prepis rozhovoru s Vladimírom Pčolinským

Pčolinský: To, čo sa dialo medzi NAKA a SIS, bola psychiatria

prepis rozhovoru s Vladimírom Pčolinským
prepis rozhovoru s Vladimírom Pčolinským

Bývalý riaditeľ SIS o Rozuzlení, čurillovcoch, kajúcnikoch aj vojne v polícii.

„Väčšina veľkých káuz sa rozpadne, dohoda neexistuje“, myslí si exšéf SIS Vladimír Pčolinský.

Prečítanie skrátenej verzie viedorozhovoru vám zaberie približne 40 minút, čítanie môžete kedykoľvek prerušiť a neskôr sa k nemu vrátiť.

Kauza Rozuzlenie bola pred pár týždňami neprávoplatne zastavená vyšetrovateľom NAKA. V korupčnej kauze bývalého riaditeľa SIS minulý rok padol na Špecializovanom trestnom súde neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok. Prokurátor sa odvolal, rozhodovať bude Najvyšší súd SR. Aj o týchto témach, kajúcnikoch, médiách, politike a vojne v bezpečnostných zložkách sme sa rozprávali s Vladimírom Pčolinským.

Kauza Rozuzlenie

Júlia Mikolášiková – Piraňa: V kauze Rozuzlenie vyšetrovateľ neprávoplatne zastavil trestné stíhanie vo veci. Vy ste boli už skôr zbavení obvinenia, no tvrdili ste, že Rozuzlenie bolo účelovo načasované a postavené na nezákonných základoch. Kto bol podľa vás iniciátorom?

Vladimír Pčolinský: Bola to skupina ľudí z NAKA, ktorí si chceli vybaviť účty s bývalými riaditeľmi SIS – so mnou a Michalom Aláčom. My sme zákonným príjemcom poslali informácie o možných manipuláciách v trestných konaniach. Vyplývali z informačno-technických prostriedkov (odposluchy) nasadených na základe rozhodnutia súdu. Bola to pomsta. Zároveň si čurillovci chceli vytvoriť obhajobnú líniu a získať status oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

JM: Kto konkrétne bol za tým?

VP: Skupina ľudí, ktorí v tom čase viedli policajný zbor a NAKA. Motívom bola pomsta za to, že sme poukázali na ich možné zlyhania, a zároveň snaha získať ochranu v podobe statusu chránených oznamovateľov.

JM: Vedenie polície však nerozhoduje ako orgány činné v trestnom konaní.

VP: To je predmetom iného konania, ktoré ešte beží. Dnes je už pomerne jasné, kto bol iniciátorom, aké aktivity vykonávali a ako úkolovali vyšetrovateľa na NAKA –  Stred. Kým vec nie je právoplatne skončená, nechcem hovoriť viac.

JM: Ste v tej veci oznamovateľom?

VP: Áno, ale bližšie sa vyjadrovať nemôžem, aby nedošlo k zmareniu konania.

JM: Je podľa vás v poriadku, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je v utajenom režime?

VP: Uznesenie som ešte nevidel, ale vyšetrovateľ vychádzal aj z dôkazov v utajovanej prílohe. Ak chce rozhodnutie riadne odôvodniť, musí pracovať aj s utajovanými skutočnosťami. Predpokladám, že preto je uznesenie utajené. S podobným prípadom som sa už stretol – celé vyšetrovanie aj meritórne rozhodnutie boli v utajenom režime.

JM: Máte zákonný nárok uznesenie vidieť?

VP: Kým mi nepríde vyrozumenie, že už nie som podozrivý, stále som vedený ako podozrivý a mám časť práv obvineného vrátane práva nahliadať do spisu. Aj po zrušení obvinenia som bol vypovedať a vyšetrovanie pokračovalo.

JM: Chodili ste pravidelne nahliadať do spisu?

VP: Nie. Len pred výsluchom som požiadal vyšetrovateľa, aby mi umožnil krátko nahliadnuť do spisu, aby som vedel, čo je nové. Nebolo tam nič, čím by som sa potreboval detailne zaoberať.

Vyšetrovateľ a kritika politických väzieb

JM: Vyšetrovateľ, ktorý vydal uznesenie, je poslancom v samospráve a kandidoval s podporou Smeru a SNS. Kritizujú to bývalí policajní funkcionári, čurillovci aj médiá. Ako to vnímate?

VP: Ako nezmysel. Zákon umožňuje policajtom kandidovať na kandidátkach politických strán, ak nie sú ich členmi a nevyvíjajú činnosť v ich prospech. Ten istý vyšetrovateľ ma vypočúval už v lete 2023 a vtedy nikomu nevadil. Kandidoval rok predtým. Treba sa pýtať, kto zodpovedal za personálnu politiku v NAKA – riaditeľ (Ľubomír)  Daňko  a policajný prezident  (Štefan) Hamran.

JM: Informácie mohli mať aj nadriadení, ktorí mu spis pridelili.

VP: Presne tak. Mali vedieť, kto sú ich príslušníci. Navyše v spise nebol nikto obvinený zo Smeru a nikoho z nás nezastupoval advokát blízky Smeru. Neviem, prečo do toho pletú Smer.

JM: Skutková veta bola pôvodne napísaná tak, že ste mali mariť vyšetrovanie exponovaných káuz, napríklad Očistec.

VP: Pán Gašpar sa stal smerákom až po Rozuzlení. A ako sme mohli mariť vyšetrovanie, keď nikto z nás nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní ani prístup do spisu? Ja som mohol mať prístup iba ako poškodený vo veci nezákonných lustrácií, odpočúvania kaviarne U Krajiniaka a sledovania Kočnerovým komandom. Prečo by som maril trestné stíhanie vo veci, kde som poškodený?

SMS, Slobodník a Gašpar

JM: Daniel Lipšic v jednom konaní vydal esemesku, ktorú ste mu mali posielať. Písali ste, že v Smere a Hlase sú nervózni z toho, že Slobodník je na ÚŠP a že je tam s Lipšicom.

VP: To sedí. V ten deň som sa stretol s človekom zo Smeru, ktorý mi povedal, že sú nervózni, že sa Lipšic motá okolo Slobodníka. Keďže som s Lipšicom komunikoval, posunul som mu túto informáciu. Bola pravdivá a nevypovedá o ničom konkrétnom.

JM: Skôr je to dôkaz vo váš prospech.

VP: Nevedel som, o čom Slobodník vypovedá. Povedal mi len, že nemá advokáta. Poznal som Daniela Lipšica a Evu Mišíkovú, tak som sa Lipšica opýtal, či by ho zastupoval. Súhlasil, dal som Slobodníkovi číslo. O čom sa bavili a čo Slobodník vypovedal, som nevedel.

JM: S Tiborom Gašparom ste historicky nemali dobré vzťahy.

VP: Kedysi v rokoch 2003 až 2005 boli dobré, potom už žiadne. Naposledy som ho videl okolo roku 2010 na policajnom prezídiu. Nemal som s ním kontakt ani motiváciu mu pomáhať. Nemám informácie o skutkoch, z ktorých je obžalovaný v Očistci, a nikdy som v tých veciach nebol vypočutý.

JM: Ani váš brat Peter s ním nemal dobré vzťahy pre kauzu Gorila.

VP: To je pätnásť rokov dozadu. Nemal som motiváciu pomáhať ľuďom, ktorých označujete za smeráckych nominantov. V uzneseniach sa tvrdilo, že sme mali zakryť vlastnú trestnú činnosť. Ja som nemal čo zakrývať. Mám čistý register trestov aj priestupkov.

Korupčná kauza

JM: Čo robíte pre svoju obhajobu na Najvyššom súde SR v korupčnej kauze, v ktorej ste boli  neprávoplatne oslobodený?

VP: Vec prišla na Najvyšší súd  SR začiatkom septembra minulého roka. Predbežne nám oznámili, že pojednávanie by mohlo byť v druhej polovici tohto roka. Bližšie informácie nemáme.

JM: Súd uviedol, že k odovzdaniu peňazí mohlo dôjsť, ale nebolo preukázané, že ste na tom participovali. Je to pre vás očistenie?

VP: Očistenie bude až pri právoplatnom rozsudku. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu však mnohé naznačil. Škoda, že pojednávanie nemohlo byť verejné, lebo sa tam prejednávali utajované skutočnosti. Keby bolo verejné, novinári by videli, že celá kauza je psychiatria.

JM: Čo očakávate od Najvyššieho súdu SR?

VP: Očakávam, že zamietne sťažnosť prokurátora. Najvyšší súd SR nemôže konštatovať iný dôvod oslobodenia, musel by vec vrátiť na prvý stupeň. Ja už chcem mať vec uzavretú. Ťahá sa päť rokov a potvrdenie rozsudku by malo dosah aj na odškodnenie.

Bernard Slobodník a Peter Košč

JM: Mení sa s odstupom času váš pohľad na Bernarda Slobodníka?

VP: V mojom skutku nijako nevystupoval. Výpovede, ktoré som videl, ma neprekvapili. Tak, ako som ho poznal, sa prejavoval aj vo výpovediach. Sú aj menej známe výpovede, v ktorých hovorí iné veci ako v iných konaniach. Považujem ich za rozporuplné. Nie som s ním v kontakte už veľa rokov.

JM: Vypovedal aj proti Petrovi Koščovi. Ako hodnotíte jeho výpoveď o úplatku, ktorý mal byť cez knihu odovzdaný Dušanovi Kováčikovi?

VP: Ako zmätočnú, vyvíjajúcu sa v čase a nepravdivú. Nedáva mi logiku, aby niekto odovzdával úplatok osobe, ktorú vidí prvýkrát, cez tretiu osobu, za prítomnosti ďalších ľudí a za vec, ktorá v danom momente ani neprebieha. Poznám aj vzťah Petra Košča a Jozefa Reháka a neviem si predstaviť dôvod, prečo by Košč podplácal Kováčika za veci Reháka.

JM: Bol tam aj skutok týkajúci sa pozemkov, kde bol podozrivý Košč.

VP: Pokiaľ viem, ten skutok nebol nikdy riadne vyšetrovaný. Ak vyšetrovateľ Štál povedal, že tam nevidel trestný čin, za čo by sa dával úplatok?

JM: Naznačili ste, že Košč a Rehák nemali dobré vzťahy.

VP: Nemali, ale nechcem rozdierať staré rany. Mám o tom informácie z tých čias od oboch a niečo som si vyhodnotil sám.

Vojna v bezpečnostných zložkách

JM: Takzvaná vojna v bezpečnostných zložkách medzi NAKA, inšpekciou, SIS a prokuratúrou eskalovala po zadržaní Jána Čurillu a jeho kolegov v roku 2021. Ako to s odstupom času vnímate?

VP: Bol to mocenský boj, ktorého aktívnou súčasťou boli médiá. Politici sa na ňom priživovali, nedokázali ho zastaviť a výrazne utrpela dôveryhodnosť štátnych orgánov.

JM: Čo ho spôsobilo?

VP: Rôzne záujmy osôb v bezpečnostných zložkách a snaha robiť personálnu politiku v iných zložkách aj v politickom systéme. Začiatok vidím pri voľbe generálneho prokurátora v roku 2020, následne pri voľbe špeciálneho prokurátora a v kauzách Milana Lučanského a Dušana Kováčika. Minister Roman Mikulec podľa mňa dopustil vojnu vo vlastnom rezorte. Keď sme na základe ITP zistili možné manipulácie, namiesto riešenia vznikol tím Oblúk a potom sa medzi sebou začali stíhať a naháňať.

JM: Peter Petrov na súde s bývalým policajným prezidentom Petrom Kovaříkom povedal, že policajti okolo Jána Čurillu mali podozrenie, že ich chce stíhať tím Oblúk, a rozbehli konanie proti Diane Santusovej a ďalším. Santusová zase hovorila, že keby neurobili akciu proti svedkom, čurillovci by zavreli ich.

VP: Položme si otázku, kto krútil slovenskou bezpečnostnou elitou. Petrov so Zemanom. A kto sú Petrov so Zemanom?

JM: Aký bol zákonný záujem SIS monitorovať Petra Petrova?

VP: Jednou zo zákonných úloh SIS je ochrana hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Viac nemôžem povedať. Pri nasadení ITP niekedy vyjdú veci, ktoré nečakáte. Ak zistíte informácie ohrozujúce ústavné zriadenie alebo vnútornú bezpečnosť, je správne postúpiť ich tým, ktorí to majú riešiť. Ak to riešia zle, už to nie je váš problém, hoci vás to môže zomlieť.

JM: Prekvapilo vás, s kým Petrov prichádzal do kontaktu?

VP: Nie úplne. Jeho meno mi už predtým spomínali. Osobne som ho dovtedy nevidel. To, že má širší prienik, som počul, ale že sa ho podarilo zadokumentovať, ma prekvapilo.

Anonymný status a tím Oblúk

JM: Petrov tvrdí, že napísal anonymný komentár pod status na  policajnom facebooku o chystanom zadržaní prokurátorov a ďalších osôb. Veríte, že ho písal on?

VP: Áno. A to, že tomu na NAKA uverili, podľa mňa potvrdzuje ich mentálny strop. Anonymný profil niečo napíše a zblázni sa z toho elitná NAKA aj ÚŠP. Robili hanbu, ktorá presiahla hranice Slovenska.

JM: Nepreverili si, kto profil založil a či to nemôže byť pasca.

VP: Keď nemáte čisté svedomie, preverovanie môže trvať dlho a môže byť neskoro.

JM: Ako by ste postupovali vy?

VP: O mne bolo napísaných toľko vecí, že by ma to nevyrušilo. Išiel by som po podstate veci, nie po anonymovi. Keď som dostal anonym, že ma chcú zavrieť v súvislosti so Zoroslavom Kollárom, dal som preveriť spravodajské spisy SIS. Zistil som, kto čo podpísal a schválil, a vedel som, že som nezlyhal ani nedbanlivostne.

JM: V minulosti ste s vydavteľom Nového Času viedli súdny spor pre článok o vražde Ernesta Valka, ktorý som napísala. Bol tam titulok, ktorý navodzoval dojem, že z vraždy podozrievajú bývalého SIS-kára, a bola pri ňom Vaša fotka.  Išlo o neúmyselnú chybu editorky. Žalobu ste prehrali a platil trovy.

VP: Asi tisíc dvesto eur, hej, čo vtedy boli asi všetky moje úspory, takže bolo to kruté. Ale vidíte, že viem si sadnúť aj po pätnástich rokoch a vieme sa rozprávať.  Uviedol som to len ako ilustráciu, že som o sebe čítal v médiách kadečo a nezbláznil by som sa z anonymného statusu.

Budúcnosť káuz čurillovcov

JM: Po zmene vlády inšpekcia vzniesla viacero obvinení voči čurillovcom, no viaceré zrušil prokurátor. Myslíte si, že existuje dohoda, že kauzy na oboch stranách vyšumia?

VP: Myslím si, že dohoda neexistuje, ale väčšina tých káuz podľa mňa padne. Neviem, či všetky, ale absolútne gro áno. Zostane len trápna pachuť.

JM: Ako dlho to ešte potrvá?

VP: Asi šesť rokov. Ľudia, ktorí sú súčasťou tohto boja, budú približne vtedy končiť aktívnu pracovnú kariéru. Budú znechutení a unavení. Medzitým prídu noví bojovníci a politici do toho budú vstupovať.

JM: Hovoríte, že aj vás to zatlačilo do skupiny temných síl.

VP: Áno. Navonok sa môžem javiť ako zaujatý, preto sa podľa mňa už nebudem môcť vrátiť do verejnej funkcie, kde by som rozhodoval o právach ľudí. To isté platí o čurillovcoch a podstatnej časti prokurátorov bývalého ÚŠP. Každý sme sa verejne vyjadrovali ku kauzám a politike. Ak sa má Slovensko posunúť ďalej, nikto z týchto ľudí vrátane mňa by už nemal byť vo funkcii, kde rozhoduje o právach iných.

JM: Diskvalifikuje ich to do budúcna, aj keby boli obvinenia zrušené?

VP: Áno, ale diskvalifikuje to aj mňa. Nehovorím, že oni nie a ja áno. Nezaujatému pozorovateľovi sa nemôžeme javiť ako nezávislí.

JM: Avizujete, že môžete priniesť dôkazy. Kde?

VP: Chcel by som aktívnejšie vystupovať vo verejnom živote cez platformu, ktorú pripravujem. Zatiaľ nechcem hovoriť viac.

Politika a ďalšie plány

JM: Váš brat Peter avizoval vstup do politiky a novú stranu. Budete sa angažovať spolu s ním?

VP: Kým nemám rozhodnutý súd, nie. Jeho priority sú istota, poriadok a rodina. Ak sa moja vec uzavrie pozitívne, položím si otázku, čo ďalej. Prišiel som o päť rokov života. Len za prvý polrok väzby o mne vyšlo šesťtisíc článkov, väčšina negatívnych. Ak bude výsledok pozitívny, mediálne pokrytie bude len zlomkom toho negatívneho.

JM: Čo teraz robíte?

VP: Som zamestnaný v súkromnej spoločnosti, ktorá sa venuje najmä cestovnému ruchu a konzultačným činnostiam. Pracujem tam asi päť rokov.

JM: Ste spokojný?

VP: Som zvyknutý prijímať výzvy doby. Ak príde niečo lepšie a zaujímavejšie, budem robiť to.

Prokuratúra, inšpekcia a zrušené obvinenia

JM: Ako vnímate spoluprácu prokuratúry a inšpekcie v kauzách, kde sú čurillovci podozriví?

VP: Ako výrazne neproduktívnu. Nie som spokojný asi s deväťdesiatimi percentami rozhodnutí prokuratúry, ktoré sa ma týkali. Bránim sa právnymi prostriedkami. Polícia a prokuratúra spolu zodpovedajú za objasňovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti. Ak sa dnes nedokážu stretnúť a riešiť problémy, maslo budú mať na hlave obe inštitúcie.

JM: Druhá strana bola úspešnejšia v tom, že viac prípadov dostala pred súd. Bola spolupráca NAKA a ÚŠP lepšia?

VP: Bola užšia, ale výsledky tomu nezodpovedajú. Videli sme množstvo pochybení, ktoré viedli k oslobodzujúcim rozsudkom alebo zrušeniu obvinení. Stačí sa pozrieť na justičné kauzy Búrka, Víchrica. Boli obvinené desiatky sudcov, no výsledok je minimálny. Stálo to veľa peňazí, bolo okolo toho veľa mediálneho humbuku a zničili sa životy mnohých ľudí.

Maroš Žilinka a údajné spisy v SIS

JM: Aký je váš vzťah s Marošom Žilinkom?

VP: Roky som ho nevidel a nemám s ním žiadny kontakt. Poznáme sa z rokov 2010 až 2012 z ministerstva vnútra. V roku 2020 som ho niekoľkokrát stretol ešte ako riaditeľa odboru ekonomickej kriminality na ÚŠP a ako generálneho prokurátora asi dvakrát či trikrát.

JM: Marek Vagovič píše, že vám Žilinka nosil do SIS spisy.

VP: Maroš Žilinka mi v živote nedoniesol ani papier formátu A4. Tieto reči vychádzajú z tvrdení Borisa Beňu (exnámestník SIS, ktorý vypovedá voči Pčolinskému). Podľa tej verzie malo ísť o spisy týkajúce sa Borisa Kollára. Lenže Kollár v roku 2020 nebol ani podozrivý, ani obvinený, takže nemal mať aké spisy na ÚŠP. Je to absolútny nezmysel. Som zvedavý, ako to budú pred OČTK preukazovať.

JM: Objavuje sa aj tvrdenie, že ste si Žilinku nahrali.

VP: Nikdy som si nikoho nenahrával. Považujem to za nedôstojné a chrapúnske.

JM: Navštevoval vás Žilinka v sídle SIS?

VP: Mali sme asi dve pracovné porady v roku 2020, prišiel aj s ďalšími ľuďmi z prokuratúry a polície. Téma roky rezonovala v spoločnosti a bol záujem ju riešiť. Na generálnej prokuratúre som bol podľa mňa raz, vo februári 2021.

JM: Iný kontakt medzi vami nie je?

VP: Žiadny, ani sprostredkovaný. Niektorý typ informácií ma dnes nezaujíma natoľko, aby som sa musel stretávať s niektorými ľuďmi.

Kajúcnici a benefity

JM: Tvrdili ste, že systém spolupracujúcich obvinených bol zneužitý na účelové tvrdenia výmenou za benefity. Pripúšťate, že bez kajúcnikov sa veľké korupčné prípady a organizovaný zločin ťažko vyšetrujú?

VP: Pripúšťam. Ale bolo by fajn, keby elita z Pezinka dokázala urobiť aspoň jednu veľkú kauzu aj bez kajúcnikov – vlastnou operatívno-pátracou činnosťou. Keď sa minú kajúcnici, minú sa aj prípady.

JM: Kde je hranica medzi legitímnym spolupracujúcim svedkom a kupovaním výpovedí?

VP: Súd musí skúmať dôveryhodnosť človeka, jeho motív klamať, benefity, ktoré dostal, a či jeho výpoveď podporujú aj iné dôkazy. Musí posúdiť, či ide o pravdivú výpoveď, alebo obchodovanie so spravodlivosťou.

JM: Aj vy ste Slobodníkovi odporučili advokáta Lipšica. Neparticipovali ste tak nepriamo na procese, z ktorého sa stal kajúcnik?

VP: Odporučil som mu advokáta, lebo povedal, že žiadneho nemá. Vyhlásenia o tom, že kancelária zastupuje len tých, ktorí sa priznajú, boli Kubinove, nie Lipšicove, a prišli neskôr. Kancelária sa predtým trestnému právu venovala okrajovo.

Vzťah s Danielom Lipšicom

JM: S Danielom Lipšicom ste mali dobrý vzťah. Kedy sa pokazil?

VP: Keď sa stal špeciálnym prokurátorom. Po mojom zadržaní vypovedal v môj prospech, lebo jeho výpoveď pomohla dať veci do časového rámca a vyvracala logiku obžaloby. Zároveň však ako bývalý advokát Borisa Beňu a neskôr nadriadený dozorového prokurátora robil veci, ktoré robiť nemal. Išiel do spisu, vzal na vedomie utajovanú prílohu a potom vypovedal ako svedok. Boris Beňa na pojednávaní povedal, že mu Lipšic poradil, aby vypovedal proti mne tak, ako vypovedal. To ma prekvapilo.

JM: Kedy sa vzťah zhoršil osobne?

VP: Keď som bol vo väzbe, po jeho svedeckej výpovedi v apríli alebo máji 2021. Odvtedy s ním nie som v kontakte a ani oň nestojím.

JM: Nie je vám ľúto, že ste prišli o dôverného priateľa?

VP: Nebol dôverný priateľ. Vo väzbe som si zažil, že zrazu ma viacerí ľudia nepoznali. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, jadro zostáva. On k nemu zjavne nepatril.

Médiá, obvinení a verejný priestor

JM: Pred viac ako dvadsiatimi rokmi bol v Bratislave istý Anton Cvešper, ktorý v súvislosti s takáčovcami vypovedal o podozreniach, že spáchali dve vraždy. Títo ľudia boli obvinení a on proti nim vypovedal. Dostal, dostal status chráneného svedka. Dôležité je tam spomenúť, že on bol príbuzný vtedajšieho policajného funkcionára, s ktorým vyvíjal nejaký priateľský vzťah. Keď tých obvinených pustili z väzby, tak jeden z nich, Marián Gaál, poskytol rozhovor televízii Markíza do relácie Reflex, a to sa nepozdávalo vtedajšiemu poslancovi za KDH Vladimírovi Palkovi a jeho kolegovi Pavolovi Minárikovi. Vy ste mali blízky vzťah s Vladimírom Palkom. Neviem, či ste mu v tom čase nerobili asistenta a oni podali, no predložili do parlamentu nového zákona o vysielaní a retransmisii a chceli  zabrániť tomu, aby takéto osoby v elektronických médiách nemohli vystupovať, alebo teda aby to nebolo spoločensky akceptovateľné. V dnešnej dobe je úplne bežné, že kajúcnici alebo obvinení poskytujú rozhovory pre médiá, vyjadrujú sa do novín, dokonca si niektorí točia aj vlastné podcasty. Ako to vy toto vnímate? V tom čase ste napísali taký kritický komentár k tomu, že ten obvinený, ktorý bol vo väzbe, z ktorého ho prepustili, preto lebo tá väzba bola v tom čase už nezákonná, sa takto vyjadroval do televízie vo verejnom priestore.

VP: Síce je to už dvadsať rokov, ale ten prípad si pamätám pomerne dobre. Vtedy bol problém v tom, že televízia s licenciou musí zabezpečiť nestrannosť a pluralitu. Rada pre vysielanie a retransmisiu Markíze udelila pokutu 1,2 milióna korún, lebo v relácii nebola vyváženosť. Hovorila iba jedna strana a zľahčovali sa drogy, organizovaný zločin a násilie. Nemám problém, keď sa obvinení mediálne bránia, ale licencované médium musí dať priestor aj druhej strane.

JM: Aj vy poskytujete rozhovory bez priameho oponenta. Tiež hovoríte, že všetky dôkazy sú vo váš prospech.

VP: Oponentom je predstaviteľ média, ktorý kladie otázky. Problém je nekritický medailónik. To isté platí, keď sa dnes točia medailóniky o čurillovcoch. Na sociálnych sieťach si môže každý prezentovať, čo chce, ale televízia má zákonné pravidlá.

JM: Boli podľa vás všetky rozhovory s vami vyvážené?

VP: Neviem o žiadnom medailóniku. Moja zodpovednosť je za to, čo hovorím. Zodpovednosť za formu a vyváženosť nesie médium. Keď beží mediálne vyšetrovanie, mala by bežať aj mediálna obhajoba.

Chránený svedok a hranice benefitov

JM: Prípad Antona Cvešpera je aktuálny aj tým, že obvinení boli oslobodení a súd ho označil za nedôveryhodného. Ako vnímate benefit, ktorý dostal – ochranu svedka, novú identitu a nový začiatok – keď jeho svedectvo neviedlo k odsúdeniu a neskôr bol právoplatne  odsúdený za úmyselný trestný v Českej republike a obžalovaný v Chorvátsku?

VP: Takéto prípady sa stávali a budú sa stávať. O to dôslednejšie musia súdy a OČTK skúmať, či kajúcnikovi uveria. Ak súd dospeje k záveru, že svedok krivo svedčil, malo by nasledovať stíhanie za krivú výpoveď alebo krivé obvinenie.

JM: To bolo ťažké, keď mal novú identitu a žil v inom štáte. Myslím, že aj na neho podali trestné oznímenie, ale úspešní neboli.

VP: Nová identita neznamená imunitu. Ak skutok spáchal na Slovensku, osoba sa dá dohľadať. Aj pri mojom prípade platí, že ak by ma oslobodil druhý stupeň, neznamená to automaticky, že bude odsúdený ten, kto ma krivo obvinil alebo proti mne krivo svedčil.

Kritika médií a investigatívnych novinárov

JM: Tvrdíte, že vo vašej kauze zohrali veľkú úlohu médiá. Kde je hranica medzi investigatívou a snahou spochybniť novinárov?

VP: Novinárov môžem spochybňovať, najmä ak podľa mňa už nerobia novinárčinu, ale propagandu. Niektorí sa zúčastňovali priamo pri zadržiavacích akciách, čo znamená, že boli dohodnutí s policajtmi alebo prokurátormi. V mojom prípade nekriticky preberali informácie z prokuratúry a keďže veľká časť spisu bola utajená, dopĺňali ich vlastnou interpretáciou. Ešte pred oslobodzujúcim rozsudkom ma jedna z týchto osôb označila za hanbu týždňa.

JM: V minulosti ste s novinármi komunikovali a pomáhali im so získavaním informácií.

VP: Od roku 1998 do 2002 som bol hovorca KDH, takže to bola moja práca. Na ministerstve vnútra išlo skôr o príležitostné kontakty. Nemal som problém komunikovať s médiami ani ako riaditeľ SIS. Spravodajská služba v demokratickej krajine 21. storočia nemôže mať problém komunikovať s médiami, ak vie, čo môže a chce povedať.

JM: S Marekom Vagovičom a Monikou Tódovou ste v minulosti vychádzali lepšie.

VP: Ľudské vzťahy sú dynamické. Nikdy som nemal s novinármi priateľské vzťahy, boli to pracovné kontakty. Komunikácii som sa nevyhýbal, ale to neznamená, že si o všetkých myslím, že sú čestní a nezávislí géniovia.

JM: Prečo by vám verejnosť mala veriť?

VP: Necítim potrebu nikomu vysvetľovať, či mi má veriť. Nech si každý myslí, čo chce. Ja s tým nemám problém a rád prídem aj na ďalší rozhovor.

Daniel Lipšic a médiá

JM: Daniel Lipšic bol tiež mediálny hráč, vedel si udržiavať vzťahy s novinármi. Verili ste, že ako špeciálny prokurátor bude zárukou očisty?

VP: Som dosť starý na to, aby som veril na patetické reči. Veril som, že dokáže robiť prácu dobre a nezaujato, ale nepresvedčil ma. Podľa mňa sa nevedel odstrihnúť od politickej minulosti a robil politiku nástrojmi trestného konania. V Pezinku si vytvorili uzavretý systém, sami si rozhodovali o sťažnostiach a námietkach a s pomocou novinárov budovali kult osobnosti.

SIS a rodinné väzby v politike

JM: Do SIS vás nominovala Sme rodina. Váš brat bol za túto stranu v parlamente, manželka bola poslankyňa. Dnes je riaditeľom SIS Pavol Gašpar a jeho otec je podpredseda parlamentu. Je to systémový konflikt záujmov?

VP: Nevidím tam konflikt záujmov. Úlohy tých inštitúcií sú nesúvisiace a jedna druhej nie je nadriadená. Nikdy ste nemohli zaregistrovať, že by môj brat alebo manželka komunikovali o mojej práci ako riaditeľa SIS, lebo som to s nimi neriešil.

JM: A medzi Pavlom a Tiborom Gašparom konflikt záujmov nie je?

VP: Skôr súlad záujmov. Rozdiel je v tom, že môj brat ani manželka o mojej práci nekomunikovali, zatiaľ čo Tibor Gašpar o SIS viackrát hovoril. To, že sa vzdal členstva vo výbore na kontrolu SIS, podľa mňa stačilo. Ako poslanec a podpredseda parlamentu má zo zákona previerku na utajované skutočnosti. Platí aj prezumpcia neviny.

Najväčšia chyba a dôvera verejnosti

JM: Čo bola vaša najväčšia chyba na poste riaditeľa SIS?

VP: Personálny výber niektorých spolupracovníkov. Po bitke je každý generál, ale čas ukázal, že nie každý postup bol korektný.

JM: Kto alebo čo vám zničilo profesnú kariéru vo verejnom živote?

VP: Nechcem patetické vyhlásenia. Každý, kto to sleduje, vie, kto proti mne vypovedal, kto podal obžalobu a kto to na súde prehral.

JM: Prečo by verejnosť mala veriť vám a nie vašim kritikom?

VP: Niečomu veriť musíme – v tomto prípade súdnym rozhodnutiam. Tie sú v mojej veci jednoznačné. Ak sa nám nepáči postup prokuratúry alebo vyšetrovateľov, dá sa to pochopiť. Ale rozhodnutia súdov musíme rešpektovať. Nemusia sa nám páčiť, ale nemali by byť dôvodom na osobné útoky na sudcov. Proti rozhodnutiam sa treba brániť právnou cestou, kým je možná.

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation