Nezákonný senát, spájanie vecí, zmeny sudcov a námietky zaujatosti.
Čas čítania textu: 25 minút
Prípad takzvaných takáčovcov sa takmer tri roky prakticky nehýbe. Na prvý pohľad to vyzerá ako kombinácia výmen sudcov a námietok zaujatosti, na ktoré upozorňujú aj viacerí novinári.
Hlavný problém je však vážnejší.
Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR totiž konštatovali, že senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý v kauze pôvodne pojednával a absolvoval 37 pojednávaní, bol od začiatku nezákonný.
To znamená, že doterajší priebeh konania je spochybnený. Proces sa tak môže v zásade začať odznova.
Nejde teda len o bežné prieťahy. Ide o zásadný spor o to, kto má vlastne v tejto veci rozhodovať a či doterajšie rozhodnutia vôbec obstojia.
Inak povedané: súdy riešia, či celý proces od začiatku prebiehal zákonne.
Ide o zložitý prípad, v ktorom sa nie je jednoduché zorientovať.V texte preto prinášam prehľadné vysvetlenie a snažím sa veci podať čo najzrozumiteľnejšie.
Napriek tomu môže byť text pre bežného čitateľa miestami náročnejší. Obsahuje aj kľúčový nález Ústavného súdu SR, preto je určený najmä pre tých, ktorí sa o tému zaujímajú hlbšie – napríklad novinárov, právnikov alebo čitateľov so základným prehľadom v trestnom práve.
O čo ide v skratke
- Člen senátu odišiel na iný súd.
- Sudcovia boli vylúčení pre zaujatosť.
- Spochybnenie zákonného senátu – do veci vstúpil Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR.
- Musí sa pojednávať odznova.
- Stále nie je jasné, kto má vlastne rozhodovať.
Spájanie prípadov
Kauza vznikla spojením viacerých trestných vecí do jedného konania. Prípad takzvaných takáčovcov pozostáva z pôvodne štyroch samostatných trestných vecí.
Vec vedená proti Martinovi Ribárovi, v ktorej bola obžaloba podaná na súd 29. apríla 2021 a pridelená zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi. Následne, 21. septembra 2021, bola táto vec spojená s prípadom Ľubomíra Kudličku a spol. – hlavná kauza.
K ďalšiemu spojeniu došlo 3. februára 2022, keď k veci Ľubomíra Kudličku a spol. pripojili prípad Patrika Vidašiča, v ktorom bola obžaloba podaná 10. decembra 2021 a vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mariánovi Mačurovi.
V ten istý deň bol do spoločného konania zaradený aj prípad Mariána Peticzkého, v ktorom bola obžaloba podaná 23. marca 2022 a vec bola rovnako pridelená zákonnému sudcovi Jánovi Buvalovi.
Zloženie senátu
Pokiaľ ide o zloženie senátu, vec Ľubomíra Kudličku a spol. bola 12. júla 2021 pridelená na rozhodnutie senátu v zložení predseda senátu Ján Buvala a členka senátu Pamela Záleská. Na základe žiadosti predsedu senátu bol následne, v súlade s rozvrhom práce na rok 2021, určený ako tretí člen senátu vtedajší predseda súdu Ján Hrubala.
Senát tak tvorili Ján Buvala, Pamela Záleská a Ján Hrubala. Je pritom potrebné uviesť, že Ján Hrubala už v tejto veci vo vzťahu k časti obvinených predtým pôsobil ako sudca pre prípravné konanie.
Čo je zákonný sudca?
- Sudca pridelený podľa vopred stanovených pravidiel. Vec mu musí byť pridelená náhodne a nesmie sa dodatočne meniť. Ak sa tak stane, môže to spochybniť celé konanie.
Na začiatku septembra 2021 však došlo k zmene rozvrhu práce, na základe ktorej bolo zrušené opatrenie určujúce Hrubalu ako tretieho člena senátu. Následne o spojení všetkých vecí na spoločné konanie rozhodoval senát v zložení predseda senátu Buvala a členovia senátu Záleská a Mačura.
