Adrián Szabó

Exšéf inšpekcie Adrián Szabó: Prečo som priznal

Adrián Szabó
Adrián Szabó

Čas čítania textu: 18 minút

Väzba, hrozba vysokého trestu, strach o rodinu aj smrť Milana Lučanského ho zlomili. Opísal zákulisie prípadu.

Bývalý riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó tvrdí, že korupčné skutky po obvinení v júli 2021 spočiatku opakovane popieral, no vo väzbe postupne prestal veriť, že sa dokáže ubrániť. Strach z vysokého trestu, odlúčenie od malých detí, obava z rozpadu rodiny aj osud jeho priateľa, bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ho priviedli k rozhodnutiu priznať sa aj k tomu, čo neurobil, a napokon pristúpiť na dohodu, ktorá mu umožnila dostať sa domov.

Na pochybnosti v prípade niekdajšieho riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) som upozornila už v tomto článku.

Preverujú podozrenia

Inšpekcia preveruje podozrenia z manipulácie s konaniami v exponovaných kauzách z obdobia rokov 2020 až 2023, ktoré objasňovali a vyšetrovali policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Proti Szabóovi vypovedal bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník.

Slobodníka v Szabóovom prípade vypočul vyšetrovateľ inšpekcie už vlani 20. mája. Z mojich zdrojov som získala jeho výpoveď. Bývalý policajný funkcionár uviedol, že Szabóa nekorumpoval, elektroniku aj peniaze mu dal ako dary a on mu za to nikdy žiadne informácie ako protislužbu neposkytol.

Slobodník uviedol, že staršiu zápisnicu neprečítal a iba ju podpísal, na viaceré zaznamenané vyjadrenia si nepamätá a nevie, prečo sú v nej udalosti interpretované práve takto. Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Založenie tímu

Aj Szabóa vypočuli na inšpekcii, nevedno však, prečo v prípade vedenom pod úplne inou spisovou značkou, než bola spisová značka prípadu, v ktorom vypovedal Slobodník. Exriaditeľ inšpekcie vypovedal 28. mája minulého roka.

Szabó začal rozruch okolo svojej osoby pociťovať, keď v máji 2021 spolu s vtedajším policajným prezidentom Petrom Kovaříkom založili špecializovaný tím, ktorý sa mal zaoberať podozreniami z manipulácie s konaniami na NAKA na základe doručenej správy zo Slovenskej informačnej služby (SIS).

Opísal, že na NAKA už v roku 2020 vedeli, že od Slobodníka dostal televízor, a vraj by o tom mal byť niekde záznam, no venovať sa tomu začali až v čase zakladania tímu a následne ho obvinili.

Tvrdil, že pri výsluchu v postavení obvineného vypovedal skutočnosti tak, ako sa stali, spáchanie skutkov poprel a proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť.

Priznaj sa, pôjdeš domov

„Bol som zadržaný u mňa doma o 7.30 h. Keď mi bolo doručené obvinenie, po prečítaní uznesenia som sa pána vyšetrovateľa pýtal, ako sa mám proti týmto nezmyslom brániť. Od neho som dostal odpoveď, že oni veria Slobodníkovi: prečo by mal Slobodník klamať, veď by mohol byť stíhaný za krivé obvinenie,“ opísal pred vyšetrovateľom inšpekcie deň, keď ho 3. júla 2021 obvinili.

Na to mal Szabó reagovať, že popri tom všetkom, z čoho ho obvinili, je krivé obvinenie nič. Policajti z NAKA urobili prehliadku jeho kancelárie.

„Ešte pred samotným výsluchom mi bolo povedané, že keď sa priznám, tak nepôjde návrh na väzbu,“ spomenul. Oznámil mu to jeho advokát, ktorému to povedal vyšetrovateľ NAKA Matej Varga. Szabó reagoval, že opíše skutočnosti tak, ako sa stali.

„Po výsluchu, ktorý vykonával Dravecký a pri ktorom bol prítomný Hrušovský, som sa ich aj spýtal, či má logiku to, čo tvrdím, a myslím si, že na to ani nereagovali,“ povedal. Vyšetrovateľ Varga, ktorý ho obvinil, pri úkone prítomný nebol. Zápisnicu mu len odniesli, aby si ju prečítal.

„Ak si dobre pamätám, tak vo vedľajšej kancelárii som zahliadol aj Čurillu, neviem, čo tam robil. Ešte počas výsluchu som išiel na toaletu, kde na mňa dozeral operatívec Ivan Kuzma, ktorému som uviedol, že sú to nezmysly, že nič také, čo mi je kladené za vinu, som neurobil. Myslím si, že on vravel, že on s tým nič nemá, že nič k tomu nevie,“ pokračoval.

Návrh na väzbu

Previezli ho do cely policajného zaistenia a prokurátor podal návrh na väzbu. „Aj počas eskorty na súd ma viezol Ivan Kuzma so svojou dvojičkou. Jeho meno neviem; bol vysoký a taký tmavý. Vtedy som tiež uviedol, že moje trestné stíhanie je nezmysel,“ opísal.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman Szabóa do väzby nevzal. „Kuzma mi podal ruku a povedal, že nech bojujem. Úprimne povedané, v tom čase som ešte mal chuť bojovať,“ vypovedal na inšpekcii.

Uznesenie sudcu o nevzatí do väzby si môžete prečítať tu.

Lipšic ako prokurátor

Všetko sa začalo postupne meniť už počas rozhodovania na Najvyššom súde SR 14. júla 2021. Dozorového prokurátora Vladimíra Kuraca zastupoval Daniel Lipšic, ktorý bol v tom čase špeciálnym prokurátorom. Ešte ako advokát však zastupoval Slobodníka, ktorý proti Szabóovi vypovedal.

„Ako jeden z dôkazov potrebných pre väzbu použili aj záznam o tom, že som na ÚIS pripravoval aj s kolegom interný predpis, ktorým som chcel vraj dodatočne legalizovať prijaté úplatky na dary. To som ostal zaskočený, lebo interný akt som sa snažil prijať z úplne iných dôvodov, boli tam nejaké požiadavky z organizácie GRECO,“ vysvetľoval. Aj s kolegami chceli prijať interný akt a pozdvihnúť kultúru správania v samostatnom nezávislom útvare, ktorý nemal vlastný etický kódex, ale len kódex príslušníka PZ. „… každý bil do nezávislosti inšpekcie, tak aj toto bola jedna z foriem vytvoriť si niečo vlastné po vzore FBI,“ doplnil.

Napokon to neprijali, lebo dostali negatívne stanovisko od sekcie personálnych a sociálnych činností a legislatívneho odboru Ministerstva vnútra SR. Szabó síce mal na jeho prijatie kompetenciu, ale nechcel ísť proti ministerstvu.

„Rovnako som zostal zaskočený, lebo akt mal pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti, tak nerozumiem tomu, ako by som mohol týmto spôsobom dodatočne legalizovať takzvané úplatky,“ opísal.

Rozhodol Najvyšší súd SR

„Jeden z členov senátu spochybnil aj dar od Slobodníka, ktorý som prijal a uviedol vo výpovedi, a išlo o dar k štyridsiatke a narodeniu syna. Toto som uvádzal vo svojej výpovedi aj v čase, keď som ešte nevedel, že Slobodník túto skutočnosť uviedol rovnako,“ povedal.

Väzbu prokurátor navrhoval pre Szabóa z dôvodu obavy, že by pokračoval v trestnej činnosti a ovplyňoval svedkov. Na súde vtedy uviedol, že napriek hrozbe väzby z dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti sa nevzdá funkcie riaditeľa ÚIS. Nemá na to žiaden dôvod, lebo nič neurobil.

