Výsledky akcií čurillovcov z NAKA proti takáčovcovm po rokoch zostávajú minimálne.
Čas čítania textu: 7 minút
Od mája 2016 do marca 2024 realizovala Národná kriminálna agentúra minimálne 13 akcií. Mali takéto pôsobivé názvy: Aligátor, Aladin, Apač, Moby Dick, Crassus…
V rámci akcií obvinili najmenej 84 osôb pre podozrenie z pôsobenia v zločineckej skupine údajných takáčovcov. Napriek rozsahu a závažnosti tvrdení obvinení však kauza doposiaľ priniesla len dva rozsudky po riadnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Oslobodenie v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za skutok týkajúci sa zločineckej skupiny. Tento rozsudok však v dovolacom konaní zrušil najvyšší súd. Druhým je oslobodenie advokáta Martina Ribára v kauze Casey, ktoré nie je právoplatné. Odsúdený nie je nik.
V rámci konaní bolo dosiahnutých viacero procesných výsledkov, ktoré nemožno ignorovať. Súd schválil dohody o vine a treste v osemnástich prípadoch a prijal jedno vyhlásenie o vine, čo predstavuje právoplatné odsúdenia, hoci bez plnohodnotného dokazovania pred súdom. Ďalších deväť osôb skončilo s podmienečným zastavením trestného stíhania, ktoré predpokladá priznanie skutku a splnenie zákonných podmienok. V troch prípadoch bolo trestné stíhanie prerušené. Nuž a jedenástim obvineným generálny prokurátor zrušil obvinenie na základe návrhu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Mimoriadne závažným a z pohľadu hodnotenia celej kauzy neprehliadnuteľným faktorom je skutočnosť, že sedem obvinených medzičasom zomrelo, pričom v štyroch prípadoch išlo o samovraždy. Hoci z právneho hľadiska vedie smrť obvineného k zastaveniu trestného stíhania bez meritórneho rozhodnutia o vine, z analytického a spoločenského pohľadu ide o silný indikátor tlaku, v akom sa dotyční nachádzali.
Takýto jav nemožno automaticky interpretovať ako dôkaz nezákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň ho však nemožno bagatelizovať ani vnímať ako bezvýznamný sprievodný jav.
Z hľadiska trestného práva preto nemožno hovoriť o úplnom zlyhaní alebo nulovom výsledku. Štát dosiahol právne relevantné výstupy voči spolu najmenej dvadsiatim osobám. Ostávajú však otázky: Akým spôsobom? A za akú cenu?
Na druhej strane je neprehliadnuteľné, že chýbajú rozsudky, ktoré by obstáli v plnohodnotnom kontradiktórnom procese pred súdom. Práve tento fakt, v kombinácii s vysokým počtom obvinených a zároveň aj s extrémnymi dôsledkami pre niektorých z nich, vyvoláva legitímne otázky o kvalite dôkaznej situácie, ale najmä o spôsobe vedenia trestného stíhania.
Treba uznať, že ide o kauzy založené vo významnej miere na výpovediach spolupracujúcich obvinených – kajúcnikov, ktorých dôkazná hodnota býva limitovaná, pokiaľ nie je podporená ďalšími nezávislými dôkazmi.
Rovnako aj to, že dokazovanie existencie zločineckej skupiny patrí medzi najnáročnejšie formy trestného dokazovania. Vyžaduje preukázanie nielen jednotlivých skutkov, ale aj organizovanú štruktúru, hierarchiu a dlhodobú koordináciu.
Výsledný obraz však aj napriek tomu nepôsobí ako jednoznačný úspech represívnych orgánov.
Ide skôr o prípad, v ktorom boli výsledky dosahované najmä prostredníctvom benefitov, ako sú dohody o vine a treste či podmienečné zastavenie stíhania, zatiaľ čo klasické súdne dokazovanie v plnom rozsahu zatiaľ neprinieslo nič.
Nepomer medzi rozsahom obvinení, absenciou rozsudkov po hlavnom pojednávaní a zároveň aj závažnými osobnými dôsledkami pre niektorých obvinených zostáva kľúčovým momentom celej kauzy.
Kde je problém? Alebo si ešte stále vystačíme s vysvetleniami o Covide, vojne na Ukrajine či zvýšenej DPH?
Prečo sa doteraz nepodarilo dotiahnuť niečo, čo je verejnosti prezentované ako „jednoduchý“ prípad zločineckej skupiny, hrubokrkej mafie – údajných takáčovcov?
A prečo to v minulosti pri skupinách ako piťovci, sýkrovci či sátorovci fungovalo – vrátane rozsudkov po riadnom dokazovaní na súde? Otázky sú na mieste. Nie ako útok, ale ako legitímny záujem o fungovanie systému.
Práve tieto rozdiely by mali zaujímať nielen verejnosť, ale najmä novinárov a aktérov tretieho sektora. No väčšina z nich ospevuje a tlieska tým, ktorí sú za situáciu zodpovední, a ospevuje policajtov zo skupiny čurillovcov a prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry.
