Čo majú spoločné čurillovci a Kováčik s Gašparom?
Čas čítania textu: 9 minút
ANALÝZA
Prípady Očistec a čurillovci sa stali súčasťou širšieho politického konfliktu, jednotlivé strany interpretujú udalosti odlišne, buď ako dôkaz očisty systému, alebo ako dôkaz účelovej a tendenčnej kriminalizácie. Ide o kombináciu trestnoprávneho konania a mocenského boja z obdobia rokov 2020 až 2023, v ktorom sa prelínali záujmy orgánov činných v trestnom konaní a politikov, a to za asistencie mnohých médií.
Veľké kauzy s politickým presahom spôsobujú, že každé procesné rozhodnutie je takmer vždy spochybňované druhou stranou. Čo z toho je však legitímny výkon spravodlivosti a čo prípadne prekročenie hraníc, môže definitívne posúdiť až súd na základe dôkazov. V posledných týždňoch zaplavili slovenský mediálny a politický svet správy o rozhodnutí súdov, ktoré ktoré však nie sú konečné a zásadne ovplyvnili ďalší vývoj. Ten už nevyzerá ako jednoduchý príbeh „očista verzus zneužitie moci“.
Tri kauzy
V kauze Očistec, v ktorej čelí obžalobe aj bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu za stranu SMER – SSD Tibor Gašpar, sa začne hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, rozhodol senát Najvyššieho súdu SR zložený z predsedu Petra Štifta a sudcov Emila Klemána a Michala Polláka. Sudca Mestského súdu Bratislava 1 Tomáš Hajduk zase odmietol obžalobu na policajtov okolo Jána Čurillu.
Obe rozhodnutia sú zaujímavé v kontexte ďalšieho rozhodnutia, a to rozhodnutia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR pod vedením Martiny Zeleňákovej, ktorý zrušil prvý rozsudok v prvom korupčnom prípade niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Kauzu Očistec som zhrnula v tomto článku. Z opísaného sa dá vyčítať najmä to, že celý prípad sa od začiatku vyvíjal vo veľmi napätej atmosfére, procesne, mediálne aj politicky. Začiatok trestného stíhania spustil sériu udalostí, ktoré sa rýchlo nabaľovali. Expolicajný funkcionár Bernard Slobodník sa po tom, čo sa dozvedel o výpovediach proti svojej osobe zo strany kajúcnika Ľudovíta Makóa, začal aktívne snažiť komunikovať s bývalými kolegami a deklaroval záujem spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Paralelne prebiehali stretnutia, výsluchy a výmena informácií medzi viacerými aktérmi z prostredia bezpečnostných zložiek a advokácie, a to všetko za výraznej mediálnej pozornosti najmä portálu Aktuality.sk. Napríklad, keď novinári zjavne vedeli o pripravovaných úkonoch vopred.
Prípad sa tak neodohrával len v rovine úkonov orgánov činných v trestnom konaní, ale aj v prostredí silnej verejnej kontroly a aj politickej polarizácie, čo vyvolávalo a aj vyvoláva oprávnené otázky o tom, kto mal k informáciám prístup a akým spôsobom a formou sa dostávali na verejnosť.
Kauze čurillovcov sa budem v nasledujúcich dňoch venovať v samostatnom článku. Prečítať si ho môžete tu. Samosudca Mestského súdu Bratislava 1 Tomáš Hajduk odmietol obžalobu v kauze Jána Čurillu a spol., pretože dospel k záveru, „že v prípravnom konaní konal zaujatý vyšetrovateľ, čo predstavuje závažnú procesnú vadu.“ Zároveň však v uznesení konštatoval, „že ide o trestný čin“, čo mnohé médiá aj advokát obvinených Peter Kubina opomínajú spomenúť.
Prípad je jediným, ktorý sa zo série obvinení voči čurillovcom dostal až pred súd. O jeho ďalšom osude bude rozhodovať Krajský súd Bratislava, keďže prokurátor aj samotní čurillovci podali sťažnosť, v ktorej sa domáhajú zastavenia trestného stíhania.
Zaujatý vyšetrovateľ – odmietnutá obžaloba
Kľúčovým problémom prípadu bola zaujatosť vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby Michala Kulicha, ktorý vyšetrovanie viedol. Vyšetrovanie však napokon ukončil a návrh na podanie obžaloby podal už iný vyšetrovateľ a to Daniel Karaba.
Milan Sabota, jeden z obvinených policajtov, spolu s kolegami opakovane namietal Kulichovu zaujatosť. Tvrdili, „že vyšetrovanie je vedené účelovo a že vyšetrovateľ nie je nestranný.“ Keď Sabota pracoval ešte na inšpekcii, mali medzi sebou spor a konflikt. Napriek týmto námietkam Kulich vo veci konal až do konca roka 2023, keď ho napokon z prípadu vylúčili.
Podľa samosudcu Hajduka „sa orgány činné v trestnom konaní dostatočne nevysporiadali s námietkami zaujatosti, čo predstavovalo zásadné porušenie procesných pravidiel.“ Spor nebol len rozporom medzi dvoma účastníkmi, ale bol taký intenzívny, že objektívne vzbudzoval pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa. Sudca vychádzal z ustanovení Trestného poriadku o námietke zaujatosti a aplikoval subjektívny aj objektívny test nestrannosti.
„Nielen subjektívny postoj vyšetrovateľa, ale aj okolnosti jeho správania v kontexte sporov s Milanom Sabotom sú také, že objektívne vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti,“ uviedol sudca Hajduk.
Dospel k záveru, že vada sa netýka len osoby Milana Sabotu, ale celého prípravného konania. Úkony vykonané vylúčenou osobou nemôžu byť podkladom rozhodnutia, a preto ide o závažnú procesnú chybu, ktorú nemožno napraviť v konaní pred súdom. Z tohto dôvodu obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.
V Očistci je to inak
Senát Najvyššieho súdu SR, zložený z predsedu senátu Petra Štifta a sudcov Emila Klemána a Michala Polláka, posudzoval zákonnosť postupu Špecializovaného trestného súdu, ktorý obžalobu prijal v kauze Očistec.
K námietkam zaujatosti orgánov prípravného konania uviedol, „že v priebehu hlavného pojednávania už neexistuje spôsob, ako by sa súd mohol vysporiadať so vznesenou námietkou zaujatosti voči prokurátorovi v prípravnom konaní.“
Zároveň konštatoval, „že zákonnosť a použiteľnosť dôkazov je otázkou hodnotenia dôkazov v merite veci a že samotná existencia námietok zaujatosti nepredstavuje automaticky dôvod na odmietnutie obžaloby, pokiaľ tá formálne spĺňa zákonné náležitosti.“
Rozdiely
Rozdiel spočíva v prístupe k procesným vadám. Sudca Hajduk považoval zaujatosť vyšetrovateľa za tak závažnú procesnú vadu, že diskvalifikuje celé prípravné konanie a znemožňuje prijatie obžaloby.
Senát Najvyššieho súdu v kauze Očistec zvolil procesne zdržanlivejší prístup. Akcentoval princíp kontradiktórnosti a preskúmanie zákonnosti dôkazov až v hlavnom pojednávaní, teda v merite veci.
Ide tak o dva rozdielne výklady ustanovení Trestného poriadku o námietke zaujatosti a obžalobe – materiálny prístup (vada diskvalifikuje obžalobu ex ante) a zdržanlivý prístup (vada sa má posúdiť až pri hodnotení dôkazov).
Ak existujú objektívne pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa alebo sudcu, ide o vážny problém. Európska judikatúra dlhodobo zdôrazňuje takzvaný objektívny test – nestačí, že orgán tvrdí, že je nestranný; musí tak aj pôsobiť. V tomto zmysle je prístup sudcu Hajduka právne konzistentný. Z pohľadu stability systému je však nebezpečné, ak sa štandard nestrannosti vykladá nejednotne. To vytvára právnu neistotu.
Čo s tým má Kováčik?
Odsudzujúci rozsudok z mája 2022, ktorým bol Kováčik odsúdený na osem rokov väzenia za korupciu a vyzrádzanie informácií zo spisov, zrušil dovolací senát Najvyššieho súdu SR, ktorému predsadala Martina Zeleňáková. Rozhodovali na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER – SSD) a Kováčika samotného.
Dovolací senát dospel k záveru, „že pri pôvodnom rozhodovaní došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného“. Prípad vrátili na Špecializovaný trestný súd, ktorý musí zopakovať dokazovanie a rozhodnúť o vine či nevine a aj o treste. Rozhodnutie o dovolaní nehodnotí priamo vinu alebo nevinu, ide o procesný krok, ktorýtorý môže viesť k novému rozhodnutiu. Kováčik je tak opäť považovaný za nevinného, kým nebude právoplatne rozhodnuté inak.
Podľa zatiaľ ústneho odôvodnenia, o ktorom informoval portál 360-tka a denník Sme mala byť sudkyňa Pamela Záleská vylúčená z dôvodu zaujatosti pre vzťah s novinárkou z denníka N Monikou Tódovou, ktorá o Kováčikovi písala. Pochybný bol aj postup vyšetrovateľa Pavla Ďurku.
Najvyšší súd SR poukázal aj na symboliku názvu policajnej akcie „Moby Dick“ a na internú komunikáciu, v ktorej zaznelo „nabrúste harpúny“, čo podľa dovolacieho senátu naznačovalo prístup, ktorý môže vyvolávať pochybnosti o nestrannosti vyšetrovania.
Medzi obžalovanými v kauze Očistec je aj Kováčik a na prípade sa podieľal aj vyšetrovateľ Ďurka. Písomné rozhodnutie dovolacieho senátu zatiaľ nie je známe. No Z toho, čo zatiaľ odznelo, vyplýva, že senát postavil dôraz na symboliku lovu a aj internú komunikáciu čurillovcov, ide o posun k veľmi prísnemu štandardu hodnotenia nestrannosti. Môže to mať dominový efekt a výrazne ovplyvniť ďalší vývoj nielen kauzy Očistec. Nejde už len o konkrétne osoby, ale o nastavenie štandardu pre celé trestné konanie do budúcna.
