Prípad začnú pojednávať v máji.
Čas čítania textu: 23 minút
V posledných týždňoch zaplavili slovenský mediálny a politický svet správy, že v kauze Očistec sa začne na Špecializovanom trestnom súde hlavné pojednávanie. V prípade čelí obžalobe aj bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu za stranu SMER – SSD Tibor Gašpar. Sudca Mestského súdu Bratislava 1 Tomáš Hajduk odmietol obžalobu na policajtov okolo Jána Čurillu a dovolací senát Najvyššieho súdu SR zrušil právoplatný rozsudok v prvej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
- Čo všetko rozhodnutiam predchádzalo?
- Ako súdy argumentujú v rozhodnutiach ?
- Čo sa bude diať?
Odpovede na tieto otázky rozoberiem vo viacerých samostatných textoch. Začnem kauzou Očistec.
Slobodník v akcii
Prokurátor vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa začal trestné stíhanie vo veci založenia zločineckej skupiny v kauze Očistec 22. októbra 2020. O dva dni nato sa bývalý riaditeľ Finančnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník stretol s exkolegami Petrom Koščom a Marekom Švarcom, lebo vedel, že proti nemu vypovedá niekdajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Bývalých podriadených žiadal o informácie, ktorými by sa mohol vykúpiť, vravel im, že mu výsluch na špeciálnej prokuratúre dohodol Farár (Vladimír Pčolinský – vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby) cez Dana (Daniel Lipšic – vtedy advokát). Dvojica si Slobodníka nahrala.
V ten istý deň istý kriminálnik Peter Petrov s prezývkou Tiger poslal Slobodníkovi správu s textom: „..Bedi, keď treba, už nás spojili, aj tak ma daj ako svedka a že si mi ako kamarátovi vravel, čo tieto špiny robia, a že si sa bál o život, ja ti to všetko potvrdím.“
Na druhý deň išiel Slobodník na špeciálnu prokuratúru, ale výsluch sa nekonal. Deklaroval však svoj záujem vypovedať, určili mu termín výsluchu a spísali o tom úradný záznam. Tiež kontaktoval niekdajšieho podriadeného Mariána Kučerku a tvrdil mu vraj, „že má informácie o výpovediach Makóa proti nemu a potreboval by informácie k prípadom: „JOPI TRADE, SWAN, Benzinol, Interblue Group a k veci pána Mikulca“. Exkolegu Jána Hazucha žiadal o stretnutie, o deň nato sa Hazucha a Kučerka stretli so Slobodníkom a dali mu nejaké čiastkové informácie k prípadom, ktoré ho tak veľmi zaujímali.
Pripravení novinári
Nuž a 29. októbra 2020 Slobodník prišiel v sprievode advokátov Lipšica a Petra Kubinu na vtedajšiu špeciálnu prokuratúru. Čakalo ich tam trio novinárov z portálu Aktuality.sk, televízie Markíza a webu Topky.sk. Následne v ten istý deň Pčolinský napísal SMS-ku vtedy advokátovi Lipšicovi, že „má informácie zo strany SMER a Hlas, že sú z výpovede Bernarda nervózni a navyše z toho, že je tam s ním on (Lipšic)“. (Správu doložili do jedného z konaní voči kajúcníkom sám Lipšic a je citovaná v znesení, ktoré sa dá dá získať cez info zákon.)
Medzitým, niekedy v októbri 2020, policajt z finančnej jednotky NAKA Vladimír Bisták sa stretol v Leviciach soSlobodníkom a riešil s ním niektoré prípady, o ktorých mohol vedieť od prokurátorov špeciálnej prokuratúry a Petrova.r, polovicu odovzdal expolicajtovi Marianovi Kučerkovi,
Kajúcnik Bisták vypovedal 30. októbra a 3. novembra 2020, na druhý deň bývalý policajný Gašpar podal trestné oznámenie z dôvodu kriminalizácie jeho osoby.
No a vo štvrtok 5. novembra 2020, pred domom Gašpara neďaleko Nitry čakali novinári. Reportéri z Aktuality.sk sa dokonca na sociálnej sieti sami pochválili, že vopred vedeli, čo sa bude diať. Fotograf David Istok zverejnil status na facebooku, že je aj redaktorkou Laurou Kellöovou na mieste. „No, budíček okolo tretej ráno, rýchlo čajík, umyť zuby, zbaliť veci a vyraziť. Máme zásobu energetákov, čokoládový donut, lepeňáky, croissant a tak. Čakáme. Polícia si ide pre bývalého šéfa polície,“ napísal. Z uznesenia o vzatí do väzby niekdajšieho šéfa polície vyplýva, že bol na osobnej slobode obmedzený o štrtej hodine. Kto teda zobodil o tretej ráno novinárov?
Pri akcii s názvom Očistec Gašpara aj spolu s ďalšími policajnými funkcionármi zadržali, obvinili a viacerých vzali do väzby. Prípad spustil lavínu razií a sériu obvinení vplyvných ľudí v najrôznejších kauzách, ktoré vyšetrujú naši chlapci so správnym morálnym kompasom, bojujúci s temnými silami okolo Jána Čurillu. Gašpar bol vo väzbe 12 mesiacov.
Ústavný súd SR vo februáru 2022 rozhodol o sťažnostu Gašpara z mája 2021, týkala sa obmedzenia kontaktu obvineného s jeho blízkymi osobami počas kolúznej väzby a absencie účinného súdneho prostriedku nápravy proti tomuto obmedzeniu. Orgány činné v trestnom konaní mu neumožnili komunikáciu s rodinou bez dostatočného odôvodnenia a bez jasného časového ohraničenia. Hoci podal opravný prostriedok, jeho podanie bolo posúdené iba prokurátorom, teda bez priameho súdneho preskúmania samotného zásahu.
Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa Dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy, najmä podľa Charty základných práv EÚ, keďže nemal zabezpečenú súdnu kontrolu obmedzenia kontaktu s rodinou. Nález si môžte prečígtať tu.
KONTEXT: Slobodník do trestného konania v kauze Očistec vydal viac ako 200 – tisíc eur, pochádzajúce z trestnej činnosti a ostal na slobode. Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka v auguste 2023 schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom. Výkonu trestu sa však vyhol, aj napriek tomu, že sudca pôvodný návrh sprísnil. Prokurátor sa so Slobodníkom totiž najskôr dohodli na nižšom treste. Dva roky s podmienečným odkladom na tri roky, pričom prokurátor zohľadnil poľahčujúce okolnosti a významnú mieru spolupráce.
Sudca mu uložil podmienečný trest na tri roky so skúšobnou dobou na štyri roky.Do dohody doplnil aj päťročný zákaz vykonávať funkcie v orgánoch verejnej moci. Tiež sa nesmie stretávať s ľuďmi z konkrétnych prípadov. Išlo o tri skutky. V kauze Valčeky prijal Slobodník úplatok 50-tisíc eur, polovicu odovzdal expolicajtovi Kučerkovi. Od Miroslava Janebu vzal dvetisíc eur za informácie o policajnom rozpracovaní takzvaných Sereďanov. Od Petrova dostal 50-tisíc ako poďakovanie od spoločnosti Slovanet za pomoc s jej problémami na finančnej správe. Opäť dal polovicu Kučerkovi. Rozsudok si môžete prečítať tu.
Bistákovi súd schávlil dohodu o vine a treste v marci 2022, odsúdili ho za korupciu a nezákonné vynášanie informácií z polície. Súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na štyri roky, takže do väzenia nenastúpil.
Stratená výpoveď kajúcnika
Bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovíta Makóa zadržali 17. septembra 2020. Na druhý deň vypovedal na NAKA a v tomto výsluchu popieral trestnú činnosť, na ďalší deň 19. septembra rozhodol sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli o jeho do väzby. Vo výsluchu pred sudcom už Makó avizoval, že chce spolupracovať, výpoveď z prechádzajúceho dňa viackrát doplnil a proti väzbe ani nepodal sťažnosť.
Čo konkrétne je vo výsluchu 18. septembra 2020 však nikto nevie, zápisnica sa totiž stratila.Vyplýva to z uznesenia Ústavného súd SR o ústavnej Makóa, prípadu sa venoval Magazín Kontext. Makó je ďalším dôležitým kajúcnikom v kauze Očistec. Vypovedá aj v prvej korupčnej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika či voči bývalému riaditeľovi spravodajskej služby Pčolinskému.
Obžaloba na súd
Prokurátor z bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa podal obžalobu v kauze Očistec ešte v decembri 2021, elektronická podateľňa pridelila spis sudcovi Michalovi Trubanovi.
Kauza Očistec
Prípad sa dotýka polície, prokuratúry a výkonných zložiek štátu, ale aj ich prepojenia s politikou, najmä v období vlády strany Smer-SD počas rokov 2012–2018, a to z kauzy robí citlivú politickú aj právnu záležitosť s veľkým dopadom na verejnú mienku a dôveru v právny štát. Ide o obžalobu na vysokých expolicajných funkcionárov, bývalého špeciálneho prokurátora a oligarchu, ktorá sa týka založenia a riadenia zločineckej skupiny, ktorá mala zneužívať policajné právomoci na ovplyvňovanie vyšetrovaní korupcie a ďalších trestných činov, nezákonných lustrovaní politikov a verejných činiteľov.
• Tibor Gašpar – bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu (SMER – SSD),
• Norbert Bödör – nitriansky oligarcha,
• Dušan Kováčik – bývalý špeciálny prokurátor,
• Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník (policajní funkcionári),
• a ďalších celkovo 11 obžalovaných z rôznych skutkov.
Prvá námietka
Dozorujúci prokurátor v kauze Očistec Repa aj Lipšic, ktorý je v prípade poškodený, podali voči sudcovi Trubanovi januárai námietku zaujatosti.. Truban sa po námietkach sám vylúčil z prípadu.
KONTEXT: Truban nevzal v kauze Dobytkár do väzby Bödöra a že jeho meno spomenul jeden zo spolupracujúcich obvinených v tomto prípade, sa vtedy napriek tomu nenamietal a v prípade Bödöra rozhodoval. Šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a vtedajší šéf Súdnej rady SR Ján Mazák za to na neho podali návrh na disciplinárne stíhanie a žiadali preloženie Trubana na nižší súd. V marci 2023 Trubana senát Najvyššieho správneho súdu SR uznal za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho polročným znížením platu o päťdesiat percent. Proti tomuto rozhodnutiu podal Truban ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR rozhodol nálezom v júni 2025, že disciplinárne rozhodnutie porušilo jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, pôvodné rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom priznal sťažovateľovi aj náhradu trov konania. Po vrátení veci Najvyšší správny súd SR v novom rozhodnutí v novembri 2025 Trubana oslobodil, keďže nebolo preukázané, že by sa dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu.
Prerušené konanie
Spis v kauze Očistec sa na Špecializovanom trestnom súde dostal k sudcovi Petrovi Pulmanovi. V októbri 2022 však trestné stíhanie prerušil, pretože spochybnil ústavnosť niektorých procesných pravidiel. Podal návrh na Ústavný súd SR z dôvodu možného narušenia práva obvineného na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy. Namietal, že „zo medzičasom už zrušenej špeciálnej prokuratúry sa ani v prípade zaujatosti jej prokurátorov nedali prípady presunúť inam.“
„Táto situácia môže v konečnom dôsledku znamenať akceptáciu stavu, že vo veci konal zaujatý orgán, a súčasne sa tváriť, že sú dodržané všetky atribúty férovosti či spravodlivého procesu,“ uviedol Pulman v rozhodnutí, ktorým prerušil konanie v kauze Očistec. Zdôraznil, že „netvrdí, či má alebo nemá byť niekto z konania vylúčený, ale upozorňuje na problém, keď obvinení pri súčasnom znení zákona nedostanú ani odpoveď na svoje námietky.“
Z Pulmanovho podania vyplynulo, že o návrhu na odňatie kauzy Očistec špeciálnej prokuratúre rozhodoval generálny prokurátor Maroš Žilinka trikrát. Obhajoba o to žiadala vo februári a dvakrát v októbri 2021. Generálny prokurátor však nezistil, že by prokurátori boli zaujatí. Nerobil však posúdenie, či nie je problém v nestrannosti Úradu špeciálnej prokuratúry ako takej, odvolal sa na to, že špeciálna prokuratúra je jediná príslušná konať v tejto kauze.
