Čas čítania textu: 8 minút
Spor o Kubinu, Dentons aj telefóny. Prokurátor, ktorý stopol vstup do mobilov čurillovcov a Michala Šúreka, v kauze Kajúcnik zostáva. Rozhodol jeho nadriadený. Vylúčená dohľadová prokurátorka sa medzitým obrátila na Prokurátorskú radu. Jej nadriadený zase na Etickú komisiu a generálneho prokurátora. Prípad ukazuje, že spor sa už dávno nevedie len medzi obvinenými čurillovcami a inšpekciou, ale aj vo vnútri samotnej prokuratúry.
Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dalibor Považan rozhodoval o námietke zaujatosti. Podali ju poškodení bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Patrik Vidášič, ktorý je stíhaní v kauze údajných takáčovcov. Z vykonávania úkonov sa nevylúčil ešte na konci apríla.
KONTEXT: V prípade Kajúcnik vyšetrovateľ inšpekcie obvinil príslušníkov z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Róberta Magulu, Branislava Dunčka, Romana Staša, Jána Kaľavského a prokurátora Michala Šúreka Vyšetrovateľ inšpekcie tvrdí, že v rokoch 2019 až 2020 mali koordinovane postupovať pri vybraných trestných kauzách, manipulovať s výpoveďami spolupracujúcich obvinených -kajúcnikov a ovplyvňovať trestné konania. Obvinení tvrdia, že ide o politicky motivovanú odvetu za vyšetrovania z rokov 2020 až 2023. Generálny prokurátor Žilinka prípad odňal pôvodnému prokurátorovi z Krajskej prokuratúre v Trnave Žeňuchovi a pridelil ho Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Stalo sa tak po tom, ako senát Krajského súdu v Bratislave potvrdil rozhodnutie sudcu Tomáša Hajduka z Mestského súdu Bratislava 1 o nevzatí do väzby Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Prokurátor ho podal na nepríslušný súd. Táto procesná chyba vyvolala otázky o zákonnosti postupu v prípravnom konaní. Na banskobystrickej krajskej prokuratúre prípad pridelili prokurátorovi Daliborovi Považanovi.
xxx
Podstatou námietky zaujatosti bolo tvrdenie, že Považan mal mať určitý vzťah k advokátskej kancelárii Dentons, respektíve k advokátke Márii Frajkor Tomovej, ktorá predtým pôsobila na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a následne sa zúčastňovala úkonov trestného konania na strane obhajoby.
Týždenník Plus 7 DNÍ upozornil, že súčasťou obhajobného tímu v kauze Kajúcnik sa stala advokátska koncipientka Frajkor Tomová z kancelárie Dentos pod vedení Peter Kubina, ktorá predtým pôsobila ako právna čakateľka na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a pracovala tam v období, keď na tej istej prokuratúre pôsobil aj prokurátor Považan.
Poškodení prostredníctvom advokáta Erika Magála zároveň namietali aj niektoré procesné rozhodnutia prokurátora, najmä jeho postup pri riešení otázky obhajoby advokáta Kubinu.
Prokurátor Považan v odôvodnení uviedol, že samotná skutočnosť, že určitá osoba bola jeho bývalou kolegyňou, automaticky nezakladá dôvod zaujatosti. Poukázal na to, že Frajkor Tomová už nepôsobí na prokuratúre, ale ako advokátska koncipientka v kancelárii Dentons, pričom nie je obhajcom v trestnej veci. Zároveň uviedol, že nikdy neexistoval žiadny osobný vzťah medzi ním a Frajkor Tomovou, ktorý by mohol vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti.
Za rozhodujúce nepovažoval subjektívny pocit poškodených, ale objektívne posúdenie okolností. „Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny prokurátor je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za opodstatnenú,“ citoval judikatúru Najvyššieho súdu SR. Doplnil, že bývalé pracovné pôsobenie na tom istom pracovisku môže vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti a zdôraznil profesionálne postavenie prokurátora a povinnosť odolávať tlakom zo strany účastníkov konania.
Kováčik aj Vidašič podali proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Ich advokát Magál tvrdil, že Považan zvýhodňoval obvinených, že neoprávnene uprednostnil riešenie otázky obhajoby Kubinu pred zabezpečením dôkazov z mobilných telefónov obvinených a že jeho postup pri zabezpečovaní dôkazov bol nečinný.
Napriek tomuto riziku podľa poškodených prokurátor uprednostnil riešenie otázky Kubinu a nevykonal potrebné kroky smerujúce k zaisteniu dát z telefónov. Zastávajú tiež názor, že ak existovali dôvody na výsluch. Kubinu ako svedka, nebolo možné nadradiť jeho postavenie obhajcu nad potrebu vykonať dôkazy.
KONTEXT: Vyšetrovateľ inšpekcie chcel Kubinu vypočuť v súvislosti so zastupovaním Jozefa Melichara v prípade známom ako Casey, ktorý ho aj zbavil mlčanlivosti a aj výpoveď oligarchu Jaroslava Haščáka. Obhajobu vtedy prevzal Kubinov kolega z advokátskej kancelárie Dentons Ján Dulovič. Dozorový prokurátor však ešte uznal argumenty Kubinu, že „nie je zrejmé, prečo mal advokát Peter Kubina vypovedať v tejto trestnej veci a v tomto procesnom štádiu v procesnom postavení svedka“.
O vydaní usmernenia prokurátora pre vyšetrovateľa inšpekcie informoval koncom apríla denník SME. Prokurátor dodal, že záver vyšetrovateľa o vyčlenení Kubinu do pozície svedka bol chybný a „nemá oporu v progrese v trestnom konaní“. Nie je preto podľa neho dôvod, aby bol Kubina diskvalifikovaný ako obhajca obvinených.
V sobotu samotný Kubina venoval téme status na facebooku, že vyšetrovatelia tímu Veritas konečne uznali, že vo veci Kajúcnik nie je svedok a mám právo obhajovať klientov a už mu aj zaslali upovedomenie o plánovaných úkonoch na najbližšie obdobie.
Nad rámec však musím dodať informáciu z mojich zistení, paradoxne Melichara zastupoval aj Dulovič. Dokonca bol aj pri výslchu svedkov – pracovníkov z podniku Casey, ktorí neskôr tvrdili, že pri výsluchu na nich vyšetrovateľka tlačila. Nevedno tak, prečo vyšetrovateľ inšpekcie nechcel vypočuť ako svedka aj Duloviča.
xxx
Magál v sťažnosti zdôrazňoval riziko straty dôkazov z mobilných telefónov a citoval aj stanovisko znalca: „Znalec uviedol, že nevie ako dlho dokáže zabezpečiť predmetné mobily a to aj vzhľadom na vývoj technológií, aktualizácií, samotnú problematiku extrakcie a pod.“
Mobily aj tak skúmať nebudú
Prokurátor Považan však napokon v polovici júna odmietol podať návrh na súd, ktorý by umožnil vstup do zaistených mobilných telefónov obvinených čurillovcov a Šúreka. Vyšetrovateľ inšpekcie tvrdil, že telefóny môžu obsahovať komunikáciu medzi obvinenými, dôkazy o fungovaní údajnej skupiny či údaje o mazaní dát. Poukazoval aj na telefonát Jána Čurillu na Šúrekov telefón po jeho zadržaní a na možné úniky informácií do médií.
Považan argumentoval, že ak hrozilo bezprostredné zničenie dôkazov, vyšetrovateľ inšpekcie mohol konať okamžite a súhlas súdu si vyžiadať dodatočne. Keďže návrh predložil až niekoľko dní po zadržaní a neskôr ho dopĺňal, podľa neho už nešlo o naliehavú situáciu.
Prokurátor zároveň vytkol vyšetrovateľovi inšpekcie , že žiadal extrahovať všetky dáta z telefónov bez dostatočného odôvodnenia a bez využitia menej invazívnych zákonných nástrojov. Podľa jeho názoru o to vyvoláva otázku, či nejde o „plošné vyhľadávanie dôkazov“ mimo rozsahu vyšetrovanej veci.
Upozornil aj na to, že časť komunikácie zo skupiny Apači už mala inšpekcia k dispozícii z telefónu bývalého šéfa bratislavských operatívcov NAKA Kaľavského, ktorý s inšpekciou spolupracuje od jari 2021 a že niektoré zaistené telefóny boli vyrobené až v rokoch 2024 a 2025, teda dlho po období, v ktorom mala podľa obvinenia pôsobiť údajná skupina.
Vo svojom rozhodnutí sa oprel aj o rozsudok Súdneho dvora EÚ z roku 2024, podľa ktorého je prístup k obsahu mobilného telefónu závažným zásahom do súkromia a musí byť nevyhnutný, primeraný a riadne odôvodnený. Výsledkom rozhodnutia je, že zaistené mobilné telefóny budú musieť byť obvineným vrátené.
Magál tiež v sťažnosti proti nevylúčeniu Považana opakovane tvrdil, že pochybnosti vyvoláva bývalý pracovný vzťah medzi Považanom a Frajkor Tomovou.
So sťažnosťou úspeční neboli
Banskobystrický krajský prokurátor Marek Kostor však sťažnosť Kováčika a Vidašiča v polovici júna zamietol. „Dôvody uvádzané v rámci namietania zaujatosti neboli ani objektívne ani subjektívne spôsobilé vzbudiť a udržať pochybnosť o tvrdenej zaujatosti, resp. absencii nestrannosti dozorujúceho prokurátora Považana,“ napísal do uznesenia, ktoré mám k dispozícii.
Mimoriadne významné je, že krajský prokurátor sa v zásade úplne stotožnil s právnym názorom podriadeného Považana. „Prokurátor správne vyhodnotil podstatu námietok a vysporiadal sa s nimi. Opätovné vyhodnocovanie namietaných skutočností by bolo duplicitným opakovaním už prokurátorom hodnoteného, objektívne posúdeného a v odôvodnení uznesenia aj podrobne rozvedeného,“ konštatoval. Výsledok je tak definitívne zamietnutie požiadavky poškodených na vylúčenie Považana z kauzy.
Dohľadovú prokurátorku vylúčili
Inak však skončila v prípade dohľadová kauzy Kajúcník prokurátorka Barbora Hubertová z generálnej prokuratúry. Verejná podpora obvineného Michala Šúreka bola dôvodom, pre ktorý generálna prokuratúra dospela k záveru, že u nezainteresovanej verejnosti môže vzniknúť oprávnená pochybnosť o jej nezaujatosti.
Huberová patrila medzi 59 prokurátorov, ktorí v decembri 2020 podpísali verejné vyhlásenie na podporu Šúreka a jeho kolegu Ondreja Repu. Poškodení Vidašič a Kováčik namietali aj jej zaujatosť. Hubertová sa nevylúčila, no vedúci oddelenia všeobecnej kriminality Generálnej prokuratúry SR Adam Petrovič 22. mája jej rozhodnutie zrušil.
Podľa uznesenia vyhlásenie nepredstavovalo len všeobecnú obranu právneho štátu, ale obsahovalo hodnotiace úsudky ku konkrétnym trestným veciam a osobám. Rozhodujúce pritom nebolo, či sa prokurátorka subjektívne cítila zaujatá, ale či mohli okolnosti objektívne vyvolať pochybnosti o jej nestrannosti.
„Verejné vyhlásenie prokurátorov prekročilo rovinu kolektívneho odmietnutia externého ovplyvňovania,“ napísal v rozhodnutí. Generálna prokuratúra zároveň zdôraznila, že prokurátor nesmie vystupovať spôsobom, ktorý môže u verejnosti vytvoriť dojem predbežného hodnotenia konkrétnej osoby alebo veci.
Kľúčovým záverom bolo, že ak prokurátor verejne deklaruje dôveru v zákonnosť postupu konkrétneho kolegu v konkrétnych kauzách a následne vykonáva dozor v súvisiacej trestnej veci, vzniká objektívna pochybnosť o jeho nezaujatosti. Preto Generálna prokuratúra uzavrela, že podpis vyhlásenia mohol u nezainteresovanej verejnosti oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti Huberovej.
Vylúčenie Hubertovej plánoval napadnúť obvinený Šúrek, uviedol pre denník SME.
Pred komisiu prokuratúry
Medzičasom došlo v prípade k ďalšiemu vývoju. Hubertová sa na postup svojho nadriadeného obrátila na Prokurátorskú radu Generálnej prokuratúry SR., ktorá síce konštatovala, že nemá právomoc vec riešiť, no 10. júna postúpila otázku Etickej komisii prokuratúry.
Petrovič 13-stranové stanovisko z 17. júna, zaslal Etickej komisii z vlastnej iniciatívy. Ako prvý o tom informoval o tom Adam Valček v poslednom newsletteri a aj portál slupou.sk má tento dokument k dispozícii.
Petrovič tvrdí, že pred Prokurátorskou radou nedostal možnosť reagovať na výhrady svojej kolegyne. V stanovisku obhajuje svoje rozhodnutie o vylúčení Huberovej z kauzy Kajúcnik. Zdôraznil, že prokurátori, ktorí sa v roku 2020 verejne angažovali na podporu jednej strany sporu, mohli v očiach verejnosti stratiť postavenie neutrálneho orgánu presadzovania práva.
Zároveň kritizoval snahu zapojiť do posudzovania jeho rozhodnutia Etickú komisiu. Podľa jeho názoru, by skúmanie právnej argumentácie druhostupňového rozhodnutia etickým orgánom mohlo narušiť fungovanie hierarchického systému prokuratúry.
Upozornil však aj na možný konflikt záujmov v Prokurátorskej rade. Traja z jej desiatich členov podpísali v roku 2020 rovnaké podporné vyhlásenie ako Hubertová a predseda rady bol z kauzy Kajúcnik vylúčený pre priateľský vzťah s obvineným Šúrekom.
Petrovič tak hovorí o vnášaní subjektivity do odbornej stavovskej platformy a naznačuje, že postup rady môže navonok pôsobiť ako nepriamy postup v prospech Šúreka.
Zatiaľ nie je známe, kedy sa prípadom bude zaoberať Etická komisia. Petrovič svoje stanovisko zaslal na vedomie aj generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi
