obžaloby spojil.
Dôležitou postavou v oboch konaniach je Slobodník. V kauze Očistec je obžalovaný vo viacerých bodoch. Zároveň je viazaný podmienkami dohody o vine a treste schválenej súdom v auguste 2023, medzi ktoré patrí aj povinnosť usvedčovať ďalšie osoby. Za iné skutky mu súd uložil trojročný podmienečný trest so štvorročnou skúšobnou dobou.
Prečo nespojili celú obžalobu na Stahla ?
Senát nespojil celú obžalobu vedenú proti Stahlovi z dôvodom bolo, že ostatné skutky Doprastav a Technopol obžaloby nespĺňali zákonné podmienky spoločného konania s kauzou Očistec.
Výslovne konštatoval, že teito skutky nemajú žiadnu relevantnú súvislosť so skutkami prerokúvanými v konaní Očistec, preto by ich pripojenie neviedlo k zrýchleniu ani zefektívneniu konania, ale naopak by si vyžadovalo vykonávanie ďalšieho dokazovania nesúvisiaceho s kauzou Očistec. „Spojenie by v konečnom dôsledku nespôsobilo urýchlenie konania, práve naopak by nútilo vykonávať dokazovania k ďalším skutkom a toto konanie predĺžilo,“ uviedli.
Zároveň senát upozornil, že zákon neumožňuje automatické spojenie dvoch celých trestných vecí len preto, že sa v nich vyskytuje jedna spoločná osoba. Zdôraznil, že nie všetky skutky z obžaloby na Sthala súvisia so skutkami v Očisteci a nie všetky osoby sú spoločné pre obe konania. Z tohto dôvodu volil kompromisné riešenie spočívajúce iba v spojení tých skutkov, pri ktorých súvislosť preukázateľne existuje.
Kauzy Doprastav a Technopol
Skutky Doprastav a Technopol obžaloby na Stahla sa týkajú podozrení, že v rokoch 2017 až 2018 ako vysokopostavený policajný funkcionár prijímal úplatky za ovplyvňovanie vyšetrovaní ekonomických káuz.
V prípade Doprastavu malo ísť o úplatok 30-tisíc eur za zásahy do vyšetrovania spoločnosti alebo s ňou súvisiacich osôb. Pri kauze Technopol mal Stahl podľa obžaloby prijať 10- až 15-tisíc eur za obdobný účel – zabezpečiť priaznivejší postup orgánov činných v trestnom konaní a obmedziť negatívne dôsledky vyšetrovania pre dotknuté osoby. Podľa orgánov činných v trestnom konaní mali byť úplatky odovzdávané prostredníctvom Slobodníka na pokyn Bödöra.
Obe obvinenia z augusta 2023 pri akcii Ezechiel 7 vychádzali najmä z výpovedí kajúcnika a Slobodníka, ktorý tvrdí, že sprostredkovával pokyny od Bödöra a Gašpara smerom k Stahlovi.
Presný čas ani spôsob odovzdania peňazí však podľa rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR neboli jednoznačne preukázané a chýbali priame dôkazy a výpoveď Slobodníka nestačila. Práve tieto nedostatky patrili medzi argumenty, pre ktoré boli v júni 2024 zrušené obvinenia voči Bödörovi a Gašparovi podľa paragrafu 363 trestného poriadku. No Sthal pradoxne aj ostal obvinený, aj keď návrh na zrušenie obvinenia podal práve on.
