Aligátor, Aladin, Apač, Moby Dicky, Crassus. Čo sa dialo ďalej?
Čas čítania textu: 23 minút + 10 minút kompletný prehľad
Od mája 2016 do marca 2024 realizovala NAKA najmenej 13 akcií s názvami Aligátor, Aladin, Apač, Moby Dick či Crassus, v rámci ktorých obvinila minimálne 84 osôb pre trestnú činnosť pripisovanú údajnej skupine takáčovcov.
Napriek rozsahu konaní a množstvu zásahov však dosiaľ nepadol právoplatný odsudzujúci rozsudok po vykonaní dokazovania v hlavnej vetve veci pred súdom. Po vykonaní dokazovania boli vyhlásené dva rozsudky. Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika oslobodili za skutok, že bol činný pre zločineckú skupinu, no následne celý rozsudok zrušil dovolací senát Najvyššieho súdu SR. Neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok padol pred pár dňami v prípade advokáta Martina Ribára súd oslobodil.
Text prináša prehľad jednotlivých akcií a kľúčových procesných momentov, od obvinení, rozhodnutí o väzbe cez využívanie spolupracujúcich obvinených až po otázky zákonnosti postupu prokuratúry a súdu. Zameriava sa na výsledky trestných konaní, procesné rozhodnutia a otázky, ktoré z nich vyplývajú.
Pri spracovaní som vychádzala najmä z verejne dostupných zdrojov, ako aj z vlastného archívu. Text obsahuje dokumenty prokuratúry a súdov, ktoré som získala prostredníctvom infozákona alebo od osôb, ktoré ich nadobudli zákonným spôsobom a poskytli mi ich.
Článok nesleduje len chronológiu policajných akcií, ale predovšetkým to, ako sa jednotlivé vetvy konaní procesne skončili alebo v akom štádiu sa nachádzajú. Pozornosť venuje využívaniu spolupracujúcich obvinených, procesným pochybeniam v prípravnom konaní a súdnemu prieskumu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.
Takáčovci v číslach
• Obvinili najmenej 84 osôb v rámci najmej 13 akcií.
• Mŕtvych je 7, z toho 4 samovraždy.
• Generálny prokurátor zrušil obvinenie podľa § 363 Trestného poriadku 11 osobám.
• Prerušené trestné stíhanie majú 3 osoby.
• Podmienečné zastavenie trestného stíhania prokurátorom majú 4 osoby.
• Podmienečné zastavenie trestného stíhania súdom (po novele Trestného poriadku) má 5 osôb.
• Dohodu o vine a treste súd schválil 18 osobám.
• Vyhlásenie o vine pred súdom urobila 1 osoba.
• Súd schválil dohodu o vine a treste a zároveň majú aj podmienečne zastavené trestné stíhanie 4 osoby.
• Prokurátor podal 4 obžaloby, spolu na 21 osôb.
• Vyšetrovanie pokračuje voči 17 osobám.
• Po vykonaní dokazovania na súde padol 1 právoplatný oslobodzujúci verdikt, ktorý však v rámci dovolania zrušili.
• Po vykonaní dokazovania na súde padol 1 oslobodzujúci verdikt, ktorý nie je právoplatný
Akcia Aligátor
V máji 2016 zrealizovala NAKA rozsiahlu akciu Aligátor. Policajti sa pri výbere názvu inšpirovali osudom hlavného obvineného, ktorý prežil pokus o vraždu. Zásah bol namierený proti takzvanej južnej vetve okolo Tibora Fülleho. ´
Vyšetrovateľ obvinil 19 osôb, pričom jeden muž pred raziou ušiel. Pripisoval im založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ako aj násilnú trestnú činnosť, predovšetkým vydieranie a nátlakové konanie.
Zabudnutá zbraň
Obvinili aj Jozefa Walzera, prezývaného Tatranka, ktorý začal vo väzbe vypovedať proti bývalým kumpánom. Hovoril aj o tom, že skupina vyberala výpalné v podnikoch Roberta Kaliňáka, ktorý bol v tom čase ministrom vnútra a dnes je ministrom obrany za SMER – SSD, ako aj v podnikoch jeho kamaráta a bývalého dvojnásobného ministra financií Jána Počiatka za rovnakú stranu.
Vo výpovediach tiež uvádzal, že takáčovci mali dávať úplatky prokurátorom aj sudcom. Spomínal aj Štefana Harabina, ktorý bol v tom čase sudcom Najvyššieho súdu SR. Walzer sa spoza mreží dostal koncom roka 2016. Na základe jeho výppovede však nikdy žiadnu osobu z prokuratúry či justície neobvinili.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý v novembri 2016 takáčovcom predĺžil väzbu do júla 2017, vyplýva, že Walzer vypovedal, ako vyšetrovateľa Pavla Ďurku niekedy v rokoch 2012 až 2013 sledovali, vypátrali, kde býva, a zistili, že mal dopravnú nehodu.
Opísal aj príhodu, ako sa s Ďurkom stretol v sprievode dvoch kriminalistov v bratislavskom hoteli. Vyšetrovateľ si na schôdzke zabudol taštičku so služobnou zbraňou, služobným preukazom a ďalšími vecami.
Dôvodom schôdzky mala byť príprava vraždy samotného Walzera. Tvrdil, že ho kumpáni navádzali, aby so zbraňou niečo spáchal. Odmietol to a zatelefonoval Ďurkovi, že si tam niečo zabudol, a taštičku mu vrátil.
