Sudca Peter Pulman odmietol obžalobu v prvej korupčnej kauze Kováčika a prevzal argumentáciu dovolacieho rozsudku. Rozhodnutie nazančuje vývoj aj v kauze Očistec.
Čas čítania textu: 7 minút
Bývalý špeciálny prokurátor Dušana Kováčika je obžalovaný v kauze Očistec, prípad pojednáva na Špecializovanom trestnom súde senát Petra Pulmana. Pojednávanie by sa malo uskutočnť 1. júna v Banskej Bystrici.
Výrazne ho však môže ovplybniť rozsudok dovolacieho senátu Navjvyššieho súdu SR, ktorý zrušil právoplatný rozsudok v prvej korupčnej kauze Kováčika a vec vrátil na nové konanie. Rozhodol jednomyseľne (5:0), pričom zdôraznil, že až do nového právoplatného rozhodnutia sa na Kováčika opäť hľadí ako na nevinného. Stalo sa tak ešte v decemri minulého roka.
Vývoj nazanačujeaj najnovšie rozhodnutie sudcu Pulmana.
KONTEXT: Prvostupňový súd vedený sudkyňou Pamelou Záleskou uznal Kováčika vinným zo štyroch skutkov vrátane vynášania informácií zo živých trestných konaní, pomoci skupine takáčovcov, prijatia úplatku 50-tisíc eur v súvislsoti s prepusetním väzby Ľubomíra Kudličku, ktorího polícia a prokuratúra považajú sa hlavného prestaviteľa údajnej zločineckej skupiny takáčovcov a odovzdávania spisov vrátane utajovaných dokumentov. Uložil mu 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Odvolací senát Najvyššieho súdu neskôr rozsah skutkov zúžil na dva – prijatie úplatku a neoprávnené odovzdanie častí spisu – a trest znížil na osem rokov.
Odmietol obžalobu za prvý korupčný prípad
Po tom ako prvý korupčný prípad vrátili späť na prvostupňový súd, samosudkyňa Záleská bola v zmysle dovolacieho rozsudku pre zaujatosť vylúčená. Vec cez elektronickú podateľňu napadla samosudcovi Pulmanovi. Išlo teda o obžalobu prokurátora z bývalej špeciálnej prokuratúry ešte z 20. apríla 2021.
Samosudca Pulman rozhodol o obžalobe na bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika pre zosnovanie a podporovania zločineckej skupiny, prijímanie úplatku, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Urobil tak 19.mája. Informácie pre slupou.sk potvrdil advokát Erik Magál, ktorý Kováčika zastupuje.
Samosudca Pulman obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi z dôvodu, že „zistil závažné procesné chyby spočívajúce v porušení práva obvineného na obhajobu a na spravodlivý proces“, ďalej že „prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní“ a že „obžaloba nespĺňa náležitosti náležitosti podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku.“
Ďurka kontaminoval konanie
Pulman v uznesení, ktoré mám k dispozícii zdôraznil, že obžaloba nemôže stáť na úkonoch vykonaných zaujatým vyšetrovateľom. Za rozhodujúce považoval, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka vzniesol obvinenie a potom robil ďalšie úkony až po podanie obžaloby, hoci mal byť vylúčený. Zároveň uviedol, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nie je neodkladný ani neopakovateľný úkon, a preto sú touto zaujatosťou kontaminované aj ďalšie úkony.
Stratená zápisnica Makóa
Druhým pilierom odôvodnenia bola neúplnosť spisu. Samosudca Pulman sa stotožnil s tým, že chýbali najmä zápisnica o výsluchu svedka – kajúcnika bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa z 18. septembra 2020 a uznesenie o zastavení trestného stíhania z iného vyšetrovacieho spisu, ktoré môžu byť významné pre hodnotenie vierohodnosti spolupracujúcej osoby.
Manipulácie a dôveryhodnosť
Tretím dôvodom bolo podozrenie z manipulácie dôkazov. Súd výslovne nadviazal na dovolací rozsudok Najvyššieho súdu SR a uviedol, že bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť podozreniam z manipulácie, ktoré mohli ovplyvniť dôveryhodnosť vypočutých svedkov.
Záver formuloval Pulman veľmi priamo a jasne : „Záverom súd uvádza, že sa stotožnil s obsiahlou argumentáciou v dovolacom rozsudku, ktorého závery dostatočne odôvodňujú existenciu závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu, na spravodlivý proces a skutočnosť, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.“
Uznesenie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
Prečo zrušili rozsudok v kauze Kováčika?
1. Zaujatý vyšetrovateľ Ďurka
Jedným z hlavných dôvodov boli pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa Pavla Ďurku a ďalších policajtov NAKA, vyplývajúce z ich komunikácie v skupine Apači.
Zo správ vyplýva, že policajti počas rozhodovania o Kováčikovej väzbe sledovali priebeh konania a priebežne si odovzdávali informácie. Vyšetrovateľ Ďurka a ďalší členovia skupiny používali voči Kováčikovi a jeho obhajcom vulgárne a zosmiešňujúce vyjadrenia. Dovolací senát upozornil, že takéto komentáre môžu vyvolávať oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti.
Osobitnú pozornosť venoval senát akcii s názvom „Moby Dick“, ktorú mal podľa svedka Jána Káľavského pomenovať práve Ďurka. Káľavský zároveň vypovedal, že v kancelárii vyšetrovateľov visel motív veľryby Moby Dick prepichovanej harpúnou. V komunikácii sa objavovali odkazy na lov veľryby a výrazy ako „Aaaaarrrrrr“, ktoré senát interpretoval ako prejavy súhlasu a nadšenia v súvislosti s postupom proti Kováčikovi.