Najvyšší súd SR však na základe sťažnosti prokurátora Repu zrušil uznesenie, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie a podaný návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR. „Nezistil splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení trestného stíhania,“ konštatoval senát 5T.
Desať ústavných sudcov následne skritizovalo, že senát 5T si v kauze Očistec prisvojil právomoci, ktoré mu neprináležia, upozornil Magazín Kontext.
Ďalšie námietky
Kedže do senátu sa dostal aj sudca Púchovský, prokurátor podal voči nemu námietku zaujatosti, o ktorej najskôr rozhodoval sám Púchovský. Vo výpovediach ho okrajovo spomínal svedpok Petrov. Púchovský na svoje vylúčenie z kauzy Očistec nevidel žiadny dôvod. Argumentoval tým, „že nikoho z jedenástich obžalovaných osobne nepozná, nemá s nimi nič spoločné a necíti sa ani nijako zaujatý“. Napokon v januári 2024 ho vylúčil Najvyšší súd SR.
Predseda senátu Pulman následne doplnil zloženie senátu v zmysle rozvrhu práce o nového člena Jána Giertliho. Giertliho však namietli v marci 2024 viacerí stíhaní vrátane Bödöra, Gašpara či Kováčika.
Ich výhrady spočívali v tom, že mal mať neštandardne blízky vzťah s policajtmi z NAKA zaradenými v pracovnej skupine Očistec, ktorá pracovala na ich zadržaní a obvinení. Menovali bývalého vyšetrovateľa Pavla Ďurku (obvineného v inom prípade) a napadli aj údajne bližší kontakt sudcu s prokurátorom prípadu Michalom Šúrekom.
Poukázali na správy expolicajta Jána Kaľavského, bývalého operatívca NAKA. „Giertli to predĺži,“ písal Ďurka v apríli 2020 správu ostatným policajtom. Bavili sa o predĺžení väzby v prípade takáčovcov. „Teraz som volal so Šúrekom. Giertli, že bol vyslovene spokojný, ako bola vec pripravená,“ napísal v inej správe o mesiac neskôr Ďurka kolegom. Keď v septembri 2020 policajti komunikovali o tom, že v uplynulých dňoch už sudca Giertli vzal do väzby alebo predĺžil väzbu viacerým obvineným, jeden z operatívcov najprv vyjadril nádej, že si už nebude kaziť štatistiku. V tom čase pri veľkej akcii zadržali a obvinili Makóa a prokurátor navrhol väzbu. „Janovi veríme,“ reagoval Ďurka kolegom. „Na neho je spoľahnutie.“
Obvinení tiež upozornili, že aj vzťahy dozorového prokurátora so sudcom Giertlim sú nadštandardné. Odvolali sa aj na výpoveď bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana z leta 2021, ktorý v inom prípade tvrdil, že policajti, prokurátori a sudcovia majú „zladený systém“. Opierali sa aj o informácie od expolicajta Kučerku, že sudca Giertli a otec prokurátora Šúreka boli spolužiaci.
Giertli sa síce nestotožnil s argumentmi obvinených, ale z iných dôvodov a z opatrnosti sa napokon vylúčil. S postupom súhlasili aj jeho dvaja kolegovia, teda predseda senátu Peter Pulman a člen senátu Rastislav Stieranka. Prokurátor Repa aj obhajca však podali sťažnosť, a vylúčenie Giertliho tak posudzoval Najvyšší súd SR. Ten následne v roku 2024 Giertliho z veci vylúčil a nahradila ho sudkyňa Beata Medveďová. Predsedom senátu zostal Pulman a ďalším členom senátu Stieranka.
Môže sa pojednávať
Vlani v marci predseda senátu Špecializovaného trestného súdu Pulmal rozhodol, že obžaloba v kauze Očistec spĺňa zákonné náležitosti. Voči uzneseniu podali niektorí obžalovaní vráatane Gašpara stažnosť.