Prokurátor žiadal, aby Szabó vykonával väzbu na východnom Slovensku, ale tejto časti návrhu prokurátora súd nevyhovel. Rozhodol, že vo väzbe bude v Bratislave.

Uznesenie o vzatí Szabóa do väzby si môžete prečítať tu.

Z Bratislavy do Nitry

„Počas stretnutia so psychologičkou vo väzbe som rozoberal aj skutočnosť, že čo má lepší vplyv na deti, keďže som mal v tom čase malé deti, či je lepšie sa priznať k niečomu, čo som neurobil, a byť tu kratšie, alebo bojovať a možno prehrať a deti vidieť na návštevách niekoľko dlhých rokov,“ opísal.

Zdôrazňoval, že trestnej činnosti, ktorú mu kládli za vinu, sa nedopustil.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z toho, čo mu na začiatku jeho výsluchu na NAKA vyšetrovateľ uviedol: ak sa prizná, nebude podaný návrh na jeho vzatie do väzby.

Napokon ho z väzby v Bratislave premiestnili do Nitry. „Nikto mi nepovedal žiadny dôvod, kam idem a na ako dlho, ani to, z akého dôvodu. Bol som z toho v strese, bol som spútaný v medveďovi a psychicky ma to deptalo, o eskortovaní nevedel ani môj obhajca, až neskôr sa dozvedel, že to malo byť z dôvodu, že v Bratislave sa mal nachádzať údajne Marián Kučerka, ktorý vystupoval v mojej trestnej veci,“ pokračoval Szabó vo výpovedi na inšpekcii.

Spomenul, že v Nitre bol Norbert Paksi, ktorý rovnako vystupoval v jeho veci, a to už nikomu neprekážalo. „Podotýkam, že s Paksim som sa v Nitre nestretol a ani som ho nevidel, len som počul jeho hlas na vychádzke, ten som spoznal,“ povedal s tým, že v Nitre si musel opätovne vyžiadať povolenie na telefón a návštevy.

V base

Asi po dvoch týžňoch mu povedali, že má návštevu. „Čudoval som sa, že akú. Do návštevnej miestnosti prišiel muž, ktorý mi povedal, že je šéfom PBS (Preventívna bezpečnostná služba Zboru väzenskej a justičnej stráže – pozn. autorky) a že keď bude mať čas, tak si ma raz za týždeň takto vytiahne, aby som sa možno dostal z cely von a ľahšie som to znášal,“ povedal.

Szabó sa so šéfom PBS zhováral o rôznych veciach. Okrem iného mu opätovne povedal, že tých skutkov, z ktorých je obvinený, sa nedopustil. „Pristupoval ku mne korektne. Čo bolo skutočným účelom jeho konania, fakt neviem,“ povedal.

Chceli mu dať osem rokov

Na Szabóa zle vplývalo, že po návšteve obhajcu sa vždy musel vyzliecť donaha a urobiť drep. „Pýtal som sa, že či to robia u všetkých obvinených alebo len pri mne, ale odpoveď som nedostal,“ spomenul.

Od advokáta sa dozvedel, že mu budú navrhovať nepodmienečný trest minimálne vo výške ôsmich rokov. V prípade, že sa prizná ku skutkom, môže dostať nepodmienečný trest štyri roky. Podmienka by prichádzala do úvahy len v prípade, že sa prizná a zároveň bude objasňovať nejakú inú trestnú činnosť.

Žiadali výpovede na vyššie postavených

„Priznať som sa mal ku všetkému, nielen k telefónu a televízoru, ale aj k peniazom, ktoré nikdy nikto nevidel, ani ja. Bol som z toho zhrozený, pretože som mal dostať osem rokov za niečo, čo som nespáchal. Vykúpiť sa z toho tým, že odídem z väzby s podmienečným trestom iba v prípade, že budem objasňovať nejakú trestnú činnosť, bolo pre mňa nepredstaviteľné,“ vypovedal.

Doplnil, že o žiadnej trestnej činnosti, ktorú by mohol objasňovať, nevedel.

„… Jediné, čo mi napadlo, bola trestná vec obvineného doktora Kováčika, o ktorej som aj vypovedal a viem o nej len z počutia od Milana Lučanského,“ spomínal.

KONTEXT: Išlo o prípad, v ktorom Kováčika stíhali za údajné prijatie úplatku 50-tisíc eur od Petra Košča alias pána X. Peniaze mal dostať ukryté v knihe s vyrezanými stranami za to, že „uprace“ dve kauzy. Jedna sa týkala vynášania informácií z polície zločineckej skupine sýkorovcov. Mali ju riešiť práve na inšpekcii, ktorú v tom čase viedol Lučanský. Druhá súvisela s pozemkami.

Pri objasňovaní podozrení sa prípad, v ktorom figuroval podozrivý policajný funkcionár Jozef Rehák, nemohol na základe výnimky preverovať na NAKA. Z tohto dôvodu ho preverovali na príslušnej inšpekcii, ktorá dospela k záveru, že sa trestný čin nestal.

Úlohu v prípade zohral aj anonym namierený proti príslušníkovi NAKA – nadriadenému vyšetrovateľa povereného preverovaním podozrení.

Zápisnica o trestnom oznámení

Dohodli si termín výsluchu, na ktorý prišiel vyšetrovateľ Varga, a spísali zápisnicu o trestnom oznámení. „Pýtal som sa, že prečo mám trestné oznámenie, prečo ma nevypočuli ako svedka do konkrétnej trestnej veci, na čo mi Varga povedal, že je to preto, aby som nemohol v budúcnosti povedať, že ma do niečoho nútili,“ opisoval.

„Počas výsluchu stále neboli spokojní, zdali sa mi prekvapení, že som vlastne nevypovedal o žiadnej trestnej činnosti, že som nič neodkrýval, že som uvádzal iba veci z počutia, ktoré som mal od Lučanského a stále som hovoril, že nemám žiadnu vedomosť o žiadnej trestnej činnosti,“ povedal.

Stále mu naznačovali, že je to málo a že musí vedieť o trestnej činnosti, lebo sa stretával s vysokopostavenými funkcionármi.

„Ja som im vravel, že Trestný poriadok nehovorí o tom, že ak chcem podmienku, tak sa musím priznať, hoci k niečomu, čo som neurobil, a zároveň že musím aj objasňovať nejakú trestnú činnosť. Na to mi Varga povedal, že to je na mne, také sú podmienky. Stále som sa pýtal, že nech mi teda povedia, čo im mám objasniť a kľudne nech sa ma pýtajú, a ak budem vedieť, tak im veci vysvetlím. Oni mi povedali: ‚To už musíte vedieť vy.‘ Nechceli povedať žiadny konkrétny prípad, ale spomenuli napríklad: ‚Vaši nadriadení.‘ A ja som im povedal: ‚Akí nadriadení? Mojimi nadriadenými boli iba Lučanský, keď bol generálnym riaditeľom inšpekcie, a potom ministerka Saková,‘“ povedal.

Varga mu mal na to povedať: „No napríklad.“ Szabó však k nim nevedel nič povedať.

Chceli aj kauzu Vietnamca

„Taktiež mi Varga hovoril, že ja musím vedieť, kto bol za mnou napríklad za Vietnamca. Ja som mu povedal, že nikto nikdy za mnou kvôli Vietnamcovi nebol a ani ma nekontaktoval,“ pokračoval vo výpovedi. (Išlo o prípad, ktorý je známy ako únos Vietnamca z júla 2017.)

Hovorili mu o anonymoch

Varga mal Szabóovi hovoriť, že sú zvyknutí na to, že keď niekoho zrealizujú, prídu naňho anonymy. To, že na Szabóa chodia anonymy stále, vraj ešte nezažil.