Dovolací senát sa zaoberal aj neskorším mazaním správ zo skupiny Apači. Zo zachytených rozhovorov vyplýva, že príslušníci NAKA si po zistení, že Káľavský odovzdal svoj telefón inšpekcii, navzájom odporúčali komunikáciu vymazať a koordinovali vysvetlenia svojho postupu. Podľa súdu to naznačuje, že si boli vedomí problematického obsahu správ.
Dovolací senát zdôraznil, že rovnaké nároky na nestrannosť platia nielen pre sudcov, ale aj pre orgány činné v trestnom konaní. Samotné vulgarizmy by ešte nemuseli dokazovať zaujatosť, no v spojení s ďalšími okolnosťami – názvom akcie, symbolikou Moby Dicka, priebežným sledovaním neverejného konania a pohŕdavými komentármi – vytvárajú obraz vyšetrovateľa, ktorý podľa súdu smeroval k vopred vytýčenému cieľu, a nie k objektívnemu objasňovaniu veci.
Dovolací senát preto uznal obavy Kováčika z nedostatku nestrannosti za legitímne a opodstatnené. Na tomto závere podľa neho nič nemení ani fakt, že komunikácia nebola verejná, pretože aj neverejné prejavy môžu odhaliť predsudky a zaujatý postoj vyšetrovateľa.
Dovolací senát sa kriticky vyjadril k postupu vyšetrovateľa Ďurku. Poukázal na to, že svedkov boli pred výsluchom oboznámení s obsahom, o ktorom mali vypovedať, čo mohlo ovplyvniť ich výpovede a vytvoriť priestor na ich koordináciu. Takýto postup podľa súdu vyvoláva legitímne pochybnosti o nezaujatosti vyšetrovateľa.
2. Dôveryhodnosť kajúcnikov
Veľkú časť rozsudku venoval dovolací senát dôveryhodnosti kajúcnikov, najmä Ľudovíta Makóa, takáčovca Mateja Zemana a expríslušníka spravodajskej služby Františka Böhma. Zdôraznil, že pri hodnotení ich výpovedí treba brať do úvahy nielen získané, ale aj očakávané výhody. Kritizoval, že súdy dostatočne neskúmali možné benefity pre Makóa, ktorý bol jediným priamym svedkom údajného prevzatia úplatku.
Podľa dovolacieho senátu boli rozpory vo výpovediach spolupracujúcich svedkov závažné a neboli uspokojivo vysvetlené. Týkali sa okolností vybavovania prepustenia Ľubomíra Kudličku, odovzdávania peňazí aj časového priebehu udalostí. Senát preto konštatoval, že z takýchto výpovedí nemožno bez ďalšieho spoľahlivo vyvodiť, že Kováčik úplatok prevzal.
Súd zároveň spochybnil záver, že Kováčik mal prístup k utajovaným dokumentom, ktoré mal údajne odovzdať Makóovi. Z vykonaných dôkazov podľa neho nevyplýva, že sa k týmto listinám vôbec dostal, a nebola zaistená ani jediná listina, ktorú mal odovzdať.
3. Zaujatá Záleská aj zaujatá Hatala Hatala
Dovolací senát dospel aj k záveru, že existovali oprávnené pochybnosti o nestrannosti sudkyne Pamely Záleskej aj sudcu Petra Hatalu.
Pri Hatalovi zohralo kľúčovú úlohu jeho vlastné vyjadrenie, že sa cíti byť zaujatý, ako aj osobný list novinárkam, v ktorom označil Kováčika za „chudáka politického väzňa Duška Kováčika“. Dovolací senát konštatoval, že takéto vyjadrenia mohli v očiach objektívneho pozorovateľa vyvolať dojem, že sudca vníma obvineného ako vinného ešte pred právoplatným rozhodnutím.
V prípade Záleskej sa senát zaoberal jej blízkym vzťahom s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá o Kováčikovi dlhodobo písala kriticky. Hoci samotné podozrenie z úniku informácií neuznal za dôkaz zaujatosti, za významné považoval, že sudkyňa existenciu blízkeho vzťahu stranám konania neoznámila. Podľa súdu to mohlo vyvolať objektívne pochybnosti o jej nestrannosti.
Senát zároveň kritizoval spôsob, akým Záleská formulovala rozsudok. Poukázal na ironické a znevažujúce hodnotenia obhajoby, ako aj na interpretáciu výpovede jednej zo svedkýň, ktorú označil za vytrhnutú z kontextu. Takýto postup podľa dovolacieho súdu naznačoval snahu prispôsobiť dôkazy vopred očakávanému záveru.
Okolnosti prípadu podľa dovolacieho senátu vyvolávajú legitímne pochybnosti o nezaujatosti oboch sudcov.
Dovolací senát zrušil predchádzajúce rozhodnutia a nariadil nové prejednanie veci.
O úplatku v knihe
Kováčik je obžalovaný aj v druhom korupčnom prípade spolu s Petrom Koščom alias pánom X za to, že mal za 50-tisíc eur v roku 2016 „ututlať“ vyšetrovanie vtedajšieho šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka a aj prípad, ktorý sa týkal pána X. Usvedčuje ho kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý vraj úplatok od Petra Košča odovzdal špeciálnemu prokurátorovi v knihe s vyrezanými stranami. Prípad je aktuálne na Najvyššom súde SR, ktorý rozhoduje o dovolaniach.