Walzer uviedol, že z tohto stretnutia existuje kamerový záznam a jeho parťáci ho chceli odovzdať inšpekcii s tvrdením, že vyšetrovateľ si v taštičke od Walzera prevzal úplatok. On mu však žiadny úplatok nedal. Vyhlásil, že záznam má schovaný na tajnom mieste, polícii ho neodovzdá a predloží ho až na súde. Doposiaľ ho nikomu neukázal.
Zodpovedný zločinec
Obvinení podali námietku zaujatosti, Ďurka však vyhlásil, že sa necíti byť zaujatý. Podali preto sťažnosť, o ktorej rozhodovala jeho nadriadená. V tom čase ňou bola Jana Maškarová, neskoršia prvá policajná viceprezidentka a dnes prezidentka Policajného zboru.
Maškarová v rozhodnutí uviedla, že „vrátenie služobnej zbrane a služobného preukazu nemožno považovať za prekročenie nestranného vzťahu“. Skonštatovala, že „ak by Walzer nevrátil vyšetrovateľovi zbraň, dopustil by sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania, a ak by si ponechal služobný preukaz, dopustil by sa ďalšieho protiprávneho konania“. Skutočnosť, „že Walzer bezodkladne vrátil veci vyšetrovateľovi, svedčí o jeho zodpovednosti“.
Doplnila, že ihneď po zistení informácie o príprave vraždy vyšetrovateľa bol prípad odstúpený inému policajnému útvaru na preverenie. Sťažnosť vo veci námietky zaujatosti zamietla. Trestné stíhanie pre prípravu vraždy Ďurku však napokon zostalo bez vznesenia obvinenia.
18 skutkov a škoda 750-tisíc eur
V decembri 2021 dostal Walzer benefit benefitov. Stíhanie za založenie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie, poškodzovanie cudzej veci, krivú výpoveď, krivé obvinenie, spreneveru, poisťovací podvod a skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie mu prokurátor z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry Peter Kysel podmienečne zastavil.
Spolu ide až o 18 skutkov, ktoré sa stali od roku 2004 do novembra 2014, s celkovou škodou viac ako 750-tisíc eur. Priznal sa ku všetkým činom, ktoré mu orgány činné v trestnom konaní pripísali. Páchal ekonomickú trestnú činnosť, ktorá bola spätá s obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa predajom automobilov. Riadil nižšie postavených členov skupiny. Cudzie mu neboli ani násilné trestné činy.
„Jozef Walzer bol prvou osobou, ktorá komplexne opísala zločineckú skupinu takáčovci ako celok, pozostávajúci z viacerých úrovní riadenia, na ktorých pôsobili jednotlivé osoby, ktoré pomenoval a zároveň špecifikoval medzi nimi vzťahy podriadenosti a nadriadenosti,“ napísal prokurátor s tým, že „vo výpovediach detailne opísal trestnú činnosť vo vzťahu k južnej vetve, do ktorej sám patril.“
Vypovedať 10 rokov
Prokurátor Kysel sa odvolával aj na to, že „Walzer ozrejmil aj prepojenia skupiny na orgány činné v trestnom konaní. Navyše výpovede vo vzťahu k prokuratúre na rôznych úrovniach, respektíve vo vzťahu k jednotlivým súdom, boli podľa neho významným podkladom pre podporu existencie väzobných dôvodov k jednotlivým osobám patriacim do zločineckej skupiny.“
Určil mu skúšobnú dobu 10 rokov a zároveň ho zaviazal, aby vypovedal v konaní na súde v kauze voči Ľubomírovi Kudličkovi a spol., aj v dvoch ďalších prípadoch, ako aj v súvisiacich veciach, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie.
Walzer je však pri niektorých skutkoch objednávateľ alebo organizátor, ostáva tak otázka, ako mu vôbec mohol byť poskytnutý takýto benefit.
Prokurátor Walzerovi podmienečne zastavil trestné stíhanie v situácii, keď informácie, ktoré poskytol, podľa dostupného stavu konaní ešte neboli potvrdené právoplatnými odsudzujúcimi rozsudkami.
Ušla viac ako polovica
V januári 2017 urobili akciu s názvom Aladin na 21 obvinených vrátane Ľubomíra Kudličku s prezývkou Kudla alebo Rabín. Prípad vyšetrovala vtedy neskúsená nadporučíčka Eva Smolková a dozoroval ho neskúsený prokurátor Michal Stanislav. No 11 osôb sa im zadržať nepodarilo. Postupne sa na polícii prihlásili sami. K úniku vraj nedošlo, tvrdili vtedajší šéfovia, údajne všetci policajti boli na detektore.
„… takáčovci sa realizovali u nás a viaceré osoby sa naozaj nenašli. Keď som sa o tom dozvedela, tak všetci policajti išli na detektor lži hneď v najbližšom termíne, ako to bolo možné. Nepreukázalo sa, že by došlo k úniku z nášho zdroja,“ povedala pre Aktuality.sk Jana Maškarová.
KONTEXT: Ešte v januári 2017 Národnú protizločineckú jednotku NAKA, ktorá akciu realizovala, viedol Martin Smiško, ministerstvo vnútra a vedenie Policajného zboru už mali naplánované organizačné a personálne zmeny. Dva dni pred odchodom menovaného funkcionára na protiextrémistickú a protiteroristickú jednotku jeho podriadení zasiahli proti takzvaným takáčovcom. Podľa viacerých zdrojov z bezpečnostného prostredia akciu chceli robiť už skôr, no viackrát ju odkladali, napokon k nej pristúpili krátko pred spomenutými zmenami, obávali sa totiž, že by nadriadení už neskôr nemuseli mať vôľu. Martina Smiška vo vedení protizločineckej jednotky nahradil Vladimír Kúdela, kamarát dnes neslávne známeho kajúcnika Bernarda Slobodníka.