Až 18. decembra 2025 – Najvyšší súd SR rozhodol o posledných námietkach obvinených voči prijatiu obžaloby (aj keď rozhodnutie bolo vtedy ešte formálne neverejné a neboli známe presné dôvody). Uznesenie je k dispozícii od začiatku februára tohto roka. Senát zložený z predsedu senátu Petra Štifta a sudcov Emila Klemaniča a Michala Polláka vo veci Norberta Bödöra a spol. rozhodol, že sa môže začať pojednávanie. Sťažnosti obžalovaných proti prijatiu obžaloby predsedom senátu Špecializovaného trestného súdu PPulmanom zamietol ako nedôvodné.
Podstatou sťažností obvinených bolo tvrdenie obžalovaných, že:
• vo veci konal a rozhodoval nezákonne zložený senát,
• predseda senátu nemohol samostatne nariadiť hlavné pojednávanie a mal rozhodovať senát,
• obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti príslušného ustanovenia Trestného poriadku,
• mali byť doplnené údaje o benefitoch spolupracujúcich obvinených,
• nebolo riadne rozhodnuté o námietkach porušenia práva na obhajobu.
Obhajoba považuje za nespravodlivé, „ak počas prípravného konania nedostali od orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) odpovede na viaceré dôležité otázky, predovšetkým nie je rozhodnuté o námietke zaujatosti proti prokurátorovi Ondrejovi Repovi, ale súd prvého stupňa bez vysvetlenia konštatuje, že sa nemôže predmetnými návrhmi zaoberať, nakoľko v čase nezákonného zloženia senátu jeho predseda nariadil termín hlavného pojednávania, pričom následne nemá počas vedenia hlavného pojednávania (inak ako pri verejnom zasadnutí o prejednaní obžaloby) procesnú možnosť reagovať na námietky obhajoby.“
Obhajoba poukazuje na to, „že rozhodnutia a úkony vykonané zaujatými OČTK nemôžu tvoriť ani podklad, resp. dôvodné podozrenie obžaloby a uvedená vada konania zakladá dovolací dôvod.“
Obhajoba poukazovala na to, že predseda nezákonného senátu nemôže dospieť k zákonnému rozhodnutiu (o prijatí obžaloby) bez ohľadu na príslušnosť senátu. „Predseda senátu nemôže za takejto situácie ani konať sám, obzvlášť keď má obvinený v menej závažných procesných situáciách právo požadovať rozhodnutie senátu, napríklad o opatreniach predsedu senátu prijatých na pojednávaní.“ Rozhodnutie predsedu senátu Pulmana považuje obhajoba za nepreskúmateľné.
Zaujatosť voči prokurátorovi bola jednou z výhrad. Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so sťažnosťou obvinených o zaujatosti voči dozorovému prokurátorovi Ondrejovi Repovi, a preto podľa obhajoby nemala byť obžaloba vôbec prijatá.
O senáte
Senát Najvyššieho súdu SR vyhodnotil, že predseda senátu Špecializovaného trestného súdu postupoval správne, keď po preskúmaní obžaloby nariadil hlavné pojednávanie. Rozhodovanie o prijatí obžaloby je osobitný procesný postup. Sťažnosť proti rozhodnutiu predsedu senátu o nariadení hlavného pojednávania nie je prípustná, ak smeruje proti vecným otázkam obžaloby.
V uznesení uviedli, že „obžalobu podanú na súde pre zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či treba vykonať predbežné prejednanie obžaloby alebo či nie je možné nariadiť hlavné pojednávanie,“ a zdôraznili, že: „proti rozhodnutiu predsedu senátu nie je prípustná sťažnosť…“ a tak „sa nemôže zaoberať námietkami, ktoré smerujú proti vecnej správnosti obžaloby alebo proti prípravnému konaniu, ak zákon takýto opravný prostriedok nepripúšťa.“
Analyzoval, či došlo k rozhodovaniu nezákonným sudcom, a v uznesení uviedol, že procesné úkony smerujúce k nariadeniu hlavného pojednávania vykonal predseda senátu oprávnený podľa rozvrhu práce a že následné zmeny v zložení senátu nemajú vplyv na zákonnosť už vykonaného procesného úkonu.
