Rozhodnutie upozornilo na hranice verejných vyjadrení prokurátora.
Čas čítania textu: 6 minút
Verejná podpora Michala Šúreka je dôvodom, prečo generálna prokuratúra vyhodnotila, že u nezainteresovanej verejnosti môže vzniknúť oprávnená pochybnosť o nezaujatosti jeho kolegyne Barbory Huberovej v kauze Kajúcnik, nad ktorou vykonávala dohľad a v ktorej je obvinený aj Šúrek.
Vyhlásenie na podporu Šúreka
Prokurátorka generálnej prokuratúry Barbora Huberová podporila kolegov Michala Šúreka a Ondreja Repu, keď sa pripojila k spoločnému verejnému vyhláseniu prokurátorov z decembra 2020. Toto vyhlásenie vzniklo ako reakcia na tlačovú konferenciu Roberta Fica, Tibora Gašpara a ďalších predstaviteľov strany SMER-SSD, ktorí kritizovali postup Úradu špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v kauze Očistec. Fico označoval trestné stíhania v kauze Očistec za politicky motivované a kritizoval využívanie kajúcnikov. Vyhlásenie prokurátorov bolo zverejnené v médiách a podpísalo ho 59 prokurátorov vrátane Huberovej.
Denník SME v stredu informoval, že Hubertová bola z prípadu Kajúcnik vylúčili.
Rozhodnutiu predchádzalo viacero procesných krokov. Vyšetrovateľ inšpekcie začal 3. júna 2024 trestné stíhanie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalších skutkov, tento rok v marci došlo v prípade k vzneseniu obvinenia.
• Pôvodný dozor vykonával prokurátor Michal Žeňuch z Krajskej prokuratúry Trnava,
• po procesných pochybeniach mu generálny prokurátor Maroš Žilinka prípad odňal,
• vec prešla na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici, prípad dozoruje prokurátor Dalibor Považan, dohľad na generálnej prokuratúre vykonávala Huberová.
Následne poškodení v kauze Kajúcnik Patrik Vidašič a bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorých zastupuje advokát Erik Magál, podali na konci marca námietku zaujatosti voči tejto prokurátorke. Oboch začali stíhať čurillovci.
Argumentovali predovšetkým tým, že Huberová bola jednou zo signatárok spomínaného spoločného verejného vyhlásenia prokurátorov na podporu Šúreka. Huberová sa za zaujatú nepovažovala a z prípadu Kajúcnik sa nevylúčila.
Vedúci oddelenia všeobecnej kriminality trestného odboru Generálnej prokuratúry SR Adam Petrovič 22. mája vydal uznesenie, ktorým zrušil rozhodnutie prokurátorky Huberovej zo 7. apríla o nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v kauze Kajúcnik.
Hranice verejných vyjadrení prokurátora
Podľa uznesenia, ktoré mám k dispozícii, o vylúčení Hubertovej z kauzy Kajúcnik vyhlásenie nepredstavovalo len všeobecnú obranu právneho štátu, ale obsahovalo hodnotiace úsudky o konkrétnych trestných veciach a konkrétnych osobách.
Podľa uznesenia verejné vyjadrenie podpísané Huberovou obsahovalo formulácie, ktoré mohli u objektívneho pozorovateľa vyvolať pochybnosti o jej nestrannosti pri následnom dozore nad trestnou vecou vedenou proti Šúrekovi.
Kľúčová časť odôvodnenia spočíva v aplikácii testu objektívnej nestrannosti a argumente, že nie je podstatné, či prokurátorka subjektívne pociťovala zaujatosť, ale či okolnosti prípadu mohli objektívne vyvolať legitímne pochybnosti verejnosti. „…verejné vyhlásenie prokurátorov prekročilo rovinu kolektívneho odmietnutia externého ovplyvňovania, ale súčasne aj rovinu všeobecného ocenenia charakterových vlastností podporovaných kolegov,“ uvádza sa v uznesení.
Rozhodnutie ďalej zdôraznilo, že prokurátor nesmie vystupovať spôsobom, ktorý môže u verejnosti vyvolať dojem predbežného hodnotenia konkrétnej osoby alebo veci.
V tejto súvislosti sa uvádza: „ak prokurátor verejne deklaruje dôveru v zákonnosť postupu konkrétneho kolegu v konkrétnych veciach ešte pred tým, ako má sám vykonávať dozor nad súvisiacou trestnou vecou, vzniká objektívna pochybnosť o jeho nezaujatosti.“
Záver rozhodnutia bol jednoznačný: „všetky tieto skutočnosti vo vzájomných súvislostiach vedú k záveru, že podpis spoločného vyhlásenia prokurátorov dozorovou prokurátorkou v danom trestnom konaní môže u nezainteresovanej verejnosti oprávnene vyvolať pochybnosť o jej nezaujatosti.“
Uznesenie cituje aj samotný význam podpisu vyhlásenia prokurátorov na podporu Šúreka a Repu. „Podpisom predmetného spoločného vyhlásenia prokurátorka vyjadrila jednoznačnú dôveru v zákonnosť postupu konkrétneho prokurátora vo veciach, ktoré boli predmetom verejnej kritiky,“ je napísané v uznesení.
Ďalej sa v ňom uvádza, že vyhlásenie nebolo len všeobecným apelom na ochranu nezávislosti prokuratúry, ale obsahovalo konkrétnu obranu postupu Šúreka v konkrétnych trestných veciach.
Rozhodnutie preto dospelo k záveru, že „verejné vyhlásenie prokurátorov prekročilo rovinu kolektívneho odmietnutia externého ovplyvňovania.“
Ďalšie väzby v kauze Kajúcnik
Týždenník Plus 7 DNÍ upozornil, že súčasťou obhajobného tímu v kauze Kajúcnik sa stala advokátska koncipientka Mária Frajkor Tomová z kancelárie Petra Kubinu, ktorá predtým pôsobila ako právna čakateľka na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a pracovala tam v období, keď na tej istej prokuratúre pôsobil aj prokurátor Dalibor Považan.
Článok naznačuje, že táto personálna väzba môže vyvolávať otázky o nestrannosti prostredia, najmä preto, že advokátska kancelária Kubinu zastupuje obvinených policajtov a prokurátora Šúreka.
Okrem toho Frajkor Tomová v minulosti pôsobila ako asistentka prokurátora Šúreka na špeciálnej prokuratúre a chodievala s ním na súdne pojednávania vo veci údajných takáčovcov, v ktorej je obžalovaný aj Vidašič, jeden z poškodených v kauze Kajúcnik.
Aj v tomto prípade podali poškodení z kauzy Kajúcnik námietku zaujatosti, doposiaľ však právoplatne rozhodnuté nebolo.
KONTEXT: Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z tímu Veritas začiatkom marca obvinil policajtov z bývalej NAKA Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Branislava Dunčka, Róberta Magulu, Romana Stašiaka a Jána Káľavského, ako aj prokurátora Šúreka.
Podľa inšpekcie mali policajti a prokurátor vytvoriť systém nátlaku na obvinených a svedkov v exponovaných korupčných kauzách po roku 2020, najmä pri práci s kajúcnikmi. Vyšetrovateľ inšpekcie tvrdí, že podozrivých mali „lámať“ na spoluprácu, manipulovať výsluchy a zneužívať väzobné stíhanie na získavanie výpovedí proti vybraným osobám.
Súčasťou obvinenia je desať skutkov. Policajti Čurilla, Ďurka, Dunčko a Káľavský boli obvinení zo zločinu vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Šúrek, Magula a Stašiak boli obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Kauza úzko súvisí s veľkými prípadmi ako Očistec či Mýtnik.
Dozor nad trestnou vecou vykonával prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Michal Žeňuch. Obvinení namietali jeho zaujatosť. Argumentovali, že Žeňuch sa mal v minulosti vyjadrovať vulgárne na adresu čurillovcov.
Obvinení od začiatku tvrdia, že ide o politicky motivovanú odvetu za vyšetrovania káuz počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera z obdobia rokov 2020 až 2023. Túto ich argumentáciu posilňujú aj tým, že premiér Fico krátko pred akciou inšpekcie verejne upriamil pozornosť na Šúreka a systém práce s kajúcnikmi.
Inšpekcia odmieta, že by išlo o politickú objednávku, a tvrdí, že akciu pripravovala mesiace.
Po zásahu generálneho prokurátora Maroša Žilinku však bol prípad odňatý Krajskej prokuratúre v Trnave a prokurátorovi Žeňuchovi a prikázaný Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Dôvodom boli pochybnosti o procesnom postupe prokurátora Žeňucha, najmä po tom, čo návrh na väzbu Čurillu a Ďurku podal na nesprávny súd.
