Súdu neoznačil konkrétne body obžaloby, pri ktorých podľa neho uplynuli zákonné lehoty.
Čas čítania textu: 14 minút
Na poslednom pojednávaní v kauze Očistec sa okrem výsluchu svedka Ľudovíta Makóa odohrali aj ďalšie zaujímavé udalosti, ktoré stoja za pozornosť. Pre prípad sú rovnako podstatné, ako výpoveď kajúcnika. (Výpovedi sa budem venovať v samostatnom texte.)
Namiesto vlastného právneho záveru prokurátor Bohdan Čeľovský v kauze Očistec požiadal súd, aby posúdil otázku premlčania, prednostne ešte pred vykonaním rozsiahleho dokazovania.
Po rokoch, počas ktorých sa prípad neposunul k dokazovaniu, zrazu navrhol prednostne zastaviť trestné stíhanie pre následky plynutia času a legislatívnej zmeny. Problémom však nie je iba nekonkrétnosť jeho návrhu.
Takmer päť rokov od obžaloby
Iba pripomeniem, že obžalobu v kauze Očistec podal prokurátor vtedajšej špeciálnej prokuratúry 20. decembra 2021. Kratšie premlčacie lehoty relevantné pre kauzu Očistec sa začali uplatňovať od 6. augusta 2024. Prvý termín hlavného pojednávania bol 11. mája 2026, no po približne hodine pojednávanie prerušili pre rozhodovanie o spojení veci s obžalobou bývalého vyšetrovateľa Romana Stahla. Obžalobu prokurátor prečítal a proces fakticky otvorili 8. júna 2026.
Prokurátor Bohdan Čeľovský požiadal senát Špecializovaného trestného súdu, aby ešte pred rozsiahlym dokazovaním posúdil, ktoré skutky uvedené v obžalobe sú už premlčané.
Návrh poslal súdu 25. augusta 2026, po výsluchoch obžalovaných a pred ďalším rozsiahlym dokazovaním. Stalo sa tak ešte pred výsluchom svedka Makóa, ktorý v minulosti zastával post šéfa daňových kriminalistov na finančnej správe.
Prokurátor Čeľovský v podaní tvrdí, že pri premlčaných skutkoch nemá zmysel pokračovať v dokazovaní, pretože by sa tým konanie zbytočne predlžovalo. Súd má podľa neho premlčanie skúmať z úradnej povinnosti aj bez námietky obžalovaných. Pri skutkoch, ktoré vyhodnotí ako premlčané, navrhol trestné stíhanie zastaviť.
Dvadsať skutkov plus jeden, nejasné dátumy
Očistec
Bod 1 – Zločinecká skupina: Od presne nezisteného obdobia, minimálne od roku 2012. Obžaloba neurčuje jeden spoločný dátum ukončenia činnosti skupiny. Pri jej jednotlivých členoch a osobách činných pre skupinu uvádza obdobia siahajúce najmä do roku 2019. Dušan Kováčik ju mal podporovať počas jej existencie až do svojho zadržania 22. októbra 2020. Skupina mala ovplyvňovať políciu a trestné konania. Obžalovaní sú Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Dušan Kováčik, Róbert Krajmer, Marián Zetocha, Peter Hraško, Bernard Slobodník a Milan Mihálik. Skutok je kvalifikovaný ako založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Ide o najzávažnejší skutok s najdlhšou, desaťročnou premlčacou lehotou.
Bod 2 – Informácia za úplatok: Presne nezisteného dňa v roku 2013 mal Róbert Krajmer získať informáciu o policajnom preverovaní a prijať za ňu najmenej tritisíc eur. Z prijímania úplatku je obžalovaný Krajmer.
Bod 3 – Autoplaza: V presne nezistenom čase v roku 2013 po 1. júli 2013 mal Róbert Krajmer cez Milana Žáčika žiadať 10-tisíc eur za vyriešenie údajného policajného problému spoločnosti Autoplaza. Úplatok zaplatený nebol. Za prijímanie úplatku je obžalovaný Krajmer.
Bod 4 – MIRACH: Presne nezisteného dňa, pravdepodobne v júni 2014, mal Róbert Krajmer dať pokyn na neoprávnené vyžiadanie účtovníctva spoločnosti MIRACH. Účtovníctvo malo byť odovzdané v priebehu júla 2014. Cieľom malo byť vyvolanie dojmu, že spoločnosť má problém s políciou. Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa je obžalovaný je Krajmer.
Bod 5 – Sledovanie politikov a ďalších osôb: Presne nezisteného dňa v roku 2015 mala byť zadaná požiadavka na sledovanie. Samotné sledovanie sa malo vykonávať v bližšie nezistenom období rokov 2015 až 2016. Sledovaní mali byť Igor Matovič, Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Ivan Katrinec a ďalší. Za podplácanie, prijímanie úplatku alebo zneužívanie právomoci sú obžalovaní Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Róbert Krajmer, Marián Zetocha, Peter Hraško a Milan Mihálik.
Bod 6 – Pozemky vo Veľkej Lomnici: V presne nezistenom čase pred 20. májom 2015 sa malo uskutočniť stretnutie, po ktorom bol 20. mája 2015 založený operatívny spis. Policajné úkony sa mali vykonať v priebehu júna 2015 a peniaze mali byť rozdelené neskôr, s presne nezisteným časovým odstupom. Policajti mali zasiahnuť do sporu o pozemky v prospech Ľuboslavy Osvaldovej. Za pomoc sa malo rozdeliť 20-tisíc eur. Za prijímanie úplatku je obžalovaný Róbert Krajmer.
Bod 7 – Váhostav: Presne nezisteného dňa v roku 2016 mal Norbert Bödör so súhlasom Tibora Gašpara odovzdať Bernardovi Slobodníkovi 20-tisíc eur za ovplyvňovanie vyšetrovania Váhostavu. Za podplácanie sú obžalovaní Bödör a Gašpar a Slobodník za prijímanie úplatku.
Bod 8 – InterStore Group: Presne nezisteného dňa, pravdepodobne pred 1. septembrom 2016, mal Boris Trantalič požiadať o pomoc s preverovaním spoločnosti InterStore Group. Následne mal približne v priebehu jedného mesiaca odovzdať v troch splátkach spolu 500-tisíc eur. Za podplácanie jeobžalovaný Trantalič a Norbert Bödör, Tibor Gašpar a Bernard Slobodník sú obžalovaní za prijímanie úplatku vo veľkom rozsahu.
Bod 9 – JOPI TRADE: Presne nezisteného dňa v roku 2017 mal Bernard Slobodník cez Ľudovíta Makóa prijať 200-tisíc eur za miernejší postup polície voči osobám spojeným so spoločnosťou JOPI TRADE. Za prijímanie úplatku vo veľkom rozsahu je obžalovaný Slobodník.
Bod 10 – AUTOŠTÝL: V presne nezistenom čase v roku 2017 mal Róbert Krajmer cez Milana Žáčika žiadať od spoločnosti AUTOŠTÝL 30-tisíc až 40-tisíc eur za vyriešenie údajného policajného problému. Peniaze vyplatené neboli. Za prijímanie úplatku je obžalovaný Krajmer.
Bod 11 – Martin Mikulec: Presne nezisteného dňa v januári 2017, pred 1. februárom 2017, mal Peter Hraško prisľúbiť miernejší postup voči Martinovi Mikulcovi. Mikulec sa dostavil na Policajné prezídium 1. februára 2017 a zo zadržania bol prepustený 2. februára 2017. Najmenej 25-tisíc eur z prisľúbených 50-tisíc eur malo byť Hraškovi odovzdaných neskôr, v presne nezistený deň. Za prijímanie úplatku je obžalovaný Hraško.
Bod 12 – Účet Dušana Kováčika: V presne nezistený deň v období od 20. do 26. septembra 2017 mal Peter Hraško zabezpečiť ukončenie preverovania neobvyklej hotovostnej operácie na účte Dušana Kováčika. Preverovanie bolo ukončené 26. septembra 2017. Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa je obžalovaný Hraško.
Bod 13 – MEDUSA GROUP: V presne nezistenom čase v roku 2017 alebo 2018 sa malo začať vybavovanie preverovania registračných pokladníc spoločnosti MEDUSA GROUP. Úplatok vo výške 100-tisíc eur mal byť poskytnutý v presne nezistenom čase koncom roka 2018 alebo na jar 2019. Za prijímanie úplatku sú obžalovaní Róbert Krajmer a Peter Hraško
Bod 14 – LYNX: V presne nezistenom čase v rokoch 2017 až 2018, po 3. februári 2017, malo byť zaplatených 40-tisíc eur za pomoc pri zachovaní bezpečnostnej previerky spoločnosti LYNX. Za prijímanie úplatku súobžalovaní sú Róbert Krajmer a Peter Hraško. František Imrecze za podplácanie. Milanovi Gregovi súd trestné stíhanie zastavil.
Bod 15 – Materiály proti Jahnátkovi: V presne nezistenom čase pred 22. januárom 2018 mal Norbert Bödör naviesť Róberta Krajmera na založenie operatívneho spisu a získanie podkladov využiteľných proti Ľubomírovi Jahnátkovi. Bývalí zamestnanci ministerstva boli vypočutí 24. januára a 5. februára 2018. Krajmer je obžaloavný za zneužívanie právomoci a Bödör ako návodca.