Pri názve tejto akcie sa policajti inšpirovali kajúcnikmi – prezývkou Aladin totiž dvaja svedkovia medzi sebou označovali obvineného advokáta Juraja Almášiho. Medzi obvinenými boli aj bývalí policajti. Jeden z nich odišiel do civilu iba pár týždňov predtým. Branislav Bakoš s prezývkou Baki pôsobil ako zástupca riaditeľa Jednotky operatívneho nasadenia.
Hrubala skritizoval policajtov
Postupne sa z väzby dostali takmer všetci obvinení. Sudcom pre prípravné konanie na Špecializovanom trestnom súde bol Ján Hrubala.
O prepustenie požiadal aj Ľubomír Kudlička, označovaný za najvyššie postaveného člena skupiny. Sudca jeho žiadosť najprv zamietol, no senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Juraja Klimenta rozhodnutie zrušil a prikázal znovu konať, najmä vo veci peňažnej záruky. Nespochybnil dôvody väzby, ale požadoval doplniť informácie o kaucii.
Hrubala následne zistil, že záruku ponúka manželka obvineného, a stanovil ju na 100-tisíc eur. Po výsluchu a bez námietok prokuratúry rozhodol o nahradení väzby peňažnou zárukou a dohľadom. Prítomná prokurátorka proti rozhodnutiu sťažnosť nepodala, Kudlička sa tak dostal na slobodu.
V rozhodnutí sa zároveň kriticky vyjadril k práci polície a prokuratúry. Uviedol, že ani po mesiacoch vyšetrovania nie sú konkretizované skutky, ktoré mala skupina spáchať, ani spôsob ich vykonania či overenie výpovedí svedkov.
Vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár následne spochybnil zákonnosť súdneho rozhodnutia. Disciplinárne konanie voči Dušanovi Kováčikovi, ktorý svojej podriadenej – intervenujúcej prokurátorke Blanke Godžovej – odobril nepodať sťažnosť, Čižnár neinicioval. Informoval však vtedajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (vtedy MOST – HÍD) o svojich zisteniach, ktoré by mohli byť podkladom pre prípadné prijatie zákonných opatrení vo vzťahu k sudcovi Hrubalovi.
Následne kauzu prevzal vyšetrovateľ Ďurka a neskôr ju začal dozorovať prokurátor Michal Šúrek.
Kajúcnik Indián a Zemák
V októbri 2019 zrealizovali akciu s názvom Apač, pri ktorej obvinili 25 osôb. Názov dostala po Borisovi Kaiserovi s prezývkou Indián. Medzi obvinenými bol aj Matej Zeman s prezývkou Zemák, ktorý bol kľúčový pre ďalší vývoj trestných konaní vedených čurillovcami.
Kaisera obvinili už druhý raz, no pri akcii Aladin patril medzi tých, ktorým sa podarilo utiecť. Prihlásil sa v polovici decembra 2017, v čase, keď väzobne stíhaní spoluobvinení z prípadu boli na základe rozhodnutia sudcu, prípadne v niektorých prípadoch aj prokurátora, už na slobode. Vo väzbe pobudol iba dva týždne, keďže Najvyšší súd SR prijal peňažnú záruku 50-tisíc eur, ktorú zložila jeho matka. Väzbu mu nahradili monitorovacím náramkom, musel sa hlásiť probačnému úradníkovi a mal uložené viaceré obmedzenia.
Tentoraz bol Kaiser vo väzbe jedenásť mesiacov. Bol väznený v Banskej Bystrici, Bratislave aj Leopoldove. „Sedel som v tej base a držal som hubu a v rámci toho, ako sme fungovali v skupine a čo bola bežná prax, som tam čakal, čo bude. Poprel som všetky obvinenia a tváril som sa, že tomu nerozumiem a že nič z toho sa nestalo,“ opísal v postavení svedka na jednom zo súdnych pojednávaní.
Ešte počas väzby za ním raz prišli policajti, no vtedy odmietol spolupracovať a nič im nepovedal. Advokáti pri tomto stretnutí neboli prítomní. S orgánmi činnými v trestnom konaní začal aktívne spolupracovať od polovice roka 2020. „Neviem, prečo ma prepustili z väzby. Otvorili dvere a povedali mi, že ma prepúšťajú z väzby, bol som rád, že som prepustený,“ uviedol Boris Kaiser. Kto o tom rozhodol, ho vraj nezaujímalo. Podľa dostupných informácií tak urobil prokurátor.
„V tejto zločineckej skupine som pôsobil zhruba 20 rokov. Od konca 90. rokov som sa do nej dostal na základe pohovoru, ktorý mi sprostredkoval môj známy,“ uviedol vo výpovedi Boris Kaiser, ktorý v skupine riadil takzvaný čierny výjazd poskytujúci ochranu podnikom.
KONTEXT: Názov akcie Apač sa policajtom zapáčil natoľko, že ho čurillovci použili aj pri vytvorení skupiny v komunikačnej aplikácii. Práve časť komunikácie zo skupiny Apači v roku 2021 poskytol inšpekcii ich bývalý kolega Ján Káľavský. Zo správ vyplývajú podozrenia na manipulácie konaní, ako aj to, že sa niektorí policajti tešili zo smrti obvinených.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka v októbri 2024 podmienečne zastavil trestné stíhanie Borisa Kaisera týkajúce sa 11 skutkov z obdobia od 90. rokov 20. storočia do roku 2019. Určil mu skúšobnú dobu sedem rokov a povinnosť v jej priebehu sa významnou mierou naďalej podieľať na objasňovaní trestnej činnosti.