O benefitoch pre kajúcnikov
K náležitostiam obžaloby a benefitom spolupracujúcich obvinených senát poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nedoplnenie benefitov spolupracujúcich obvinených do obžaloby nie je dôvodom na jej odmietnutie, pokiaľ nejde o takú vadu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní.
Senát Najvyššieho súdu SR jasne oddelil preskúmanie obžaloby od meritórneho hodnotenia dôkazov: „…námietky, že OČTK vo vzťahu k spolupracujúcim obvineným pristupovali tak, aby na jednej strane neboli stíhané skutky, ktoré boli OČTK známe, boli dôkazne nespochybniteľne preukázané dôkazmi a aj priznaním spolupracujúceho obvineného, avšak narúšali vierohodnosť danej osoby, na druhej strane boli tieto osoby zbavené postavenia spolupracujúceho obvineného napriek pôvodne poskytnutým benefitom, sú otázkami, ktoré budú predmetom hlavného pojednávania.“
Poukázal na ustálenú judikatúru: „Sťažnostný súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej v konaní podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku nedochádza k nevyhnutnej potrebe doplnenia poskytnutých benefitov spolupracujúcej osobe, ani ich zákonnosť či primeranosť nie je posudzovaná v tomto štádiu konania.“
Súd tým potvrdil, že zákonnosť dôkazov a vierohodnosť spolupracujúcich obvinených je otázkou dokazovania na hlavnom pojednávaní.
O práve na obhajobu
K námietke porušenia práva na obhajobu na Najvyššom súde SR konštatovali, „že námietky obžalovaných smerujú najmä proti postupu v prípravnom konaní a proti hodnoteniu dôkazov, čo nie je predmetom preskúmania v tomto štádiu konania.“ Uviedli, že „otázky zákonnosti dôkazov a prípadného porušenia práva na obhajobu budú predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní.“
Senát konštatoval, „že ak prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia Trestného poriadku o konaniach začatých pred účinnosťou novely, bolo jeho povinnosťou skúmať, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti, nie však meritórne hodnotiť dôkazy“.
„Z týchto dôvodov sťažnostný súd dospel k záveru, že námietky obžalovaných nie sú dôvodné a napadnuté uznesenie je zákonné,“ zhodnotil senát.
Najvyšší súd SR ako sťažnostný súd potvrdil zákonnosť postupu Špecializovaného trestného súdu pri prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania. Neakceptoval námietky o nezákonnom zložení senátu, porušení práva na obhajobu ani o nedostatkoch obžaloby.
Rozhodnutie potvrdzuje, že:
• preskúmanie obžaloby predsedom senátu je procesným oprávnením,
• nie každá procesná námietka zakladá dôvod na odmietnutie obžaloby,
• otázky zákonnosti dôkazov a vierohodnosti spolupracujúcich obvinených patria do fázy hlavného pojednávania,
• sťažnosť nemožno použiť na preskúmanie vecnej správnosti obžaloby, ak zákon takýto opravný prostriedok nepripúšťa.
Uznesenie tak predstavuje procesné potvrdenie, že vec má byť meritórne prejednaná na hlavnom pojednávaní a že podmienky na jej odmietnutie neboli splnené. Zároveň senát uviedol: „Záver o zákonnosti napadnutého uznesenia spočíva v tom, že prípadné nedostatky obžaloby nie sú takého charakteru, aby bránili pokračovaniu v konaní.“ Dospeli tak k záveru, „že napadnuté uznesenie je zákonné a sťažnosti obžalovaných nie sú dôvodné.“
Prvý termín hlavného pojednávania je vytýčený na 11. mája.
KONTEXT: Gašpar, ktorý je v prípade obžalovaný ako poslanec, hlasoval za zmeny trestnej legislatívy, ktoré by predlžovali rozhodovanie súdov a znižovali trestné sadzby v korupčných prípadoch – zmeny, ktoré mnohí komentátori vnímajú ako úmysel ovplyvniť aj jeho vlastný prípad. Parlament prijal novelu, ktorá mala sťažiť využívanie inštitútu spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov) – kľúčového dôkazu v kauze. Ústavný súd SR ju však pozastavil, pretože by mohla oslabiť podklad dokazovania.