Bod 16 – Lustrácie pre Kočnera: Požiadavka na zistenie údajov mala byť odoslaná 13. apríla 2018 o 17.20 hod. Milan Mihálik mal neoprávnené lustrácie vykonať 16. apríla 2018 od 7.50 hod., pričom získavanie údajov zo spisov pokračovalo v ten deň od 13.13 do 13.25 hod. Obžalovaný za zneužívanie právomoci, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti je Mihálik.
Bod 17 – Nátlak v prospech Michala Vidu: Dňa 16. mája 2018 v čase medzi 9.00 a 11.00 hod. mali Tibor Gašpar, Peter Hraško a Róbert Krajmer naliehať na Bernarda Slobodníka, aby Michal Vida nešiel do väzby, pretože vypovedal v prospech Moniky Jankovskej. Za nadržovanie formou spolupáchateľstva sú obžalovaní Gašpar, Hraško a Krajmer.
Bod 18 – Lustrácia Gyríkovcov: Požiadavka na zistenie údajov bola odoslaná 14. júna 2018 o 14.29 hod. Milan Mihálik mal lustrácie dvoch osôb s priezviskom Gyrík vykonať v ten istý deň o 14.41 hod. a údaje mali byť odoslané o 14.46 hod. Za zneužívanie právomoci a neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi je obžalovaný Mihálik.
Bod 19 – Vynášanie informácií Bödörovi: V období rokov 2014 až 2019 mali policajní funkcionári a špeciálny prokurátor opakovane poskytovať Norbertovi Bödörovi informácie z vyšetrovaní a prijímať jeho požiadavky. Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa sú Tibor Gašpar, Dušan Kováčik, Róbert Krajmer, Marián Zetocha, Peter Hraško a Bernard Slobodník
Bod 20 – Ochrana Böhmovho podnikania: Minimálne od začiatku roka 2018 do augusta 2019 mal Bernard Slobodník dostávať 10-tisíc eur mesačne za ochranu podnikania Františka Böhma a poskytovanie informácií o policajnom preverovaní. Celkovo mal prijať viac ako 133-tisíc eur. Za prijímanie úplatku vo veľkom rozsahu je obžalovaný Slobodník.
Roman Stahl
Bod 3 – Váhostav: Pokyn na pridelenie prípadu mal byť vydaný v presne nezistený deň v roku 2015, najneskôr pred 31. marcom 2015. Spis pridelili Stahlovi 31. marca 2015. Vyšetrovanie sa podľa obžaloby nemalo dotknúť rodiny Širokých. V roku 2016, v období blízkom výsluchu Juraja Širokého, mal Stahl cez Bernarda Slobodníka dostať od dvetisíc do päťtisíc eur. Ďalších 15-tisíc eur mal prevziať v presne nezistenom čase po vypracovaní znaleckého posudku a vznesení obvinenia funkcionárom Váhostavu. Za pokračovací zločin prijímania úplatku je obžalovaný Roman Stahl.
Súd už jedno stíhanie zastavil
Predseda senátu Peter Pulman oboznámil so spomínanou žiadosťou prokurátora obhajcov, obžalovaných aj zástupcu jedného z poškodených.
„Otázkou premlčania sa súd zaoberal, čo sa prejavilo aj vydaním pozitívneho rozhodnutia vo vzťahu k obžalovanému Gregovi,“ povedal na verejnom hlavnom pojednávaní Pulman. Bývalý riaditeľ sekcie informatiky Finančnej správy SR Milan Grega bol pôvodne tiež medzi obžalovanými. Súd však jeho trestné stíhanie zastavil práve pre premlčanie skutku.
Bez dokazovania to nejde
„U ostatných obžalovaných súd pre neurčitosť časového vymedzenia skutkov nezistil dôvody na zastavenie trestného stíhania. Takéto rozhodnutie bude možné urobiť až po vykonaní dokazovania,“ povedal Pulman.
Opakovane zdôraznil, že zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o vine obžalovaných. Spoločné konanie obžalovaných aj jednotlivé skutky sú podľa senátu časovo vymedzené neurčito. Bez vykonania dokazovania preto súd nie je schopný s určitosťou rozhodnúť o ich premlčaní.
Zároveň vyzval prokurátora, aby uviedol, ktoré skutky považuje za premlčané. Na vyjadrenie vyzval aj ostatné procesné strany.
Ktoré skutky sú teda premlčané?
Z podania prokurátora Čeľovského nevyplývala odpoveď na základnú otázku, ktoré konkrétne skutky, ktoré konkrétne skutky, vo vzťahu ku ktorým obžalovaným a ku ktorému dátumu považuje za premlčané. Namiesto vlastného právneho záveru však požiadal súd, aby túto otázku posúdil prednostne ešte pred vykonaním rozsiahleho dokazovania.
Samotná požiadavka na preskúmanie premlčania nie je nezákonná. Súd musí premlčanie skúmať z úradnej povinnosti. Problémom je iba nekonkrétnosť návrhu. Premlčanie sa neposudzuje všeobecne pre celú obžalobu, ale osobitne pri každom skutku a každom obžalovanom. Rozhodujúce je, kedy bol skutok dokončený, ako je právne kvalifikovaný, aká lehota sa naň vzťahuje a či došlo k jej prerušeniu.
Ak sú však skutky v obžalobe časovo vymedzené neurčito, súd bez dokazovania nemusí vedieť spoľahlivo určiť ani začiatok plynutia premlčacej lehoty. Ale veď ako sa v minulosti vyjadril Čeľovský, on obžalobu nepísal.
Analýza nadácie
Nadácia Zastavme korupciu vypracovala trojdielnu analýzu dosahov novely Trestného zákona na kauzu Očistec. Publikovala ju od 28. mája do 10. júna 2026, teda tesne pred začiatkom hlavného pojednávania v kauze Očistec. Autormi sú riaditeľka nadácie Zuzana Petková a jej pracovník Ľubomír Daňko, bývalý riaditeľ NAKA a šéf vyšetrovacieho tímu Očistec.
Podľa analýzy skrátenie premlčacích lehôt spôsobilo alebo pravdepodobne spôsobí premlčanie štyroch bodov obžaloby. Prvým je Bödörovo údajné platenie za sledovanie vtedajších opozičných politikov Daniela Lipšica, Igora Matoviča a ďalších osôb v roku 2015. Trojročná lehota mala uplynúť v roku 2018.
Druhým je údajný Bödörov úplatok 20-tisíc eur Bernardovi Slobodníkovi za ovplyvnenie vyšetrovania Váhostavu v roku 2016. Lehota mala uplynúť v roku 2019.
Tretím je údajný úplatok 40-tisíc eur od vtedajšieho prezidenta Finančnej správy SR Františka Imreczeho za pomoc spoločnosti LYNX v rokoch 2017 až 2018. Nadácia ho považuje za pravdepodobne premlčaný.
Štvrtým je údajné nadržovanie Michalovi Vidovi zo 16. mája 2018. Trojročná lehota uplynula 16. mája 2021, zatiaľ čo obvinenie vzniesli až 5. novembra 2021. Skutok má byť premlčaný vo vzťahu k Tiborovi Gašparovi, Róbertovi Krajmerovi a Petrovi Hraškovi.
Šanta musel opustiť pojednávanie
Po odňatí spisu v kauze Očistec prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, ktorý podal obžalobu, pridelili prípad Bohdanovi Čeľovskému a Jánovi Šantovi. Čeľovský pritom oznámil, že sa pre dlhoročný kolegiálny vzťah s obžalovaným bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom cíti zaujatý.
Kováčikova obhajoba už počas vyšetrovania navrhovala vypočuť Šantu ako svedka k tomu, či od neho Kováčik žiadal informácie o kauze Váhostav alebo sa pokúšal ovplyvňovať jej vyšetrovanie. Rovnaký návrh predniesol na hlavnom pojednávaní aj obžalovaný bývalý vyšetrovateľ Roman Stahl. Šanta totiž prípad dozoroval.
V deň, keď na súde vypovedal kľúčový svedok prípadu, bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, sa na pojednávanie dostavil aj prokurátor Šanta. Na predchádzajúce pojednávania chodil Čeľovský sám.
„Už v prípravnom konaní sme navrhovali vypočuť doktora Šantu ako svedka. Po výsluchu obžalovaného Stahla a vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie sa dôvodnosť tohto návrhu ešte posilnila. Preto namietam jeho prítomnosť v pojednávacej miestnosti,“ povedal advokát Erik Magál, ktorý zastupuje obžalovaného Kováčika.
„Už pri vyjadrení k obžalobe sme navrhovali výsluch Jána Šantu ako svedka a na tomto návrhu trvám,“ ozval sa aj obžalovaný Stahl.
Predseda senátu Peter Pulman uviedol: „Zaevidovali sme prítomnosť Jána Šantu aj návrhy obhajoby. Jeho výsluch sme uznali za potrebný.“
Šantovi oznámil, že mu doručia predvolanie a požiadajú nadriadeného o zbavenie povinnosti mlčanlivosti. „Teraz vás poprosím, aby ste opustili pojednávaciu miestnosť,“ povedal Pulman. Jeho výsluch naplánovali na 12. októbra.
