Senát potvrdil, že sudca Ján Hrubala nie je v kauze Judáš zaujatý.
Čas čítania textu: 5 minút
Bývalý šéf policajných odposluchov Jozef Rehák, ktorého volali Dodo, je obžalovaný za to, že v rokoch 2014 – 2015 bral úplatky pri naftových obchodoch. Sprostredkovateľom mal byť jeho niekdajší zástupca Norbert Paksi. Skutky sú spojené s bývalým príslušníkom spravodajskej služby Františkom Böhmom, funkcionárom finančnej správy Čechom a expolicajným prezidentom Milanom Lučanským.
Okrem toho Rehák čelí obžalobe aj z dlhodobej spolupráce so zločineckou skupinou sýkorovcov a z korupcie. Podľa obžaloby prokurátora z dnes už bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry mal v rokoch 2000 – 2011 spolupracovať so sýkorovcami.
Obvinili ho v decembri 2020 pri akcii Judáš. Rehák tvrdí, že je nevinný. Ide o jediný prípad, ktorý súvisel s Lučanským a vykonávalo sa dokazovanie na hlavnom pojednávaní na súde.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli v júli 2023 Reháka odsúdil na 11 rokov väzenia, no Najvyšší súd SR rozsudok v marci 2024 zrušil a prípad vrátil na nové dokazovanie. Následne Najvyšší súd SR vylúčil sudcu Jána Giertliho z kauzy bývalého policajného funkcionára Jozefa Reháka pre pochybnosti o jeho nestrannosti.
Prípad po vylúčení Giertliho dostal sudca Ján Hrubala, ktorý vytýčil nové hlavné pojednávanie na február. Rehák však na pojednávaní podal voči nemu námietku zaujatosti.
Namietal aj Hrubalu
Tvrdil, že Hrubala si už dávno vytvoril názor na jeho trestnú vec. Argumentoval tým, že sudca v minulosti rozhodoval v prípadoch viacerých kľúčových svedkov z radov zločineckej skupiny sýkorovcov – Martina Biháriho či Martina Kováča, ktorí proti nemu vypovedajú, a aj bývalého námestníka spravodajskej služby Borisa Beňu, ktorému v inom nesúvisiacom prípade schválil dohodu o vine a treste. V minulosti označil ich výpovede v rozsudkoch za dôveryhodné. Podľa Reháka to vytvára objektívne pochybnosti, či môže Hrubala nestranne rozhodovať aj v jeho prípade.
Hrubala sa z prípadu nevylúčil a odmietol, že by bol zaujatý. Uviedol, že voči Rehákovi nemá žiadny osobný vzťah ani predpojatý názor. Zdôraznil, že rozhodovanie v iných trestných veciach automaticky neznamená, že si sudca vytvorí názor aj na inú osobu či inú skutkovú situáciu.
Zároveň vysvetlil, že ak budú Bihari alebo Kováč vypovedať v Rehákovej veci, ich výpovede budú musieť byť znovu vykonané a samostatne vyhodnotené na hlavnom pojednávaní.
Podľa uznesenia Hrubalu „vierohodnosť vo veci vypovedajúcich osôb v inom konaní nemôže mať vplyv na vyhodnocovanie dôveryhodnosti ich výpovedí v trestnej veci obžalovaného“.
Sťažnosť zamietli
Rehák tak podal sťažnosť a rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR. Upozorňoval najmä na staršie rozsudky týkajúce sa sýkorovcov. Tvrdil, že Hrubala sa v nich opieral o výpovede tých istých svedkov, ktorí majú vypovedať aj proti nemu. V sťažnosti dokonca argumentoval rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mucha proti Slovenskej republike, kde konštatovali porušenie práva na nestranný súd.
Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť. Senát v zložení predsedníčka Martina Zeleňáková a sudcovia Dušan Szabó a Dušan Krča – Šebera rozhodol ešte 3. marca, že námietka zaujatosti nie je dôvodná.
Najvyšší súd SR sa s argumentáciou Hrubalu stotožnil. Zdôraznil, že vylúčenie sudcu je výnimočný zásah do princípu zákonného sudcu a musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o nestrannosti.
Podľa senátu samotná skutočnosť, že Hrubala v minulosti rozhodoval o trestných veciach niektorých svedkov, nestačí. Najvyšší súd SR v uznesení, ktoré má slupou.sk k dispozícii, výslovne uviedol, že „samotná skutočnosť, že dotknutý sudca sa zúčastnil na rozhodovaní v trestných veciach svedkov Martina Biháriho a Martina Kováča, nezakladá pochybnosť o jeho zaujatosti“.
Senát Najvyššieho súdu SR odmietol aj argument založený na prípade Mucha proti Slovensku. Podľa jeho názoru tam bola situácia odlišná, pretože skoršie rozsudky detailne opisovali úlohu samotného sťažovateľa v trestnej činnosti. V Rehákovej veci však podľa súdu skoršie rozhodnutia Hrubalu neobsahovali závery o Rehákovej vine ani jeho konkrétnej úlohe v skupine sýkorovcov.
Najvyšší súd SR preto uzavrel, že neexistujú konkrétne okolnosti, ktoré by objektívne spochybňovali Hrubalovu nestrannosť.
Na Špecializovanom trestnom súde by sa malo začať pojednávať 23. júna, vyplýva to z webu ministerstva spravodlivosti.
Chronológia kauzy
• 2. decembra 2020 – Jozef Rehák bol obvinený (akcia Judáš).
• 31. mája 2021 – prokurátor Úradu špecializovanej prokuratúry podal obžalobu.
• 24. júla 2023 – sudca Ján Giertli vyhlásil odsudzujúci rozsudok.
• 5. marca 2024 – Najvyšší súd SR rozsudok zrušil.
• 19. apríla 2024 – vec bola vrátená Špecializovanému trestnému súdu na nové prejednanie.
• 30. júla 2025 – sudca Ján Giertli oznámil svoju zaujatosť pre priateľský vzťah s kľúčovým svedkom (policajt M. F.).
• 28. augusta 2025 – Najvyšší súd SR rozhodol, že sudca Giertli nie je vylúčený.
• 16. septembra 2025 – predseda Špecializovaného trestného súdu disciplinárne potrestal sudcu Giertliho písomným napomenutím na podnet obžalovaného.
• 7. októbra 2025 – obžalovaný doručil návrh na prerušenie alebo odročenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktorý sa obrátil so sťažnosťou pre prieťahy.
• 14. októbra 2025 – obžalovaný na hlavnom pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti z dôvodu disciplinárneho potrestania sudcu Giertliho. Ten sa nevylúčil a obžalovaný bezprostredne podal sťažnosť.
• 21. októbra 2025 – Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť obžalovaného.
• 17. decembra 2025 – Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu a vylúčil sudcu Jána Giertliho z konania.
• 5. februára 2026 – malo sa začať pojednávanie od začiatku. Prípad napadol samosudcovi Jánovi Hrubalovi, Rehák však podal námietku zaujatosti.
Viac o prípade
• O tom, čo vypovedali svedkovia v pôvodnej kauze, si môžete prečítať tu a tu.
• O záverečnej reči prokurátora si môžete prečítať tu.
• O záverečnej reči obhajoby si môžete prečítať tu.
• O rozsudku si môžete prečítať tu.
• O zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.