„Pýtal sa ma, kto by tak na mňa mohol písať, komu som ublížil. Povedal mi, že možno mu pomôžem a poviem, kto by ich mohol písať, ale bližšie sa k nim vôbec nevyjadroval. Spomínam si, že povedal svojmu kolegovi, nech tie anonymy nechá tak, že jedna vec na mňa je aj tak veľa. To, či to bola pravda, neviem, nikdy ma s anonymom nekonfrontoval,“ uviedol.

Aj pri týchto úkonoch im opätovne povedal, že skutky, pre ktoré má vznesené obvinenie, nespáchal.

„Povedal som im, že ak je možnosť ísť domov, tak sa priznám. Dravecký ironicky reagoval: ‚Jasné, najlepšie je priznať sa k niečomu, čo ste neurobili.‘ Ja som mu na to povedal, že som to neurobil,“ spomenul.

Po výpovedi v prípade Kováčika

Následne ho vypočuli v kauze Kováčika ako svedka. Výsluch na NAKA robil vyšetrovateľ Ľubomír Daňko. Poprosil ho, aby čo najskôr dal zápisnicu na prokuratúru a aby ho čo najskôr z väzby prepustili.

„Toto mi on prisľúbil a myslím si, že aj dodržal. Zároveň sa ma spýtal, či som spravil to, za čo som vo väzbe, povedal som mu, že nie, a on na to nereagoval,“ povedal.

KONTEXT: O tom vypovedal Szabó, hoci stručnejšie, aj ako svedok na súdnom pojednávaní s Kováčikom v januári 2023.

Szabó vypovedal o období, keď bol zástupcom inšpekcie, ktorú viedol Lučanský. Uviedol, že práve od Lučanského sa v roku 2016 dozvedel o údajnom úplatku 50-tisíc eur pre Kováčika. Košč mal peniaze vložiť do knihy s vyrezanými stranami a odovzdať ju Slobodníkovi, aby ju doručil Kováčikovi.

Slobodník podľa tejto verzie pri preberaní knihy nevedel, čo sa v nej nachádza.

Vysvetľoval, že informácii v tom čase neprikladal veľkú vážnosť, nepokladal ju za vierohodnú, pretože mu spôsob odovzdania úplatku pripadal ako „scéna do Krstného otca“. O tejto historke rozprávali aj iní.

Szabó na súde vypovedal aj o preverovaní podozrení z vynášania informácií sýkorovcom. Prípad pôvodne riešila NAKA. Lučanský ako šéf inšpekcie však podľa Szabóa trval na tom, že NAKA nedostane výnimku na vyšetrovanie policajta. Vec preverovali u nich.

Lučanský dal Szabóovi Rehákov spis preštudovať a upozornil ho, aby s ním narábal opatrne. Szabó to podľa vlastných slov chápal ako pokyn, aby vyšetrovatelia nepostupovali unáhlene a bez dostatočných dôkazov.

Lučanský mu mal zároveň povedať o anonyme, podľa ktorého bolo vyšetrovanie komplotom. Z ich rozhovoru podľa Szabóa vyplynulo, že za anonymom mohli stáť Rehák a Košč. Szabó pred súdom odmietol, že by sa vyšetrovanie na inšpekcii zámerne „upratalo“.

Tvrdil, že vyšetrovateľovi prikázal, aby prípad riadne objasnil a nenechal sa do ničoho zatiahnuť.

Reháka napokon obvinila NAKA v decembri 2020 pri akcii Judáš a prípad nie je doposiaľ právoplatne skončený.

Na prokuratúru v medveďovi

Potom uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Z väzby ho na prokuratúru do Pezinka eskortovali v medveďovi. Prekvapila ho výška peňažného trestu 25-tisíc eur.

„Keď už som bol tam a dali mi dole medveďa, tak mi to už bolo jedno a dohodu som podpísal,“ povedal. Dostal trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov.

„Aj na súde som sa stále bál, že dohoda nebude súdom schválená. Relatívne mi odľahlo, až keď sudkyňa dohodu schválila. Po odchode z pojednávacej miestnosti mi doktor Hrivnák ako prokurátor, ktorý bol pri schvaľovaní dohody, povedal niečo v tom zmysle, že vidíte, ako sme spolu spolupracovali a za akých okolností sme sa teraz stretli. Ja som mu dôrazným hlasom a rozčúlene povedal, že ale klamú, žiadne peniaze som nikdy nezobral,“ spomenul.

Po prepustení z väzby ho vypočuli aj vo vylúčenej trestnej veci Slobodníka. „Mohol som ako svedok odmietnuť vypovedať, hoci sa to tak nikdy nerobilo. Bolo to preto, že by som tie nezmysly, ktoré mi boli kladené za vinu a boli uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, nevedel zopakovať,“ tvrdil.

KONTEXT: V novembri 2022 prokurátor Matúš Harkabus Slobodníkovo trestné stíhanie podmienečne zastavil a určil mu skúšobnú dobu 96 mesiacov. Proti Slobodníkovi vypovedal jeho kamarát a kriminálnik Peter Petrov alias Tiger. Policajtom poskytol informácie o televízoroch a mobiloch pre Szabóa a jeho zástupcu Róberta Zaplatílka. Elektroniku mal zabezpečiť práve Petrov, ktorý predložil aj faktúry. Zaplatílek stíhaný nebol. Dokonca ho nevypočuli ani ako svedka v Szabóovom prípade.

Osud Lučanského

„Priznal som sa, pretože celé tieto okolnosti – od rozhodovania na Najvyššom súde SR cez bezdôvodnú eskortu do Nitry, podmienky vo väzbe, ignorovanie mojej výpovede a nepreverovanie mojich tvrdení až po zdôrazňovanie, že veria Slobodníkovi, a hrozbu vysokého nepodmienečného trestu za niečo, čo som nespravil – ma psychicky ubíjali. Strašili ma anonymami, s ktorými som nebol ani konfrontovaný, rovnako som bol odrezaný od manželky a synov, ktorí mali v tom čase tri a päť rokov, pričom som sa bál, že po dlhšom čase vo väzbe a výkone trestu by ma ani nespoznali. Mohlo dôjsť k rozpadu rodiny, pretože takéto veci som počas svojho zamestnania ako vyšetrovateľ videl,“ opísal.

Rovnako na neho veľmi zle vplývalo to, ako vo väzbe skončil jeho priateľ Lučanský, ktorý zomrel v decembri 2020. „Nechcel som dopadnúť podobne, lebo som väzbu znášal veľmi zle. A preto som sa priznal k tomu, čo som nespravil,“ vysvetľoval.

Na záver uviedol, že toto konanie mu zmenilo celý život a bolo obrovským zásahom do jeho súkromného, pracovného a spoločenského života. Prišiel o známych, prácu aj kariéru a psychicky to dodnes ťažko znáša.

Za čo je odsúdený

Szabóovi mal Slobodník od roku 2017 do leta 2020 opakovane poskytovať peniaze a ďalšie výhody – televízor či mobilné telefóny – za informácie z trestných konaní vedených inšpekciou.

Malo ísť napríklad o trestné oznámenie bývalého novinára a siskára Petra Tótha pre zverejnenie údajov o jeho bankových účtoch v roku 2018 alebo 2019, oznámenie exvyšetrovateľa NAKA Jozefa Luttera v súvislosti so spoločnosťou Vega Plus z roku 2017, neoprávnené lustrácie novinára Jána Kuciaka a ďalších žurnalistov v rokoch 2018 a 2019, zverejnené správy z Threemy medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom v roku 2019 či kauzu Technopol.

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation