„Aké dôkazy, taká spravodlivosť“, povedal samosudca Roman Púchovský a Davida Lindtnera oslobodil.
Čas čítania textu: 12 minút
Samosudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský oslobodil Davida Lindtnera spod obžaloby zo zasahovania do nezávislosti súdu a z nepriamej korupcie z čias, keď pôsobil ako predseda Okresného súdu Bratislava 3. „Nebolo dokázané, že sa skutky stali,“ skonštatoval samosudca Roman Púchovský. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor Ján Hrivnák sa odvolal, v záverečnej reči navrhoval dvojročný trest s podmienečným odkladom na dva roky. Rozsudok tak nie je právoplatný a rozhodovať bude Najvyšší súd SR.
Novinári pred domom
Prípad Davida Lindtnera nie je len o jednom oslobodzujúcom rozsudku. Je to test dôkazov, kajúcnikov aj hraníc významu takzvanej Kočnerovej Threemy. Analýza ukazuje, prečo súd neuznal kľúčové tvrdenia obžaloby veľkej justičnej kauzy.
Od obvinení v kauzách Búrka a Víchrica uplynulo šesť rokov. Spustili ich dáta z mobilov Mariana Kočnera, ktoré obsahovali aj komunikáciu s osobami z justície, ktorú polícia získala cez bývalého novinára a príslušníka spravodajskej služby Petra Tótha.
Informácie o zadržaní niektorých obvinených sudcov zverejnili minimálne dve redakcie skôr, ako skutočne k nemu došlo. Vyplýva to z času publikovania článku redaktorky televízie Markíza a novinárky z denníka N a času zadržania jednotlivých obvinených, ktorý je uvedení v uznesení o väzbe a získať sa dá cez infozákon.
Inšpekcia vtedy konštatovala, že ak došlo k úniku informácií z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ide o disciplinárne previnenie a podozrenia odstúpili na policajné prezídium, nie je známe, či niekoho aj potrestali.
Odsudzujúci rozsudok po vykonaní dokazovania v justičných korupčných kauzých doposiaľ nepadol. Odsúdená je iba jedna sudkyňa, ktorej schválili dohodu o vine a treste.
Výpovede exsudcov a Kočnerov mobil
Medzi obvinenými bol aj sudca David Lindtner, dnes advokát a poradca predsedu vlády a ministra spravodlivosti. Obvinila ho prokurátorka z bývalej špeciálnej prokuratúry Valéria Simonová. Vo väzbe bol sedem mesiacov, pričom Ústavný súd SR konštatoval jej protiústavnosť a porušenie jeho práv na osobnú slobodu.
Obžalobu však podal prokurátor Ján Hrivnák, opiera sa v nej iba o výpovede dnes už bývalých sudcov Vladimíra Sklenku a Miriam Repákovej, ktorých dôveryhodnosť spochybnili súdy už aj v iných trestných Kauzách.
Čo tvrdí obžaloba: Lindtner údajne v rokoch 2017 – 2018 ako predseda súdu ovplyvňoval rozhodovanie sudcov v troch prípadoch. Cez Sklenku sprostredkovať vplyv na sudcov výmenou za bližšie nešpecifikovanú odmenu a tiež priamo žiadať sudkyňu Repákovú, aby rozhodla v prospech podnikateľa Erika Mikurčíka v kauze hotela Carlton, ktorý sa súdil s obchodnými partnermi – Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom. Tretí skutok sa týka údajného oplyvnovania rozhodnutia vo veciach sporu Železníc SR.
KONTEXT: Kajúcnik Sklenka vypovedá vo viacerých prípadoch, pričom jeho vlastné stíhania boli dočasne odložené. Repáková sa priznala, spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní a uzavrela dohodu o vine a treste – dostala podmienečný trest a zákaz výkonu funkcie. Jej výpoveď je pritom jediným priamym dôkazom proti Lindtnerovi.
Zaujatá Záleská
Obžalobu podal v roku 2022 a prípad pripadol sudkyni Pamele Záleskej. Lindtner ju však namietal pre zaujatosť, poukazoval na jej verejné aj interné vyjadrenia, v ktorých ostro kritizovala sudcov obvinených z korupcie a spochybňovala prezumpciu neviny. Záleská tvrdila, že nehovorila o konkrétnych osobách, ale o stave justície, a zaujatosť odmietla.
Najvyšší súd SR však rozhodol opačne. Konštatoval, že sudkyňa sa krátko po obvinení vyjadrovala spôsobom, ktorý Lindtnera zahŕňal a prezentoval ho v negatívnom svetle (označovala ho za sviňu a k..kta), čím nerešpektovala prezumpciu neviny. V pomere hlasov 3:0 ju z konania vylúčil. Prípad tak bude po právoplatnosti rozhodnutia pridelený inému sudcovi. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Obžalobu najskôr odmietol
Samosudca Roman Púchovský obžalobu ešte v auguste 2024 odmietol a vrátil prokurátorovi pre závažné procesné chyby. Kľúčové výpovede sudcov boli nepoužiteľné, keďže neboli zbavení mlčanlivosti. Problémom bola aj nesúladnosť skutkov medzi obvinením a obžalobou, chýbajúce konkrétne skutky a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov. Súd zdôraznil, že tieto chyby nemôže napraviť až na hlavnom pojednávaní.
Zároveň poukázal na ignorovanie návrhov obvineného na doplnenie dokazovania a na nutnosť dôsledne preverovať výpovede spolupracujúcich svedkov, ktorí získali výhody.
Sudkyne ovplyvňovanie nepotvrdili
Na Špecializovanom trestnom súde v polovici februára začalo hlavné pojednávanie. Kľúčová svedkyňa Miriam Repáková využila právo nevypovedať, pretože by si mohla privodiť trestné stíhanie. Súd preto čítal jej výpoveď z prípravného konania. V nej uviedla, že ju Lindtner kontaktoval a žiadal rozhodnutie v prospech Mikurčíka, čo odmietla.
Ďalšie sudkyne však ovplyvňovanie Lindtnerom nepotvrdili a vylúčili tvrdenie Sklenku. Zuzana Mošovská Dobošová uviedla, že ju oslovil Sklenka, nie Lindtner, a žiadosť odmietla. Miriama Žáková taktiež potvrdila, že Lindtner ju nijako neovplyvňoval. Lindtner označil ich výpovede za dôkaz, že Sklenka klamal. Na súde čítali aj správy z Threemy.
KONTEXT: Súdny dvor Európskej únie v októbri 2024, ktorý sa dnes spája s Kočnerovou Threemou. Nešlo však o Kočnera, ale o tzv. prejudiciálne konanie na návrh súdu v Rakúsku – konkrétne sudcov z Tirolska, ktorí riešili otázku, či môže polícia bez súhlasu súdu vstúpiť do mobilného telefónu a získavať z neho dáta. Upozornil novinár Adam Valček.
Súdny dvor EÚ uviedol, „že odblokovanie mobilu a získanie dát z neho (napr. komunikácie v aplikáciách typu Threema) predstavuje závažný zásah do súkromia, a preto musí byť podmienené predchádzajúcim preskúmaním súdom alebo iným nezávislým orgánom. Výnimky pripustil len v naliehavých situáciách, napríklad ak by hrozila strata dôkazov.“
Rozhodnutie je záväzné pre všetky členské štáty EÚ a okamžite vyvolalo reakciu aj na Slovensku, najmä v súvislosti s kauzami postavenými na komunikácii z mobilov – najznámejšie práve s prípadmi Kočnera. Jeho obhajoba – advokáti Marek Para a Michal Mandzák – sa na tento rozsudok začala odvolávať s argumentom, že „polícia sa k dátam z jeho telefónov, vrátane komunikácie v aplikácii Threema, dostala bez takéhoto súdneho povolenia, a preto by mali byť tieto dôkazy procesne nepoužiteľné.“
Žiadal vykonať Threemu ako dôkaz
Lindtner uviedol, že považuje Threemu za nezákonný dôkaz s poukazom na existujúce rozhodnutie Súdneho dôvora EÚ, avšak žiadal, aby Threemu súd akceptoval, pretože „…Threema je dôkaz, ktorý svedčí v môj prospech,“ konštatoval.
Sklenka zobral úplatky za 160 až 180 tisíc eur
Kajúcnik Sklenka na súde odhadol, „že zobral úplatky v celkovej hodnote 160- až 180-tisíc eur a peniaze vraj míňal na bežnú potrebu.“ V rámci trestného konania polícii nevydal nič, lebo už nič nemal. „Ak by som mal, tak vydám,“ povedal. Potvrdil, že v súčasnosti nie je z ničoho obvinený. Ako spolupracujúcej osobe mu prokurátor dočasne odložil vznesenie obvinenia a tak je to doteraz.
Sklenka si na pojednávaní nepamätal na takmer žiadne detaily v súvislosti s Lindtnerom, dedukoval, väčšinou hovoril, že si nespomína, nepamätá si konkrétne, používal slovo „asi“.
„Ani v jednej veci som neklamal,“ povedalSklenkas tým, že po ôsmich rokoch si už všetko nepamätá a doplnil, „že všetko, čo vypovedal počas vyšetrovania, je pravda a trvá na tom.“ „Nemám dôvod nehovoriť pravdu, voči Davidovi Lindtnerovi nepociťujem žiadnu nenávisť,“ vyhlásil.
Uviedol, že sa spolu stretli a že ho Lindtner požiadal, či by mohol pomôcť s kauzou Carlton alebo TSS Grade, a že klienti sa vedia dobre a štedro odmeniť, ak všetko dopadne, ako má. Opisoval, že Mikurčík sa na súde často sťažoval a adresoval súdu mnoho podaní. „… všetci mali z neho vyrážky.“
Na otázky obhajoby týkajúce sa hotela Carlton však Sklenka nechcel odpovedať a odôvodnil to tým, že by si mohol privodiť trestné stíhanie.Urobil tak napriek tomu, že je spolupracujúcim obvineným, ktorý musí vypovedať a uvádzať všetky skutočnosti vrátane vlastnej trestnej činnosti.
Vybavovanie služieb na súdoch bolo vraj bežnou záležitosťou a predpokladá, že rovnako je to aj teraz. Napríklad, keď niekto potrebuje vybaviť termín rozvodu a nechce čakať celé mesiace. „Ak je to bezproblémové, nie sú tam deti, tak sa to dá vybaviť aj na vrátnici,“ vypovedal.
Kočner sa so Sklenkom stretol prvý raz asi v roku 2016 v hoteli West na bratislavskej Kolibe, schôdzku sprostredkoval ich spoločný známy. Začali komunikovať aj cez aplikáciu Threemu. Sklenku mal Kočner označeného emotikonom vínového pohára. Aj Lindtner komunikoval s Kočnerom.
Kočner ponúkal prokurátorovi výpoveď
Prokurátor Hrivnák až v závere procesu navrhoval vypočuť aj Kočnera a jedného z jeho právnikov z Banskej Bystrice. Samosudca tento návrh akceptoval. Advokát ku skutkom nevedel uviesť nič, kauzu Carlton sledoval z profesionálneho hľadiska v médiách a Lindtnera vôbec nepozná.
Kočnera na súd do Banskej Bystrice priviezla ozbrojená eskorta z väznice z Leopoldova, kde si odpykáva trest v kauze Zmenky.
Na súde s Lindtnerom pochválil prokurátora Hrivnáka, uviedol, že ako jedného z mála prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry ho považuje za seriózneho, dôveruje mu a ponúkol mu „dôkazy v iných trestných veciach“.
Odmietol vypovedať k otázkam týkajúcim sa Threemy. Povedal, že nepovažuje za vhodné vypovedať o tom, lebo tento dôkaz považuje za nezákonný, o čom rozhodol aj európsky súdny dvor a možno skončí na Európskom súde pre ľudské práva.
Kočner počas výpovede pred súdom Lindtneraa označil ho za „prísne zásadového človeka“ a poznajú sa asi 23 rokov. Uviedol, že ho kontaktoval, aby zistil, v akom stave je prípad predaja domu, o ktorý mal osobný záujem, a vtedajší predseda súdu Lindtner mu informácie odmietol poskytnúť.
Opísal, ako sa stretol so Sklenkom a priznal komunikáciu s ním. Spomenul, že Sklenka mu povedal, že za kauzu Carlton dostal od Hrubého dve fľaše whisky. Keď sa ho pýtal, či mu to stačí, mal mu odpovedať, že to bolo 20-tisíc eur, ale čakal 200- tisíc eur. (Hrubý zomrel v decembri 2022 – poznámka autorky)
KONTEXT: Lindtner už v minulosti priznal, že komunikoval s Kočnerom. Písal si s ním minimálne od októbra 2017 do apríla 2018. V tom čase už bol Kočner obvinený z neodvedenia dane a poistného v kauze prevodov nehnuteľností na Donovaloch, bol podozrivý z falšovania zmeniek voči televízii Markíza. S Kočnerom písal ešte aj dva mesiace po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Keď boli správy medializované, vzdal sa funkcie predsedu súdu.
Benefity pre Sklenku
• vo veci Búrka mu bolo 10. marca 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenia a následne vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pre podozrenie z prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa, zasahovania do nezávislosti súdu a podplácania.
• vo veci Víchrica mu bolo 28. októbra 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenia pre prijímanie úplatku v súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa formou účastníctva a zasahovanie do nezávislosti súdu formou spolupáchateľstva, skutky boli vylúčené na samostatné konanie.
• prokurátor 8. marca 2022 príkazom zaistil nehnuteľný majetok, ktorého vlastníkmi sú Vladimír Sklenka s manželkou, v bytovom dome, pozemok – zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená bytová budova.
Sklenka podľa prokurátora rozsiahlo vypovedá v siedmich konaniach o podozreniach z rôzneho protiprávneho konania iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní, pričom na podklade výpovedí Sklenku bolo vznesené obvinenie, v niektorých z nich aj podaná obžaloba na súd,“ uviedol prokurátor Hrivnák.
In dubio pro reo
Samosudca Púchovský pri ústnom odôvodňovaní rozsudku uviedol, „že výpoveď Sklenku nebola potvrdená žiadnymi inými dôkazmi a išlo o osamotenú výpoveď.“
To isté povedal aj o výpovedi Repákovej, ktorú na súde inak čítali, keďže, ako som uviedla, odmietla vypovedať. „Ani tieto výpovede sa v časti, kde sa mali vzájomne prepojiť a potvrdzovať, nepotvrdili,“ uviedol samosudca.
Konanie opísané v obžalobe nepotvrdili ani svedkyne Zuzana Mošovská Dobošová a Miriama Žáková ani ziadni iní vypočutí svedkovia a ani žiadne listinné alebo materiálne dôkazy.
Podľa samosudcu ani zo správ z Threemy nič relevantné ku skutkom obžaloby nevyplýva. Uplatnil tak zásadu „in dubio pro reo“ – pochybnosti v prospech obžalovaného.
Sumár kauzy Búrka a Víchrica
• Bývalá štátna tajomníčka a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Monika Jankovská bola v justičnej kauze vo väzbe rok. Obvinená je z prijímania úplatku a podplácania. Konanie nie je skončené.
• Sudca Krajského súdu v Bratislave Eugen Palásthy je obvinený z prijímania úplatku. Vo väzbe bol tri mesiace. Konanie nie je skončené.
• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Denisa Cviková pôvodne bola obvinená z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, v roku 2023 jej zmenili právnu kvalifikáciu na ohýbanie práva, na toto stíhanie však 7. júna nedala súhlas Súdna rada. Vo väzbe bola sedem mesiacov. Uspela so sťažnosťou na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o väzbe v roku 2020 boli porušené jej práva na osobnú slobodu.
• Sudca Krajského súdu v Bratislave Richard Molnár bol vo väzbe jeden rok, jeho prípad je už na súde. Obžalovaný je z podplácania, z prijímania úplatku a zasahovania do nezávislosti súdu. Na prvostupňovom súde padol oslobodzujúci verdikt v deviatich skutkoch a v jednom skutku sud uznal vinu. Rozsudok však nie je právoplatný a rozhodovať bude Najvyšší súd SR.
• Niekdajšiu sudkyňu Okresného súdu Bratislava 5 Zuzanu Maruniakovú obvinili z prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nebola vo väzbe. V súčasnosti je stále trestne stíhaná a konanie nie je skončené.
• Bývalá sudkyňa z Okresného súdu Bratislava 1 Miriam Repáková vo väzbe nebola, je už odsúdená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, súd schválil dohodu o vine a treste, uložil jej dvojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na tri roky a zákaz výkonu činnosti sudcu na štyri roky.
• Sudkyňa Krajského súdu Bratislava Andrea Haitová bola obvinená z podplácania. Ústavný súd SR nevydal súhlas na väzobné stíhanie. Prokurátor Hrivnák jej trestne stíhanie právoplatne zastavil.
• Sudca Okresného súdu Bratislava 5 Dušan Srogončík je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jeho väzobné stíhanie. Súd jeho trestne stihanie zastavil.
• Sudkyňa z Okresného súdu Bratislava 1 Otília Doláková bola obžalovaná z ohýbania práva, po tom, ako sa novela Trestného poriadku stala účinnou, obrátila sa na Súdnu radu SR, aby dala súhlas na stíhanie, tá nesúhlasila.
• Dnes už bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR Jarmilu Urbancovú obvinili z podplácania. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. Druhý raz už nebol potrebný, keďže už nebola sudkyňa. Vo väzbe bola päť mesiacov. Napokon ju obžalovali z ohýbania práva, po tom, ako sa novela Trestného poriadku stala účinnou, obrátila sa na Súdnu radu SR, aby dala súhlas na stíhanie, tá nesúhlasila.vo zvyšku skutkov bola Špecializovaným trestným súdom oslobodený spod obžaloby. Rozsudok ešte nie je právoplatný.
• Expredsedu Krajského súdu v Bratislave Ľuboša Sádovského obvinili zo zasahovania do nezávislosti súdu. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jeho väzobné stíhanie. Prokurátor v prípade podal obžalobu.
• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Katarína Bartalská je obvinená z prijímania úplatku. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. V súčasnosti je stále stíhaná.
• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Gabriela Buľunášová je obvinená z prijímania úplatku. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. V súčasnosti je stále stíhaná.
• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Angela Balázsová je obvinená zo zasahovania do nezávislosti súdu. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. Na súde je podaná obžaloba.
• Advokát Tomáš Kulák bol obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdu. Jeho prípad skončil na Špecializovanom trestnom súde oslobodenim spod obžaloby. Rozsudok je právoplatný. Svedčil proti nemu Sklenka, pričom súd konštatoval, že jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedkov a v rozpore s listinnými dôkazmi. Vo väzbe nebol.
• Advokátka, správkyňa konkurznej podstaty Eva Timár Myjavcová bola obvinená zo zasahovania do nezávislosti súdnictva, prokurátor väzbu nežiadal a jej trestné stíhanie neskôr zastavil.
• Advokáta Miroslava Mojtu obvinili z podplácania. Vo väzbe bol tri mesiace.
• Podnikateľ Ladislav Mojžiš je obvinený z podplácania. Vo väzbe nebol.
• Podnikateľ Zoroslav Kollár bol obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdov. Vo väzbe bol 16 mesiacov. Prípad je na súde. Na prvostupňovom súde padol oslobodzujúci verdikt, ktorý však nie je právoplatný a rozhodovať bude Najvyšší súd SR.
• Marian Kočner je odsúdený v kauze zmenky televízie Markíza, v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka prebieha súdne konanie, v ďalších kauzách je na neho podaná obžaloba. V justičnom korupčnom prípade je obvinený z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a podplácania.
Na záver: Prokurátor Ján Hrivnák, ktorý podal na Lindtnera obžalobu, kandidoval v roku 2010 na funkciu generálneho prokurátora, navrhla ho vtedajšia poslankyňa Jana Dubovcová (SDKÚ-DS). Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave ho za kandidáta na tento post nominovala v roku 2020, napokon z kandidatúry odstúpil. Pom zrušení špeciálnej prokuratúry istý čas šéfoval oddeleniu závažnej kriminality na generálnej prokuratúre. Prípad vyšetroval Miroslav Bacher, po voľbách dostal funkciu na Úrade boja proti organizovanej kriminakite – nástupca NAKA.
Poznámka: David Lindtner ma ako advokát od konca marca 2024 zastupuje v inkvizičnom trestnom konaní, v ktorom na mňa podal trestné oznámenie príslušník Policajného zboru zo skupiny čurillovcov, v čase spáchania údajného skutku bol zaradený na bývalej NAKA.