Čo z toho vyplýva? Počas konania sa menilo zloženie senátu a spájali sa veci, ktoré mali pôvodne iných zákonných sudcov. To môže byť problém z hľadiska princípu zákonného sudcu, keďže vec má byť pridelená vopred určenému sudcovi bez dodatočných zmien. Sporné je aj to, že v senáte bol najprv sudca, ktorý už v tej veci rozhodoval v prípravnom konaní, a neskôr bol zo senátu vyradený zmenou rozvrhu práce.
Odchod člena senátu
Prípad od októbra 2021 prejednával senát v uvedenom zložení, pričom sa uskutočnilo 37 hlavných pojednávaní, na ktorých vypovedali obžalovaní aj desiatky svedkov, niektorí aj opakovane. Naposledy sa pojednávalo v júni 2023.
Po preložení sudcu Mačuru na Najvyšší súd SR došlo k zmene v zložení senátu. Na jeho miesto bola určená sudkyňa Renáta Greif Radovčičová a ako náhradný sudca bol určený Marek Filo. Väčšina obžalovaných so zmenou zloženia senátu nesúhlasila, čo má za následok, že dokazovanie sa musí vykonať nanovo. Medzitým jeden z obžalovaných zomrel.
Prečo sa musí pojednávať odznova?
- Nový sudca nevidel dôkazy naživo.
- Musí sa zopakovať výsluch obžalovaných a svedkov.
- Ide o ochranu práva na spravodlivý proces
Čo z toho vyplýva? Zmena zloženia senátu má zásadný vplyv, lebo vedie k opakovaniu dokazovania, predlžuje konanie a môže byť problémom z hľadiska práva na primeranú lehotu.
Námietky zaujatosti
Obžalovaní v priebehu konania podali spolu najmenej 27 námietok zaujatosti, z toho 15 v úvode a ďalších 12 neskôr. Najvyšší súd SR v októbri 2023 rozhodol, že sudcov nevylučuje z konania. Námietky reagovali okrem iného aj na medializovaný telefonický kontakt sudkyne Pamely Záleskej s kajúcnikom Matejom Zemanom.
Medzitým nadobudla účinnosť novela Trestného poriadku, ktorá vypustila ustanovenie, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie je jeho predchádzajúce rozhodovanie v súvisiacich veciach. Táto zmena reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR.
Čo je zaujatosť sudcu?
- zaujatosť – pochybnosť, či je sudca nestranný
- Sudca nesmie pôsobiť zaujatý ani navonok.
- Problém je aj predchádzajúce rozhodovanie.
- ESĽP: dôležitý je aj dojem nestrannosti
Na uvedenú zmenu poukázal aj obžalovaný Vidašič, ktorý sa oprel o rozhodnutia ESĽP (napr. Mucha, Krátky), ako aj o verejne známe vyjadrenia sudkyne Záleskej v iných veciach, vrátane kauzy Dušana Kováčika, kde sa vyjadrovala k existencii skupiny takáčovcov. Zároveň poukázal na jej účasť pri schvaľovaní dohôd o vine a treste (napr. vo veci Petra Kaňucha), na ktorých sa podieľal aj sudca Buvala.
Pri posudzovaní námietok senát vychádzal z judikatúry aj z predchádzajúcich rozhodnutí voči už odsúdeným osobám. Zdôraznil, že v rozhodnutiach, najmä pri dohodách o vine a treste, nesmú byť vo vzťahu k ďalším osobám používané formulácie v dokonavom tvare (napr. „stál na čele“), ale len v podmieňovacom tvare („mal stáť na čele“), pričom musí byť výslovne uvedené, že ide o osoby stíhané samostatne a o ich vine nebolo rozhodnuté.
Napokon senát rozhodol o vylúčení sudcu Buvalu a sudkyne Záleskej z konania, a to práve s ohľadom na ich predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť a odôvodnenia ich rozhodnutí, vrátane veci Kováčika.
