Najvyšší súd SR viaceré dovolacie námietky bývalého špeciálneho prokurátora odmietol ako nedôvodné.
Čas čítania textu: 10 minút
(Dovolací rozsudok v kauze Kováčika- 4. časť)
Odsúdený bývalý špeciálny prokurátor podal dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok) na Najvyšší súd SR a zároveň podal aj podnet ministrovi spravodlivosti, navrhol tiež prerušenie výkonu trestu. Minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD) v auguste 2024 podal dovolanie a rozhodol o prerušení výkonu trestu Kováčika.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v zložení predsedníčky Martiny Zeleňakovej a členov senátu Beáty Javorkovej, Dušana Krča – Šeberu, Jozefa Šutku a Dušana Szabóa zrušil právoplatný rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu. Rozhodol pomerom hlasov 5:0 ešte vlani v decembri. Znamená to, že na Kováčika sa treba opäť pozerať ako nevinného a to až do nového právoplatného rozsudku. Teraz je už známy aj samotný rozsudok, ktorý má 196 strán. Téme som sa venovala už v predchádzajúcich článkoch.
Prvú časť, ktorá sa týka zaujatosti vyšetrovateľa Pavla Ďurku si môžete prečítať tu.
Druhú časť, ktorá sa týka kajúcnikov si môžete prečítať tu.
Tretiu časť, ktorá sa týka zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej a sudcu Petra Hatalu si môžete prečítať tu.
V tomto článku sa venujem dovolacím námietkam Kováčika, ktoré päťčlenný dovolací senát neuznal. Dovolací senát v rozsudku v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v rozsudku uviedol, že nie všetkým jeho námietkam vyhovel.
Uznali, že obvinenie nebolo jasné
Kováčikovi dali v dovolacom rozsudku za pravdu, keď uviedol, že v skutku pod bodom 1 uznesenia o vznesení obvinenia nebolo dosť jasné, v čom konkrétne malo spočívať jeho konanie v prospech skupiny takáčovci, a preto sa vo vzťahu k tomuto bodu nemal ako účinne brániť. Zároveň ale dodal, „že v konečnom dôsledku to zásadný dosah na jeho práva nemalo, pretože v tomto bode bol napokon oslobodený.“ Naopak, pri skutku v bode 3 bolo podľa súdu z obvinenia jasné, čo sa mu kladie za vinu, a teda sa mohol brániť riadne.
KONTEXT: Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská v septembri 2021 uznala Dušana Kováčika vinným zo štyroch skutkov (2017 – 2020), vrátane vynášania informácií, pomoci skupine takáčovcov a prijatia úplatku 50-tisíc eur. Uložila mu trest 14 rokov a prepadnutie majetku.
Stručne:
- Ako špeciálny prokurátor dlhodobo (2017 – 2020) vynášal informácie z trestných konaní a pomáhal tým skupine takáčovci, čím sťažoval jej vyšetrovanie a prispieval k jej fungovaniu.
- Prevzal úplatok 50-tisíc eur za to, že zabezpečil nepodanie sťažnosti intervenujúcej (zastupujúcej) proti prepusteniu údajného šéfa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby.
- Odovzdal Ľudovítovi Makóovi časti vyšetrovacieho spisu z inej trestnej veci, čím mu umožnil získať informácie a pripraviť sa na obranu.
- V ďalšom prípade odovzdal Makóovi aj časti spisu vrátane utajovaných dokumentov v kauze prípravy vraždy Jána Čurillu, hoci na to nemal oprávnenie.
Senát Najvyššieho súdu SR v máji 2022 rozsudok zrušil a zmenil – Kováčika uznal vinným už len z dvoch skutkov (úplatok a neoprávnené odovzdanie častí spisu) a uložil mu osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur, bez prepadnutia majetku.
Stručne:
- Prevzal úplatok 50-tisíc eur za to, že zabezpečil nepodanie sťažnosti proti prepusteniu Kudličku z väzby.
- Odovzdal Makóovi časti vyšetrovacieho spisu vrátane utajovaných dokumentov, hoci na to nemal oprávnenie.
Spoločné konanie s takáčovcami
Dovolací senát tiež odmietol argument, že samotné vedenie oddelených konaní, osobitne proti Kováčikovi a osobitne proti údajným členom skupiny takáčovci, zakladá dovolací dôvod. Podľa neho otázka, či mali alebo nemali byť veci spojené, sama osebe dovolací dôvod nezakladá. To isté platí aj pre námietku týkajúcu sa spôsobu začatia trestného stíhania, s tým že zákon umožňuje začať trestné stíhanie a zároveň vzniesť obvinenie jedným uznesením, ak už orgány majú dostatok informácií na obvinenie konkrétnej osoby.
Pochybenie Záleskej
Dovolací senát sa vyjadril aj k procesným pochybeniam na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde samosudkyňou Záleskou. Pripustil, že pri výsluchu svedka Ľudovíta Makóa sa preberali utajované skutočnosti a sudkyňa Záleská pritom nevylúčila verejnosť, čím bol porušený Trestný poriadok. Zároveň však dodal, „že tým nebolo porušené právo Kováčika tak, aby to samo osebe zakladalo dovolací dôvod.“
O sviniach sudcoch
Za opodstatnené dovolací senát nepovažoval námietky založené na všeobecných vyjadreniach sudkyne Záleskej k akcii Búrka z marca 2020, pretože smerovali voči iným osobám, boli vyslovené ešte pred vznesením obvinenia v tejto veci a objektívne sa nemohli vzťahovať na obvineného.
Sudkyňa Záleská sa k sudcom zadržaným v akcii Búrka vyjadrila v marci 2020 v internej komunikácii Združenia sudcov Slovenska krátko po policajnej razii. Použila formulácie, ktoré sa stali predmetom sporov o jej nestrannosti vo viacerých kauzách, napríklad: „…svine, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili…“ Zároveň vyzývala, aby pozoriví sudcovia odišli z justície. Na komunikáciu upozornil týždenník Plus 7 DNÍ. (Z kauzy Búrka však bola Záleská vylúčená.)
Dovolací súd sa vyjadril aj k trom skorším námietkam zaujatosti sudkyne Záleskej, ktoré obvinený opieral o údajnú prezumpciu viny vo väzobných rozhodnutiach. V tejto časti sa stotožnil so sťažnostným súdom, že pri väzobných uzneseniach nešlo o prekročenie medzí prezumpcie neviny, keďže súd len používal zákonom predpokladané formulácie v rámci posudzovania dôvodov väzby.
Karikatúra pre Lipšica
Rovnako nevyhovel ani výhrade súvisiacej s darovanou karikatúrou vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Označil ju síce za nevhodný počin, ale sám osebe podľa neho nepreukazuje zaujatosť špeciálneho prokurátora ani celého Úradu špeciálnej prokuratúry.
KONTEXT: Karikatúra, ktorá vyvolala verejnú polemiku, vznikla na objednávku a Danielovi Lipšicovi ju dali ako dar jeho podriadení na Úrade špeciálnej prokuratúry pri príležitosti jeho 50. narodenín v júli 2023. Autorom je karikaturista Jozef Gertli (Danglár) a dielo zobrazuje Lipšica ako bojovníka s krvavými mečmi, ktorý bojuje s „hydrou“ – jej jednotlivé hlavy predstavovali konkrétne osoby verejného života, vrátane Dušana Kováčika. Podstatou bolo symbolické vyjadrenie „boja“ špeciálneho prokurátora proti osobám spájaným s trestnými kauzami, ktoré riešila špeciálna prokuratúra. Práve zobrazenie konkrétnych osôb ako nepriateľov, ktorých Lipšic poráža, vyvolalo kritické reakcie. Kritika smerovala najmä k tomu, že dar pochádzal od jeho podriadených a obsahovo zobrazoval osoby, voči ktorým prokuratúra konala, čo mohlo vyvolávať pochybnosti o nestrannosti a profesionálnom odstupe. Na dar v októbri 2023 upozornil ako prvý týždenník Plus 7 DNÍ.
Šúrek ako svedok?
Neuznal ani námietku zaujatosti prokurátora Michala Šúreka. Samotný fakt, že obvinený navrhol jeho výsluch ako svedka, podľa súdu nestačí na jeho vylúčenie. Kováčik ho totiž žiadal vypočuť v súvislosti s bodom 1. obžaloby, ktorý sa týkal spolupráce s údajnými takáčovcami.
Okrem toho v návrhu na dovolanie poukázal aj na nahrávky z kancelárií NAKA, ktoré získala inšpekcia na základe príkazu súdu v inom konaní.
„…Obdobne tak ani z prepisu zvukového záznamu z 23. februára 2021, podľa ktorého mal vyšetrovateľ Ján Čurilla vedieť o ovplyvňovaní výpovedí svedkov, a preto mal dôjsť za Šúrekom na začiatku, keď Repa (Ondrej Repa – prokurátor – pozn. autorky) povedal, že idú zadržiavať (Petra Petrova) a mal povedať, že tento chlapec nám od začiatku pomáha, tohto chlapca nie, nie je možné vyvodiť, že by prokurátor o manipulácii dôkazov vedel, čo nie je možné zo spojenia „tento chlapec nám od začiatku pomáha“ vyvodiť, keďže ho je možné vyložiť aj len tak, že Peter Petrov s políciou riadne spolupracuje, pričom bez ďalšieho nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že reč je o manipulácii dôkazov,“ uviedol dovolací senát v rozsudku.
KONTEXT: Peter Petrov má prezývku Tiger a bol v prípade Kováčika vypočutý ako svedok. Viac o Tigrovi si môžete prečítať tu.
Podľa dovoalcieho senátu by taká výhrada mohla mať význam len vtedy, ak by bolo preukázané, že prokurátor Šúrek robil konkrétne úkony na jeho priamy pokyn. Zo spisu však nič také nevyplývalo.
Neorozhodnutie o Klimentovi
Dovolací senát nevzhliadol problém ani v tom, že o námietke zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu SR Jurajovi Klimentovi sa v dvoch prípadoch nerozhodovalo, keďže počas jeho dovolenky ho v súlade s rozvrhom práce zákonne nahradil Martin Bargel. V takom prípade už „nebolo potrebné o predmetnej námietke zaujatosti rozhodovať“.
Zloženie odovolacieho senátu
Rovnako neobstála ani výhrada, že odvolací senát Najvyššieho súdu SR bol nezákonne zložený. Súd vysvetlil, že pri senátnom rozhodovaní sú zákonnými sudcami všetci členovia senátu a zmena v osobe predsedu alebo spravodajcu sama osebe neznamená porušenie práva na zákonného sudcu.
Minúta na pominúte
Advokáti Kováčika už počas pojednávania na Špecializovanom trestnom súde namietali, že novinári informujú o procese v rámci takzvanej minúty po minúte a zverejňujú informácie z výsluchu svedkov skôr, ako budú vypočutí ďalší. Poukázali na to aj v dovolaní. Dovolací senát v rozsudku uviedol, „že súd prvého stupňa síce mohol prijať opatrenia proti tomu, aby médiá detailne zverejňovali obsah výpovedí ešte nevypočutým svedkom, no ani toto pochybenie samo osebe nenapĺňa dovolací dôvod.“ Za samostatný dovolací dôvod súd neuznal ani námietky o porušení prezumpcie neviny zo strany iných osôb než orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov.
Iné dôvody
„Vzhľadom na to, že dovolací súd rozhodol, že vo veci konali a rozhodovali vyšetrovateľ (Pavol Ďurka – pozn. autorky) v rámci prípravného konania, sudkyňa súdu prvého stupňa (Pamela Záleská – pozn. autorky), ako aj člen senátu odvolacieho súdu (Peter Hatala – pozn. autorky), ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci, v novom konaní bude rozhodovať iný samosudca a v prípade odvolacieho konania senát v inom zložení, preto všetky ostatné námietky, ktoré opodstatňujú aj ďalšie dovolacie dôvody, sú nateraz predčasné a z tohto dôvodu ani dovolací súd vo výroku tohto rozhodnutia nekonštatoval naplnenie aj ďalších dovolacích dôvodov,“ konštatoval dovolací senát.
Na záver sa mi žiada pripomenúť, že dovolanie nie je prostriedok na revíziu skutkových zistení.
Ďalšie prípady
- Dušan Kováčik je obžalovaný aj v druhom korupčnom prípade spolu s Petrom Koščom alias pánom X za to, že mal za 50-tisíc eur v roku 2016 „ututlať“ vyšetrovanie vtedajšieho šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka a aj prípad, ktorý sa týkal pána X. Usvedčuje ho kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý vraj úplatok od Petra Košča odovzdal špeciálnemu prokurátorovi v knihe s vyrezanými stranami.
- Dušana Kováčika stíhajú aj v kauze Očistec, tento prípad bude pojednávať senát Petra Pulmana. Rozsudok dovolacieho senátu môže vec výrazne ovplyvniť.
