Čas čítania textu: 5 minút
Senát Župného súdu v Zadare v Chorvátsku rozhodol, že trestné stíhanie Slováka Antona Fischera odovzdá do Českej republiky. Návrh podalo štátne zastupiteľstvo, súhlasil s ním aj Fischer. Za presunom prípadu je zmluva z roku 1964. Česká strana ešte musí oznámiť, či prípad preberá. Telo Alexa Burkova doposiaľ nenašli.
V kauze vraždy pri chorvátskom ostrove Molat padlo zásadné rozhodnutie o ďalšom postupe. Župný súd v Zadare ešte v polovici septembra rozhodol o odovzdaní trestného stíhania Slováka Antona Fischera do Českej republiky.
Fischer je v Chorvátsku vo väzbe od 24. júna 2025. Župné štátne zastupiteľstvo v Zadare na neho koncom decembra 2025 podalo obžalobu pre vraždu českého občana ukrajinského pôvodu Alexa Burkova. V polovici augusta 2026 ju súd aj potvrdil.
Následne štátne zastupiteľstvo navrhlo, aby ďalšie trestné stíhanie prevzala Česká republika. Portál slupou.sk získal uznesenie chorvátského súdu.
S odovzdaním súhlasil
Fischer súhlasil a argumentoval tým, že v Českej republike bude jednoduchšie vykonávať jeho obhajobu, získavať dôkazy a komunikovať s rodinou aj s ľuďmi, ktorí môžu mať informácie dôležité pre konanie.
Do Českej republiky sa Fischer dostal v rámci programu na ochranu svedkov, keď v roku 2005 vypovedal v prípade mafiánskych vrážd. Má slovenské občianstvo. Pôvodne sa volal Anton Cvešper. Obžalovaných napokon oslobodili.
Z čoho je obžalovaný?
Anton Fischer a Alex Burkov vyplávali 22. júna 2025 z ostrova Vir smerom k Molatu, kde sa mali potápať pri vrakoch lodí. Loď Fischer kúpil deň predtým v Pakoštane, zaplatil ju Burkovovou bankovou kartou. Burkov sa z výpravy nevrátil. Fischer na druhý deň prišiel späť iba na vodnom skútri a tvrdil, že pokazenú loď odovzdal neznámemu mužovi na opravu.
V októbri 2025 chorvátska polícia našla loď potopenú. Podľa zdroja oboznámeného s vyšetrovaním ju našli na základe anonymného oznámenia. Podľa obžaloby ju Fischer potopil pri ostrovčeku Veli vyvŕtaním 31 otvorov do trupu. Na vraku boli Burkovove slnečné okuliare, jeho telo doposiaľ nenašli.
Štátne zastupiteľstvo tvrdí, že išlo o vopred pripravený plán. Motívom mala byť snaha zmocniť sa pozemku v rekreačnej oblasti Slapy pri Prahe, ktorý bol vo vlastníctve spoločnej firmy.
Fischerovi v prípade dokázania viny v Chorvátsku hrozí trest odňatia slobody v trvaní 20 až 40 rokov. V Českej republike je trestná sadzba za vraždu v úmysle získať pre seba alebo iného majetkový prospech 15 až 20 rokov alebo výnimočný trest, čo je nad 20 až do 30 rokov, alebo doživotie.
Prečo má prípad pokračovať v Českej republike?
Hoci sa skutok odohral v Chorvátsku a Fischer je slovenským občanom, súd dospel k záveru, že podstatná časť väzieb prípadu smeruje do Českej republiky.
V rozhodnutí uvádza, že Fischer tam viac ako dvadsať rokov trvalo žije, má tam manželku, deti aj pracovné väzby. Burkov bol českým občanom a v Českej republike žije aj jeho rodina.
Do Českej republiky podľa súdu smeruje predovšetkým údajný motív vraždy a dôkazná časť prípadu. Obchodné vzťahy Fischera a Burkova aj pozemok na Slapoch, ktorého sa mal Fischer podľa obžaloby chcieť zmocniť.
Nachádzajú sa tam dôkazy o ich podnikaní a vzájomných vzťahoch. V Česku žije aj väčšina relevantných svedkov. Z hľadiska účinného a riadneho výkonu spravodlivosti preto súd považuje za účelné, aby trestné konanie pokračovalo u našich susedov.
Súd vychádzal zo zmluvy z roku 1964
Rozhodnutie sa venuje aj otázke, či možno trestné stíhanie pre taký závažný trestný čin odovzdať inému štátu.
Chorvátsky zákon o medzinárodnej právnej pomoci umožňuje postúpiť trestné stíhanie cudzinca s pobytom v inom štáte tomuto štátu, ak proti tomu obvinený nenamieta. Zároveň však stanovuje obmedzenie podľa výšky trestnej sadzby.
Župný súd v Zadare vychádzal z bilaterálnej zmluvy medzi bývalou Juhosláviou a Československom z roku 1964. Vo vzťahu k tejto veci sú ich právnymi nástupcami Chorvátsko a Česká republika.
Podľa súdu zmluva neobsahuje obmedzenie podľa závažnosti trestného činu. Keďže má v tejto otázke prednosť pred chorvátskym vnútroštátnym zákonom, zákonný limit podľa výšky trestnej sadzby odovzdaniu Fischerovho prípadu nebráni.
Súd odkazuje aj na skoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky a právny názor jeho trestného kolégia.
Nové nariadenie EÚ nepoužijú
Súd sa zaoberal aj nariadením Európskej únie 2024/3011 o odovzdávaní trestných konaní. Medzi jeho kritériá patria miesto dôkazov a svedkov, pobyt obvineného, štátna príslušnosť alebo pobyt obete či miesto vzniku následkov trestného činu.
Nariadenie sa však bude vzťahovať až na žiadosti zaslané od 1. februára 2027. Skoršie žiadosti sa vybavujú podľa dovtedy platných pravidiel. Tento dátum platí v Chorvátsku aj v Českej republike.
Pri odovzdaní Fischerovho prípadu v septembri 2026 sa preto postupuje podľa doterajších právnych predpisov, predovšetkým podľa československo-juhoslovanskej zmluvy a chorvátskeho zákona o medzinárodnej právnej pomoci. Dátum účinnosti chorvátskeho zákona 15. augusta 2026 na termíne uplatňovania európskeho nariadenia nič nemení.
Rozhodnú Česi
Česká strana musí oznámiť, či trestné stíhanie preberie. Najvyššie štátne zastupiteľstvo ČR ozhodne, či Česká republika prevezme trestné konanie z Chorvátska. Postupovať budú podľa zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.
Ak konanie prevezme, dá príslušnému českému štátnemu zastupiteľstvu podnet na začatie trestného konania a informuje Chorvátsko. České orgány môžu použiť dôkazy získané chorvátskou políciou. Ak ho neprevezme, prípad vráti chorvátskemu súdu.