Keďže zároveň po zmene zloženia senátu bolo potrebné vec prejednať odznova, otázka zákonného senátu nadobudla kľúčový význam. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1 a následne sa vecou opätovne zaoberal Najvyšší súd SR.
Sťažoval sa aj prokurátor
Dozorový prokurátor Michal Šúrek totiž podal proti vylúčeniu sudcov sťažnosť, keďže ich nepovažoval za zaujatých. O tejto sťažnosti rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR v zložení Bargel, Príbelský a Klemanič. Obžalovaný Vidašič však namietol zaujatosť sudcov Bargela a Klemaniča, najmä pre ich predchádzajúce závery o existencii skupiny takáčovcov. Senát jeho námietke vyhovel a oboch sudcov vylúčil, pričom poukázal na judikatúru ESĽP a princíp tzv. zdania nestrannosti.
Následne prokurátor Šúrek podal ďalšiu sťažnosť. (Medzitým však čelil trestnému stíhaniu a bol mu pozastavený výkon funkcie, pričom generálny prokurátor ho neskôr opätovne zaradil do výkonu služby.)
O jeho druhej sťažnosti rozhodoval päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol rozdielne, sudcu Bargela nevylúčil, keďže podľa jeho záveru len konštatoval existenciu skupiny bez určenia konkrétnych členov, naopak sudcu Klemaniča vylúčil, keďže vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach formuloval závery aj vo vzťahu k neodsúdeným osobám.
Najvyšší súd SR následne rozhodol aj o pôvodnej sťažnosti prokurátora Šúreka a potvrdil správnosť vylúčenia sudcu Buvalu a sudkyne Záleskej. Zdôraznil, že ich predchádzajúce rozhodnutia, najmä pri schvaľovaní dohôd o vine a treste, mohli narušiť prezumpciu neviny, v súlade s judikatúrou ESĽP (napr. Mucha). Sťažnosť preto zamietol a vylúčenie sudcov sa stalo definitívnym.
V senáte tak zostala sudkyňa Greif Radovčičová spolu s náhradným sudcom Marekom Filom.
Situáciu však komplikovali ďalšie nové námietky zaujatosti. Sudkyňa Greif Radovčičová totiž rozhodovala o obnove konania odsúdeného Ondreja Miča, pričom ponechala výrok o vine. Podľa niektorých obžalovaných (napr. Juraj Almáši a Vidašič) to môže vyvolávať pochybnosti o jej nestrannosti. Zároveň poukázali aj na jej vyjadrenia vo vzťahu k prokurátorovi Šúrekovi a na jej kontakty so sudcom Hrubalom.
Čo z toho vyplýva? Konanie sprevádzajú opakované námietky zaujatosti a zásahy do zloženia senátov. Vyvoláva to pochybnosti o nestrannosti a prezumpcii neviny, keďže sudcovia si už mohli vytvoriť názor. Výsledkom je zdĺhavé a komplikované konanie s otázkou, či je zachované právo na zákonného a nestranného sudcu.
Nová sudkyňa
Po vylúčení ostatných členov senátu zostala vo veci sama sudkyňa Greif Radovčičová. Upozornila však vedenie súdu, že takýto postup považuje za problémový.
Vychádzala z názoru, že štyri trestné veci boli síce spojené do jednej, ale rozhodoval o tom senát, ktorého členovia (Buvala a Záleská) boli neskôr vylúčení. Keďže podľa zákona úkony vylúčeného sudcu spravidla nemôžu byť podkladom rozhodnutia, považuje spojenie vecí za neúčinné. Inak povedané, veci by sa mali znovu viesť samostatne.
Z toho vyvodila aj ďalší záver, že celé konanie by malo byť nanovo pridelené náhodným výberom novému zákonnému sudcovi, bez už vylúčených sudcov.
Spochybnila pôvodný senát
Zároveň spochybnila aj vznik pôvodného senátu. Po podaní obžaloby bola vec síce pridelená náhodne, no neskôr sa zloženie menilo (Hrubalu nahradil Mačura až dodatočne a bez jasných pravidiel). Navyše v čase pridelenia ona ani sudca Mačura ešte nepôsobili na Špecializovanom trestnom súde. Podľa nej tak Hrubala zostal zákonným sudcom, ale bol nahradený nezákonne.
Na tieto problémy dlhodobo upozorňovali aj obžalovaní. Vec sa dostala až na Ústavný súd SR, ktorý konštatoval porušenie práv Vidašiča a vec vrátil na ďalšie konanie.
V nadväznosti na tento nález sa Najvyšší súd SR opätovne zaoberal otázkou zákonnosti zloženia senátu. Konštatoval, že po podaní obžaloby bol senát neúplný a následné doplnenie jeho členov neprebehlo v súlade so zákonom. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že zákonný senát mal byť v zložení Buvala, Záleská a Hrubala, a uzavrel, že v danej veci rozhodoval Špecializovaný trestný súd v nezákonnom zložení. (O prípade som písala podrobne v tomto článku.)
Čo z toho vyplýva? Otázka zákonného sudcu a zloženia senátu je kľúčová a môže spochybniť doterajšie rozhodnutia. Ak rozhodol nezákonne zložený senát, hrozí ich neúčinnosť a potreba opätovného prejednania. Kauza sa tak dostáva do situácie, kde sa prelínajú pochybnosti o nestrannosti aj zákonnosti rozhodovania, čo komplikuje ďalší postup.
Následne prípad Vidašiča týkajúci sa jedného skutku Vidašiča – tzv. „malá vec“ vylúčili na samostatné konanie a pridelili samosudkyni Ružene Sabovej. Prípad Ribára aj prípad Peticzkého pridelili zase iným sudcom. Najvyšší súd SR však rozhodol, že spojenie vecí môže urobiť aj zaujatý sudca, keďže ide iba o procesné rozhodnutie. Takže prípady sú opäť pripojené k veľkej veci a tá zostala senátu zloženému z Greif Radovčičovej, Sabovej a Fila.
Čo rozhodli súdy?
- Ústavný súd SR: porušenie práv
- Najvyšší súd SR: senát bol nezákonný
- Dôsledok: spochybnenie celého konania
Zaujatá či nezaujatá
Sudkyňa Sabová je však spojená aj s takzvanou otočkou Vidašiča. Po chybe prokurátora Šúreka musel byť v lete 2021 prepustený z väzby, no čurillovci ho znovu zadržali a obvinili v inej veci. Na nahrávkach zaznelo aj, že „sa prej…la lehota väzby a je treba vyrobiť skutok“. O jeho opätovnej väzbe rozhodla práve ona.
KONTEXT: V júli 2021 bol Vidašič prepustený z väzby, v ktorej bol 16 dní nezákonne pre pochybenie prokurátora Šúreka, a bezprostredne po prepustení bol opätovne zadržaný a obvinený v inej trestnej veci, na základe čoho sa znovu dostal do väzby. Prípad je mediálne známy ako otočka. Postup sa stal predmetom sporu, či išlo o zákonný procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, alebo o účelové konanie smerujúce k udržaniu obvineného vo väzbe. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby v júli 2024 v tejto súvislosti obvinil vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku zo zneužívania právomoci verejného činiteľa s tým, že mal práve týmto postupom neoprávnene zasiahnuť do osobnej slobody Vidašiča. Obvinenie však nevydržalo – generálny prokurátor Maroš Žilinka ho v júli 2025 zrušil postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, keď konštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného policajta.
Vidašič preto namietal zaujatosť Sabovej a žiadal spojiť obe veci. Poukazoval aj na komunikáciu čurillovcov, kde ju označovali ako „štedrú Ruženu“, a na to, že mala vystupovať ako svedkyňa v inej kauze.
Sabová sama oznámila svoju možnú zaujatosť Najvyššiemu súdu SR – tvrdila, že síce nie je subjektívne zaujatá, ale okolnosti môžu navonok vyvolávať pochybnosti. Najvyšší súd SR však povedal, že najprv sa má rozhodnúť o námietke obžalovaného, a v „malej“ Vidašičovej veci jej vytkol procesný postup.
Časová os
• 2021 – podanie obžaloby
• 2021 – 2023 – pojednávania (37 termínov)
• 2023 – zmena senátu
• 2025 – zásah Ústavného súdu SR
• 2026 – nové spory
Sabová rozhodla, že zaujatá nie je. Tvrdí, že nemá žiadne väzby na políciu ani vyšetrovateľa, ktorý ju takto označil, a výsluch v inej kauze odmietla. Odkázala aj na závery komisie Súdnej rady SR, ktorá jej prepojenia nepotvrdila.
Podľa nej teda nie sú dôvody na pochybnosti o nestrannosti.
Čo z toho vyplýva? Po vylúčení sudcov sa senát rozpadol a kauza sa rozdelila – jeden skutok Vidašiča rieši samosudkyňa Sabová, zvyšok nový senát. Problém je, že Sabová už rozhodovala o jeho väzbe, najprv priznala pochybnosti o nestrannosti, no potom ich odmietla.
Hrubalu vylúčili, Sabovú nie
Špecializovaný trestný súd vo februári 2026 riešil námietky zaujatosti v hlavnej kauze Ľubomíra Kudličku a spol. Predchádzalo tomu spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý označil pôvodný senát za nezákonný a vylúčil sudcov Buvalu a Záleskú. Vec potom dostal nový senát pod vedením sudcu Hrubalu.
Obžalovaní (najmä Vidašič a Kudlička) opakovane namietali zaujatosť sudcov – Hrubalu, Sabovej a Greif Radovčičovej. Tvrdili, že z komunikácie čurillovcov vyplývajú možné prepojenia na sudcov a že niektorí už v minulosti rozhodovali tak, že to mohlo naznačovať vopred vytvorený názor. Pri Hrubalovi zdôraznili, že by rozhodoval aj o dôkazoch týkajúcich sa jeho osoby.
Hrubala následne sám upozornil na možnú zaujatosť: jeho meno sa objavuje v dôkazoch, takže by mohol rozhodovať „o sebe“. Najvyšší súd SR to však nepovažoval za dôvod na jeho vylúčenie a vec vrátil späť, aby sa najprv rozhodlo o námietkach strán.
Špecializovaný trestný súd nakoniec dal obhajobe za pravdu v časti týkajúcej sa Hrubalu – existujú objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti (tzv. „ako to pôsobí navonok“), keďže by mohol rozhodovať o dôkazoch o sebe samom. Z konania ho vylúčili.
Naopak, pri sudkyniach Greif Radovčičovej a Sabovej súd problém nevidel. Ich predchádzajúce rozhodnutia ani namietané väzby podľa súdu nepreukazujú konkrétnu zaujatosť, preto ich nevylúčil. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Základná pointa je, že nerozhoduje len to, či je sudca skutočne zaujatý, ale aj to, či to tak môže pôsobiť navonok. Obžalovaní však podali sťažnosť – opäť o nej bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
Čo z toho vyplýva? Súd vylúčil sudcu Hrubalu pre možnú zaujatosť, keďže by rozhodoval o dôkazoch týkajúcich sa jeho osoby. Námietky voči ostatným sudkyniam neuznal, lebo nevidel konkrétne dôvody. Zdôraznil pritom objektívne hľadisko nestrannosti – ako vec pôsobí navonok. O sťažnosti ešte rozhodne Najvyšší súd SR. Zaujímavosťou je, že Sabová sa pri inej námietke sama vylúčila, teraz už nie.
Prečo stojí kauza?
- zákonnosť senátu
- zaujatosť sudcov
- opakovanie dokazovania
- Kým sa tieto otázky nevyriešia, nie je jasné, kto a ako má v tejto kauze rozhodnúť.