Zemák podľa uznesenia o vznesení obvinenia patril do riadiaco-výkonnej zložky. V rokoch 2003 až 2007 zastupoval Kaisera a následne Petra Kaňúcha, prezývaného Jakuzza. Zároveň koordinoval, riadil a vydával pokyny členom skupiny zaradeným v takzvanom výjazde.
Vo väzbe bol z dôvodu obáv, že by sa vyhýbal trestnému konaniu a ovplyvňoval svedkov. Najprv bol umiestnený v Košiciach, no pre potreby vyšetrovacích úkonov ho premiestnili do Bratislavy a následne späť do Košíc. Približne tri mesiace trvalo, kým mu od rodiny prišiel prvý list. Asi osem až desať mesiacov nemal povolené telefonáty ani návštevy, o ktoré žiadal každé dva týždne. Počas pobytu vo väzbe ho v polovici apríla 2020 obvinili aj z vydierania.
Počas výkonu väzby Zeman žiadal, aby za ním prišiel vyšetrovateľ Ďurka. „Oslovil som PBS-kára, to je človek, ktorý pracuje v base, je tam na komunikáciu, keď potrebuje väznená osoba niečo súrne s policajtmi, alebo ako by som to nazval, je to taká vnútorná polícia,“ opísal. Doplnil, že jeho vtedajší obhajca o tom bol určite informovaný, keďže ho telefonicky žiadal, aby sa s Ďurkom pokúsil spojiť. Tvrdil, že mu potreboval „ešte niečo dovysvetľovať“, no vyšetrovateľ advokátovi v tom čase vraj nezdvíhal telefón.
Jeho obhajcom bol v tom čase Marek Para. K rozhodnutiu bývalého klienta spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní sa vyjadril na sociálnej sieti.
„Poslal som vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi list, v ktorom som žiadal o premiestnenie a uviedol som, že objasním ďalšiu závažnú trestnú činnosť a chcem spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ten list som poslal v deň, keď prebiehala obnova konania (prípad známy ako Casey – pozn. autorky). Keď som komunikoval s právnikom o tom, ako dopadla obnova konania, kde bola aj moja terajšia manželka a aj manželka Patrika Vidašiča, videli, že Boris Kaiser začal spolupracovať. Vtedy som vedel, že začnem aj ja, keďže som tušil, že to bude mať rýchly spád. A tých vecí pristane na moju hlavu viac,“ vysvetľoval svoju motiváciu stať sa kajúcnikom.
Keď oznámil spoluprácu, z Košíc ho previezli do Leopoldova. „Až keď som začal spolupracovať, Boris Kaiser začal spolupracovať – mohlo to byť niekedy okolo ôsmeho mesiaca 2020 – som po približne desiatich mesiacoch prvýkrát telefonoval a asi po desiatich až jedenástich mesiacoch som mal povolenú aj návštevu,“ tvrdil. V polovici septembra 2020 na základe výpovedí Zemana obvinili v prípade založenia zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a vydierania okrem takáčovcov aj bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a expríslušníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Františka Böhma.
Na konci októbra 2020 Zemana prokurátor z vtedajšej špeciálnej prokuratúry prepustil z väzby.
KONTEXT: Zeman mal a má s čurillovcami blízke vzťahy, pričom ich kontakt presahoval rámec bežného postavenia svedka. S príslušníkmi NAKA mal riešiť aj vlastné záujmy, otázku zablokovaného majetku či obavy z inšpekcie. Komunikácia neprebiehala štandardne, ale aj prostredníctvom advokáta Petra Kubinu, ktorý čurillovcom preposielal správy od Zemanovho advokáta týkajúce sa podozrenia, že ho sleduje inšpekcia. Do tohto kontextu zapadá aj to, že čurillovcom v prípade potreby ponúkal úkryt v Chorvátsku.
Kajúcnik Makó
Makó krátko pôsobil v Policajnom zbore, následne sa venoval podnikaniu a neskôr sa stal riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy SR. Mal ambíciu získať post prvého policajného viceprezidenta, napokon sa však ukázalo, že po odchode od daňových kriminalistov bol príslušníkom spravodajskej služby.
Priznal sa k vlastnej trestnej činnosti a stal sa kajúcnikom. Začal vypovedať proti iným, vrátane vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika či Vladimíra Pčolinského, ktorý bol riaditeľom SIS.
Lov na špeciálneho prokurátora
V polovici októbra 2020 v známej korupčnej kauze obvinil zástupcu policajných odposluchov Norberta Paksiho a Dušana Kováčika.
Kováčika obvinili aj z toho, že mal za prepustenie Kudličku prijať úplatok. Mal byť aj činný pre zločineckú skupinu. Akciu nazvali Moby Dick – veľká, ťažko „uloviteľná“ ryba, podľa románu, ktorý napísal Herman Melville.
Vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora ešte v ten istý deň Zemanovi odložil vznesenie obvinenia za podplácanie. O pár dní neskôr ho obvinil a v polovici novembra 2020 vec vylúčil na samostatné konanie. Proti Kováčikovi tak Zeman vypovedal ako svedok.
Zeman získal vo februári 2022 za spoluprácu s čurillovcami ďalší benefit. „Vyhodnotením dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne mám za to, že bez spolupráce Zemana by bolo zistenie, objasnenie a usvedčovanie jednotlivých osôb z danej trestnej činnosti podstatne sťažené,“ uviedla v uznesení vyšetrovateľka Katarína Krajčovičová.
Trestné stíhanie so súhlasom prokurátora vo všetkých kauzách na protimafiánskom útvare prerušila z dôvodu, že „obvinený sa významnou mierou podieľal na objasnení obzvlášť závažných zločinov spáchaných zločineckou skupinou“.
Zeman ani sám nevie, v koľkých prípadoch vypovedá ako svedok. „Osem alebo sedem, tých vecí pribúda a pribúda. Odsúdený nie som za nič,“ tvrdil. Ak by v prerušených konaniach pokračovalo trestné stíhanie a veci by sa dostali na súd, hrozilo by mu 20 až 25 rokov, prípadne doživotie.
Kováčika v máji 2022 právoplatne odsúdili na osem rokov, za skutok, že bol činný pre zločineckú skupinu takáčovcov ho však oslobodili.
Podal však dovolanie, rovnako aj minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD), a dovolací senát Najvyššieho súdu SR vlani v decembri konštatoval porušenie práv a rozsudok zrušil. Paksi sa priznal a súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom.
Obžaloba na súd
Aj Patrika Vidašiča a Mariána Gaála zadržali a obvinili v rámci akcie Apači. V máji 2020 v inej akcii obvinili aj advokáta Juraja Almášiho. Následne vyšetrovateľ Ďurka oba prípady spojil do jedného konania s ďalšími vecami.
Prokurátor Michal Šúrek 6. júla 2021 podal vo veci údajných takáčovcov obžalobu na Špecializovaný trestný súd. O dva dni neskôr, 8. júla 2021, ju vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic vzal späť. Následne ju Šúrek 12. júla 2021 podal opäť, bez akýchkoľvek zmien.
Už to vyvolávalo vážne podozrenia. V ten istý deň sa Lipšic a Šúrek na tlačovej konferencii pochválili podaním rozsiahlej obžaloby na 16 obvinených. Išlo o skutky z rokov 2004 až 2019. (Neskôr k obžalobe pripojili ďalšie dve osoby.)
Pochybenie Šúreka
V tom čase boli väzobne stíhaní už iba štyria obvinení – Viadašíč, Gaál, advokát Juraj Almáši a Henrich Szűcs.
Prvým dvom končila lehota väzby 28. júla 2021. Prokurátor Šúrek 28. júna 2021 požiadal sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Jána Giertliho o jej predĺženie.
Podľa Trestného poriadku však musí prokurátor o predĺženie požiadať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty.Súd síce určil termín výsluchu obvinených na 7. júla 2021, no Giertli už rozhodovať nemohol, keďže prokurátor medzitým podal obžalobu. Jeho jurisdikcia pre prípravné konanie sa skončila momentom jej podania. Po podaní obžaloby totiž o väzbe rozhoduje sudca alebo senát, ktorému bola vec pridelená.
Advokátovi Jurajovi Almášimu končila lehota väzby 5. júla 2021. Do tohto dňa mu ju predĺžili ešte v novembri 2020. Naposledy sudca pre prípravné konanie Hrubala rozhodoval 26. júna 2021 a väzbu predĺžil do 15. septembra 2021. Obvinený však podal sťažnosť, o ktorej mal rozhodovať Najvyšší súd SR. Spis tam doručili 28. júna 2021. Senát Najvyššieho súdu SR 4. júla 2021 napriek tomu rozhodol a ponechal Almášiho vo väzbe do 15. septembra 2021. Rozhodoval však bez jurisdikcie a v rozpore so skoršími nálezmi Ústavného súdu SR.
Spomínaný Szűcs mal inú lehotu väzby a na slobodu sa dostal niekedy v januári 2022.
Na slobodu
Prípad takáčovcov napadol na Špecializovanom trestnom súde senátu zloženému z predsedu Jána Buvalu a členov Mariána Mačuru a Pamely Záleskej.
Trestný poriadok stanovuje, že ak bola podaná obžaloba bez predchádzajúceho prepustenia obvineného a nebola dodržaná lehota 20 pracovných dní, predseda senátu musí obvineného bezodkladne prepustiť z väzby.
Hoci súd už 6. júla 2021 vedel, že bude musieť troch obvinených prepustiť, Záleská vydala príkaz na prepustenie Gaála, Vidašiča a Juraja Almášiho až 22. júla. Rozhodovala ako zastupujúca predsedníčka senátu. Dôvodom bolo nedodržanie lehoty zo strany prokurátora.
Všetci traja tak opustili väzbu, no predtým v nej strávili 16 dní nezákonne. Vidašiča pritom pred väznicou opätovne zadržali pre skutok, o ktorom policajti vedeli už skôr a ponechali si ho ako „záložný plán“.
Pojednával nezákonný senát
V kauze prebehlo 37 pojednávaní, vypovedali obžalovaní aj desiatky svedkov, niektorí aj opakovane. Naposledy sa pojednávanie konalo v júni 2023.
Prípad skomplikoval odchod člena senátu Mariána Mačuru na Najvyšší súd SR. V decembri 2023 ho nahradila sudkyňa Renáta Greif Radovčičová.
Ústavný aj Najvyšší súd SR riešili prípad Vidašiča – od monitorovacieho náramku až po zásadný problém nezákonného senátu. Ústavný súd SR rozhodol, že ide o rozhodovanie o väzbe, a teda sťažnosť bola prípustná, pričom konštatoval porušenie práva na súdnu ochranu.
Najvyšší súd SR následne konštatoval, že senát Špecializovaného trestného súdu konal v nezákonnom zložení. Dôvodom bol zásah vtedajšieho predsedu súdu Hrubalu, ktorý dodatočne zmenil zloženie senátu na základe dodatku k rozvrhu práce, ktorý začal platiť až po pridelení veci. Bol teda použitý retroaktívne, čo je neprípustné.
Dôsledok je zásadný: celý senát je nezákonný a ide o závažnú procesnú vadu. Bez zákonného senátu sa vo veci nemôže riadne konať ani rozhodnúť.
Odvtedy sa riešia námietky zaujatosti obžalovaných a sťažnosti prokurátora. Pojednávanie sa bude opakovať, pričom termín jeho začiatku zatiaľ nie je známy.
KONTEXT: Ďurku v prípade otočky Vidašiča v júni 2024 obvinili zo zneužívania právomoci verejného činiteľa za to, že Vidašičovi úmyselne zabránil v užívaní práva na osobnú slobodu garantovanú Ústavou SR, v júli 2025 však generálny prokurátor Maroš Žilinka obvinenie zrušil.
Obvinenie mohykána
V septembri 2023 obvinili 12 mužov zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, vrátane Iva Ružiča, pri akcii Crassus.
Policajti sa zrejme inšpirovali Marcusom Liciniusom Crassusom, ktorý bol významný politik a vojvodca z obdobia neskorej rímskej republiky. Ružič je totiž považovaný za akéhosi mohykána údajných takáčovcov a prežil v roku 2004 bombový atentát. Jozef Roháč, prezývaný Potkan, vtedy umiestnil na vchod strediska Jadran v Bratislave výbušninu a diaľkovým ovládačom ju aktivoval, keď do objektu prichádzal s ochrankou.
V júni 2024 však generálny prokurátor na základe návrhu podľa paragrafu 363 zrušil obvinenie vo vzťahu k 11 obvineným, pričom trestné stíhanie obvineného Ružiča vylúčili na samostatné konanie.
Obvinenia boli zrušené najmä preto, že skutky neboli dostatočne konkrétne opísané, chýbali zákonné znaky trestného činu a dôkazy nepreukazovali naplnenie skutkovej podstaty. Generálny prokurátor konštatoval porušenie zákona v neprospech obvinených, keďže orgány činné v trestnom konaní nevychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a opierali sa len o všeobecné tvrdenia bez konkrétnych dôkazov.
„…obsahujú iba všeobecné tvrdenia obvinenia o vznesení obvinenia na tzv. kajúcnikov… neuvádzajú žiadny konkrétny iný dôkaz… preukazujúci účasť obvinených v zločineckej skupine,“ uviedol v uznesení.
Ďalší zásadný dôvod bol, že „skutok… neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre posúdenie veci… a ktoré zákon vyžaduje pre začatie trestného konania.“
Obvinenia tak padli pre nedostatok konkrétnych skutkových zistení, absenciu dôkazov a nenaplnenie zákonných znakov trestného činu. Obvinený zostal iba sám Ružič.
Obžalobu na ďalších troch ľudí
V septembri 2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 3 podal na Mestský súd Bratislava 1 obžalobu na advokáta Martina Ribára. Samosudca Juraj Kapinaj trestné stíhanie voči Ribárovi zastavil z dôvodu premlčania. Obžalovaný však trval na prejednaní prípadu, preto sa hlavné pojednávanie uskutočnilo. Sudca tak rozhodoval o vine, nie však o treste. Ribára v prípade oslobodil. „Nebolo preukázané, že sa stal skutok,“ povedal samosudca. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal, rozhodovať tak bude Krajský súd Bratislava.
Vo februári podal prokurátor Lipšic obžalobu na dve osoby, ktoré boli obvinené ešte v roku 2016, na Špecializovaný trestný súd. Skutky, ktoré im pripisuje, spolu vôbec nesúvisia. Vec bola pridelená Jánovi Giertlimu, ktorý však v januári budúceho roka odíde do dôchodku, keďže dosiahne vek 67 rokov.
KONTEXT: Ľubomír Kudlička bol v súvislosti s vraždou podnikateľa Romana Krajčiho obvinený v novembri 2019 a súd ho vzal do väzby. O rok neskôr, v novembri 2020, ho Špecializovaný trestný súd uznal vinným z objednávky vraždy a uložil mu trest odňatia slobody vo výške 25 rokov. Tento rozsudok sa stal právoplatným 14. apríla 2021, keď Najvyšší súd SR zamietol jeho odvolanie. Motívom vraždy bol spor o peniaze a podnikateľské záujmy, konkrétne konflikty súvisiace s lyžiarskym strediskom Malinô Brdo. Vražda bola vykonaná už v roku 2006 a mala byť objednaná za približne tri milióny slovenských korún. Kudlička svoju vinu popiera a tvrdí, že nemal dôvod na spáchanie takéhoto skutku. Čin však nespáchal ako člen zločineckej skupiny.
Koho odsúdli bez dokazovania na súde?
V prípade údajných takáčovcov, obvinených zo založenia a pôsobenia v zločineckej skupine, síce padli rozsudky, no išlo o rozhodnutia na základe dohôd o vine a treste, ktoré obvinení uzatvorili s prokurátorom, takže sa nevykonávalo dokazovanie. V jednom prípade obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine.
Pre obvinených je takýto postup výhodný, keďže môžu dostať nižšie tresty. Prokurátor sa zároveň nemusí obávať, že by pred súdom neuniesol dôkazné bremeno.
- Nándor Kopecsni bol odsúdený v júni 2018 ohľadom zabezpečovania takzvaného výpalného a ochrany prevádzok pre zločineckú skupinu. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Róbert Jakubec bol odsúdený v decembri 2018 ohľadom podpálenia motorového vozidla za účelom poistného plnenia v súvislosti so zločineckou skupinou. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Mário Rosíval bol odsúdený vo februári 2020 ako člen zločineckej skupiny v pozícii biletára, vyhadzovača a ochrankára vyššie postaveného člena zločineckej skupiny. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Tomáš Klíma bol odsúdený v novembri 2020 ohľadom nútenia osoby k zámernému vypovedaniu nepravdy v súdnom konaní, aby nevypovedala o trestnej činnosti členov zločineckej skupiny. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Peter Kaňuch bol odsúdený v novembri 2020 ako člen zločineckej skupiny v pozícii ochrankára, člena výjazdu a vedúceho výjazdu. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Miroslav Paluch bol odsúdený v decembri 2020 ako člen zločineckej skupiny v pozícii člena výjazdu a ochrankára vyššie postaveného člena zločineckej skupiny. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Ondrej Mičo bol odsúdený v decembri 2020 ohľadom zastrašovania iných osôb, aby títo nevypovedali ako svedkovia v trestnom konaní voči predstaviteľom zločineckej skupiny. Rozsudok si môžete prečítať tu. Rozsudok po obnove konania, ktorým bol zrušený trest prepadnutia majetku si môžete prečítať tu.
- Norbert Paksi bol odsúdený v máji 2021 ohľadom poskytovania informácií o rozpracovaní členov zločineckej skupiny zložkami Policajného zboru. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Henrich Mihalovič bol odsúdený v auguste 2021 ohľadom páchania majetkovej trestnej činnosti najmä majetkového charakteru pre zločineckú skupinu na pokyn vyššie postaveného člena skupiny. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Marek Zeman bol odsúdený v októbri 2021 za účasť v zločineckej skupine pričom sa podieľal na výbere výpalného, zastrašovaní a vydieraní, ako aj na podpálení domu poškodeného, zároveň sa spolu s ďalšími osobami podieľal na vyhrážkach s cieľom ovplyvniť svedka a zabrániť jeho spolupráci s políciou. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Richard Novák bol odsúdený v novembri 2021 za účasť v zločineckej skupine pričom sa podieľal na výbere výpalného, vydieraní a násilí vrátane fyzického napadnutia a podpálenia domu, z ároveň sa podieľal na zastrašovaní svedka, aby nevypovedal, a aj na pokuse o podpálenie herne, čím spôsobil značnú škodu. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Matúš Janák, Vladimír Kocmal, Tomáš Gabalec, Peter Lieskovský, Vladimír Juráček boli odsúdení v auguste 2022 za to, že boli členmi zločineckej skupiny v rámci ktorej vykonávali rôznu najmä násilnú a ekonomickú trestnú činnosť na pokyn nadriadených. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Peter Bariš bol odsúdený v októbri 2022 za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, v skupine pôsobil ako biletár. Rozsudok si môžete prečítať tu.
- Róbert Baboš vol odsúdený v decembri 2022.
- Alexandre Filo bol odsúdený v auguste 2022 za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, spolu s ďalším advokátom ovplyvňovanie svedkov v prospech gangu. Rozsudok si môžete prečítať tu.
Súhrn kauzy takáčovci v číslach (máj 2016 – marec 2024)
Akcie
máj 2016 – akcia Aligátor 19 osôb + 1 osoba: Tibor Fülle prezývaný Inžinier, Henrich Szűcs prezývaný Plešatý, Richard Benčič prezývaný Kofola, Jozef Walzer prezývaný Tatranka, Vladimír Jakub prezývaný Nezdravý, Nándor Kopecsni, Vladimír Mošovský prezývaný Viking, Ján Moronga, Róbert Baboš, Mário Rosíval, Vladimír Majorský, Michal Kiss, Vladimír Kollár prezývaný Dedo, Leonard Daniš, Róbert Jakubec, Henrich Michalovič, Norbert Manczal, Norbert Szalay, Gabriel Mesároš + neskôr pripojená Marcela Sabinová
január 2017 – akcia Aladin 21 osôb: Ľubomír Kudlička, Juraj Almáši, Robert Patay, Ivan Cvetkovič, Václav Kincl, Branislav Bakoš prezývaný Bai, Milan Jagnešák, Pavel Žiak, Imrich Butko, Peter Tóth, Patrik Vidašič, Tomáš Gabalec, Peter Borš, Peter Baran, Marián Gaál, Erik Kadera, Miloš Pelach, Boris Kaiser, Peter Kaňuch, Martin Mikulec, Igor Smolen prezývaný Balvan
október 2019 – akcia Apači 21 osôb: Marián Gaál, Patrik Vidašič, Kamil Haršány, Boris Kaiser, Matej Zeman prezývaný Zemík, Miroslav Paluch, Henrich Šebesta, Pavol Komendák, Vladimír Juráček, Peter Lieskovský, Viktor Kunovič, Richard Novák, Marek Zeman, Vladimír Kocmál, Csaba Dömötör, Matúš Janák, Peter Borš prezývaný Hitler, Martin Ribár, Peter Bariš, Tomáš Klíma, Richard Tomášek
apríl 2020 – 2 osoby: Igor Smolen, Ondrej Mičo
máj 2020 – 9 osôb: Martin Mikulec, Peter Kaňuch, Viktor Kunovič, Miroslav Paluch + Ľubomír Kudlička + Juraj Almáši, Patrik Vidašič, Peter Borš + Nicola Primorac
september 2020 – akcia Boží Mlyn, kauza Den Braven 5 osôb: Ľudovít Makó, František Böhm, Ľubomír Kudlička, Miroslav Paluch, Peter Kaňuch
október 2020 – akcia Moby Dick 2 osoby: Dušan Kováčik, Norbert Paksi
február 2021 – kauza Casey 4 osoby: Boris Kaiser, Matej Zeman, Miroslav Paluch, Pavol Kmeťo
jún 2021 – kauza Casey 2 osoby: Martin Ribár, Alexander Filo
júl 2021 – prípad podpálenie herne 4 osoby: Patrik Vidašič, Boris Kaiser, Richard Novák, Marian Peticzki
september 2022 – prípad Záhorská Nová Ves 13 osôb: Boris Šimkovič, Erik Kadera, Ľubomír Kudlička, Miloš Pelach, Radovan Lajcha, Peter Libo, Branislav Rajzík, Boris Kaiser, Henrich Šebesta, Peter Kaňuch, Miroslav Paluch, Vladimír Juráček, Csaba Dömötör
september 2023 – akcia Crassus 12 osôb: Ivo Ružič, Attila Beke, Pavol Kaňuch, Martin Krška, Štefan Chudoba, Peter Kottek, Michal Bém, Peter Janík, Vlastimil Goss, Daniel Šrámek, Bohumil Šavel, Gabriel Jonášek
marec 2024 – prípad Záhorská Nová Ves 2. časť 1 osoba: Daniel Černušk
Samovražda: 4 osoby: Martin Mikulec, Igor Smolen, František Böhm, Daniel Černuška
Iné úmrtie 3 osoby: Norbert Manczal, Henrich Szűcs, Robert Patay
Prerušenie trestného stíhania 3 osoby: Ľudovít Makó, Matej Zeman, Pavol Kmeťo
Zrušenie obvinenia podľa § 363 Trestného poriadku 11 osôb: Attila Beke, Pavol Kaňuch, Martin Krška, Štefan Chudoba, Peter Kottek, Michal Bém, Peter Janík, Vlastimil Goss, Daniel Šrámek, Bohumil Šavel, Gabriel Jonášek (Uznesenie si môžete prečítať tu.)
Podmienečné zastavenie trestného stíhania prokurátorom 4 osoby: Jozef Walzer, Peter Borš, Kamil Haršány, Viktor Kunovič
Podmienečné zastavenie trestného stíhania súdom (po novele Trestného poriadku) 5 osôb: Boris Kaiser, Peter Kaňuch, Miroslav Paluch, Henrich Šebesta, Vladimír Juráček
Dohoda o vine a treste 19 osôb: Nándor Kopecsni, Róbert Jakubec, Mário Rosíval, Tomáš Klíma, Miroslav Paluch, Peter Kaňuch, Ondrej Mičo, Henrich Mihalovič, Norbert Paksi, Peter Bariš,Tomáš Gabalec, Peter Lieskovský,Vladimír Juráček, Vladimír Kocmal, Róbert Baboš, Richard Novák, Marek Zeman, Matúš Janák (Podorbne rozpísané vyššie.)
Vyhlásenie o vine 1 osoba: Alexander Filo (Podorbne rozpísané vyššie.)
Podaná obžaloba na Špecializovanom trestnom súde v apríli 2021 na 1 osobu: Dušan Kováčik. V júni 2022 ho Najvyšší súd SR za skutok, že bol činný pre zločineckú skupinu oslobodil a za iný skutok ho odsúdili, podal dovolanie a následne celý rozsudok zrušili.
Podaná obžaloba na Špecializovanom trestnom súde v júli 2021 na 16 osôb + 1 osoba + 1 osoba: Ľubomír Kudlička, Tibor Fülle, Henrich Szücs,Patrik Vidašič , Marián Gaál, Juraj Almáši , Richard Benčič, Ján Moronga, Vladimír Majorský , Vladimír Kollár, Leonard Daniš, Peter Baran, Erik Kadera, Miloš Pelach, Pavol Komendák, Nikola Primorac + Martin Ribár + Marian Peticzky.Naposledy sa pojednávanie konalo v júni 2023. Celý prípad zamotal odchod člena senátu Mariána Mačuru na Najvyšší súd SR a následné rozhodnutie Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, že vo veci konal nezákonný senát. Prípad by sa mal začať pojednávať odznova.
Podaná obžaloba na Mestskom súde Bratislava 1 v sepetmebri 2022: 1 osoba: Martin Ribár, po vykonaní dokazovania oslobodzujúci rozsudok – nie je právoplatný.
Podaná obžaloba na Špecializovanom trestnom súde vo februári 2026 na 2 osoby: Michal Kiss, Marcela Sabinová. Čaká sa na začatie pojednávania.
Vyšetrovanie prebieha voči 17 osobám: Norbert Szalay,Vladimír Jakub,Vladimír Mošovský , Ivan Cvetkovič, Václav Kincl, Branislav Bakoš. Milan Jagnešák,Pavel Žiak. Imrich Butko, Peter Tóth, Gabriel Mesároš, Boris Šimkovič. Radovan Lajcha, Peter Libo, Branislav Rajzík, Csaba Dömötör, Ivo Ružič.
(POZNÁMKA: V údajoch môžu byť malé nepresnosti a môžu chýbať aj akcie či niektorí obvinení.)
