Čas čítania textu: 23 minút
Bohdan Čeľovský žiada preveriť zákonnosť správ zo skupiny Apači a pôvod odposluchov z kancelárií NAKA. Spochybňuje aj Jána Káľavského. Inšpiroval sa podaním Jána Čurillu a prebral argumenty advokáta Petra Kubinu.
Akú rozdielnu úlohu má tá istá komunikácia čurillovcov z ich kancelárií aj zo skupiny Apači v kauze Očistec? Pri zložení senátu Špecializovaného trestného súdu už zavážila. Teraz jej použitie pri dokazovaní prokurátor Bohdan Čeľovský spochybňuje. Spochybňuje tiež svedectvo ich bývalého kolegu, svedka Jána Káľavského z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Faktom však je, že pri rozhodovaní o vylúčení sudcov, Najvyšší súd SR konštatoval, že nebol oprávnený posudzovať zákonnosť a použiteľnosť týchto dôkazov. A má o tom rozhodovať práve súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní.
No dovolací senát v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika pri konštatovaní zaujatosti policajtov bral do úvahy komunikáciu zo skupiny Apači.
Inšpirovaný Čurillom a Kubinom
Prokurátor pred pár dňami zaslal senátu nové podanie. V podaní sa zaoberá dvoma hlavnými otázkami: zákonnosťou priestorových odposluchov z kancelárií z roku 2021 a okolnosťami spolupráce bývalého kolegu policajtov Káľavského s Úradom inšpekčnej služby (ÚIS), ako aj okolnosťami súvisiacej komunikácie v skupine Apači.
Podkladom bolo aj podanie bývalého vyšetrovateľa prípadu Jána Čurillu z augusta, ktoré zaslal Generálnej prokuratúre SR.
Čeľovský v podaní uviedol, že podľa podania Čurillu, jeho príloh a následného preverenia otvorených zdrojov nebola zákonnosť vyhotovenia nahrávok doteraz komplexne posúdená všeobecným súdom. Naopak, zákonnosť ich vzniku a následného prepisu mala byť opakovane spochybnená.
Prebral tiež argumenty obhajcu Kubinu, ktorý v prípade zastupuje obžalovaného kajúcnika Bernarda Slobodníka.
KONTEXT: Všetky tieto dôkazy však obhajoba navrhovala už po podaní obžaloby v decembri 2021 a prokurátor mal možnosť sa k nim vyjadriť. Senát pod vedením Petra Pulmana navyše už rozhodol o skoršom návrhu prokurátora a advokáta Kubinu. Nahrávky z kancelárií sa nebudú iba čítať. Prehrajú ich. V súvislosti s komunikáciou v skupine Apači súd pribral znalca. Káľavského už aj predvolal. Zatiaľ ho však nevypočuli, naplánovaný termín zrušili pre práceneschopnosť predsedu senátu.
O spôsobe vykonania dôkazov sa strany sporili už v úvode pojednávania. Viac si môžete prečítať v tomto článku.
Čurilla je stíhaný v iných konaniach a nahrávky z kancelárií, komunikáciu zo skupiny Apači aj výpovede Káľavského používa inšpekcia pod dozorom prokuratúry aj Generálnej prokuratúry SR proti nemu. Zastupuje ho práve advokát Kubina.
Spis číslo 171
Čeľovský poukázal aj na to, že ani po viac ako piatich rokoch vyšetrovania na inšpekcii nebolo nikomu vznesené obvinenie. Spis známy pod číslom 171 označil za takzvaný technický spis. Spomenul, že voči konkrétnym osobám v ňom síce bolo nasadené odpočúvanie, ale podľa stanoviska ÚIS tieto osoby vraj nemajú ani postavenie podozrivých.
Navrhol, aby súd pripojil príslušný vyšetrovací spis. Podľa jeho názoru by sa tak dalo overiť, na akom skutkovom základe bolo trestné stíhanie začaté, aj to, aké procesné postavenie majú policajti okolo Čurillu.
Obvinenia tímu Oblúk a Dömötörova dohoda
Vyšetrovateľ inšpekčného tímu Oblúk v júli 2021 obvinil Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a Petra Petrova alias Tigra, ktorí mali blízko k údajnej zločineckej skupine takáčovcov, pre podozrenie z manipulovania svedeckých výpovedí.
Petrov mal Dömötöra naviesť, aby jeho výpoveď zodpovedala Zemanovej verzii o stretnutí s bývalým šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom a exsiskárom Františkom Böhmom.
Dömötör sa ku krivej výpovedi priznal. Sudca vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III mu na začiatku augusta 2021 schválil dohodu o vine a treste za krivú výpoveď a krivú prísahu a uložil mu trest 32 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov.
Vyšetrovanie voči Petrovovi a Zemanovi ešte neskončilo. Spis sčasti presunuli na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III.
Druhá časť pod novým číslom 3 zostala na inšpekcii. Z vyjadrenia hovorkyne Andrey Dobiášovej vyplýva, že na prípad je uvalené embargo. Podľa zistení slupou.sk vyšetrovateľ vykonáva úkony vrátane výsluchov, napríklad výsluchu kajúcnika, bývalého policajného funkcionára Slobodníka.
Nie je teda pravda, že v spise číslo 171 nebol nikto obvinený a inšpekcia vo veci nekoná.
Odposluchy z kancelárií
Prokurátor Čeľovský teraz v podaní tiež uviedol, že nasadenie odposluchov mohlo byť účelové a mohlo slúžiť na hľadanie dôkazov proti vyšetrovateľom. Poukázal pritom na to, že prvé obvinenie voči čurillovcom vzniklo až na základe týchto odposluchov v septembri 2021.
Pochybnosti podľa prokurátora Čeľovského vyvoláva aj časové hľadisko. V stanovisku sa uvádza, že súdne príkazy mali byť vydané v máji, pričom niektoré záznamy sa mali týkať už apríla 2021.
Ďalšou otázkou je podľa jeho názoru, kto odpočúvacie zariadenia do kancelárií NAKA skutočne nainštaloval, komu patrili a kto ich obsluhoval. Prokurátor vychádzal z výpovedí Martina Litteru, Martiny Štiglincovej a bývalého šéfa inšpekcie Petra Juhása, ktoré poskytli v januári 2026 na ÚBOK-u v inom konaní, a to v kauze Rozuzlenie. Littera a Štiglincová pracovali v roku 2021 na útvare inšpekcie, ktorý sa venoval odpočúvaniu.
Čurilla a jeho kolegovia majú v kauze Rozuzlenie postavenie poškodených a dostali aj status chránených oznamovateľov.
Littera, pracovník a od februára 2022 riaditeľ odboru špeciálnych činností ÚIS, podľa citovanej výpovede z kauzy Rozuzlenie uviedol, že určite nešlo o zariadenia jeho odboru a že nevie, kto zariadenia obsluhoval a vymieňal. Nevedel zaručiť ani celistvosť záznamov, pretože nebol prítomný pri výmene zariadení ani pri sťahovaní dát. Záznamy dostával až na harddisku, z ktorého sa následne vyhotovovali prepisy.
Kto je spolupracujúca osoba?
Zároveň vypovedal, že na pokyn riaditeľa vypracoval služobné záznamy o výmenách zariadení, ktoré sa mali uskutočňovať prostredníctvom spolupracujúcej osoby. Túto osobu však nepoznal a pri výmenách ani kopírovaní dát nebol. (Riaditeľ odboru medzitým zomrel.)
Prokurátor Čeľovský z toho vyvodil, že tieto záznamy obsahovali tvrdenia o úkonoch, o ktorých Littera nemal vlastnú vedomosť.
Štiglincová vypovedala, že pracovníci ÚIS prepisovali iba tie časti nahrávok, ktorých odtajnenie žiadatelia požadovali. O obsahu zvyšných častí preto nemali vedomosť. Uviedla tiež, že informácie z nahrávok zazneli na tlačovej besede strany SMER – SSD ešte pred vyhotovením prepisov. Samotné nahrávky mali byť ťažko zrozumiteľné.
KONTEXT: Čeľovský si tak osvojil rétoriku advokáta Kubinu, ktorý okrem Slobodníka zastupuje aj čurillovcov a pri ich obhajobe používa tie isté argumenty.
Prokurátor upozornil aj na to, že záznamy mali päťminútové sekvencie a techniku s takýmto spôsobom zaznamenávania používa Slovenská informačná služba (SIS). Možnosť, že zariadenie nasadila SIS, mal vo svojej výpovedi pripustiť aj Littera. V podaní však neuviedol, že by táto možnosť bola preukázaná.
KONTEXT: Tieto ničím nepodložené tvrdenia verejne prezentoval bývalý vyšetrovateľ NAKA a neskôr funkcionár inšpekcie Pavol Ďurka v mediálnych vyjadreniach.
V podaní Čeľovský tvrdí, že ak nahrávky nevyhotovil ÚIS, hoci súdny príkaz bol vydaný pre tento orgán, mohlo by ísť o nezákonný dôkaz. Za potrebné považuje zistiť totožnosť spolupracujúcej osoby, vyžiadať od nej kompletné nahrávky a preveriť, či so záznamami nemohlo byť manipulované alebo či neboli odovzdané iba vybrané časti.
KONTEXT: Senát však už rozhodol, že v kauze Očistec zabezpečí príkazy a nahrávky sa budú prehrávať.
Chce vypočuť policajtov z ÚIS
Prokurátor Čeľovský navrhol senátu Špecializovaného trestného súdu vypočuť Litteru, Štiglincovú, Juhása, Juraja Svitoka, ktorý na inšpekcii pracoval ako operatívec a neskôr bol zástupcom riaditeľa, a Dianu Santusovú. Santusová bola vedúcou tímu Oblúk a zároveň mala podávať podnety na nasadenie odposluchov, preto by podľa prokurátora mala poznať okolnosti ich použitia.
Žiada stanovisko inšpekcie
Tiež požiadal, aby si súd vyžiadal podrobné stanovisko ÚIS. Inšpekcia má vysvetliť, kto a kedy technické zariadenie inštaloval, komu patrilo, kto ho spravoval, kde sa ukladal prvotný výstup a kto k nemu mal prístup. Ak tieto informácie podliehajú utajeniu, ÚIS ich má predložiť v príslušnom stupni utajenia a súd ich má oboznámiť po vylúčení verejnosti.
Alternatívou má byť výsluch osoby oprávnenej za ÚIS vysvetliť priebeh nasadenia odposluchov.
Podľa prokurátora musí byť pred prehratím nahrávok preskúmaný návrh na ich použitie, súdny príkaz a príslušný záznam. Zvukové záznamy majú byť súdu predložené v úplnosti, nie iba vo vybraných častiach. Prokurátor uviedol, že ako strana konania musí mať prístup ku všetkým záznamom, aby mohol posúdiť ich význam a celkový kontext.
Pri argumentácii sa odvolal na príslušné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré hovoria o príkazoch na odpočúvanie. Z týchto ustanovení podľa neho vyplýva, že zvukové a obrazovo-zvukové záznamy má vyhotovovať príslušný útvar Policajného zboru, ktorý má zabezpečiť aj záznam a doslovný prepis.
Podľa Čeľovského nestačí skúmať len zákonnosť súdneho príkazu. Chce preveriť aj to, kto zariadenie nainštaloval a obsluhoval a kto vyhotovil prepis.
Čurillovci na Ústavnom súde SR
Pravda je taká, že inšpekcia čurillovcov v roku 2021 odpočúvala so súhlasom súdu pre podozrenie z manipulovania trestných stíhaní. Vtedajší Okresný súd Bratislava III vydal najmenej 23 príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov, sedem sa týkalo známych odposluchov kancelárií. Odpočúvanie prebiehalo podľa dostupných údajov od mája do augusta 2021. Jednotlivé príkazy platili v rôznych, čiastočne sa prekrývajúcich obdobiach.
Zákonnosť odpočúvania napadlo na Ústavnom súde SR šesť policajtov. Ústavný súd SR odmietol sťažnosti štyroch, ktorí sú trestne stíhaní. Konštatoval, že musia najprv vyčerpať možnosti obrany v trestnom konaní.
A toto sa prvý raz deje práve v kauze Očistec.
Advokát policajtov Kubina namietal, že sťažnosti už prešli testom prípustnosti a že nahrávky vznikli v jednom spise, no neskôr sa presunuli do ďalších konaní. Sťažnosti dvoch nestíhaných policajtov súd preskúmal, ale nevyhovel im. Sudcovia Robert Šorl a Martin Vernarský považovali príkazy za odôvodnené, zároveň kritizovali ich ďalšie utajovanie. Sudca Peter Straka upozornil na pochybnosti o nestrannosti inšpekcie a na možnosť, že konanie potrvá roky, kým súd odposluchy vyhodnotí ako nepoužiteľné.
KONTEXT: Začiatkom februára sudca Mestského súdu Bratislava I Tomáš Hajduk odmietol obžalobu na čurillovcov, ktorá sa z veľkej časti opiera o nahrávky z kancelárií NAKA. Ako dôvod však uviedol závažné procesné chyby a porušenie práva na obhajobu, najmä zaujatosť vyšetrovateľa inšpekcie.
Obžalobu teda neodmietol preto, že by dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, ale pre chyby prípravného konania, rovanko zákonnosť nahrávok nespochybnil. Vec vrátil prokuratúre.
Ak by za takéhoto procesného stavu obžalobu prijal a rovnaké vady následne konštatoval na hlavnom pojednávaní, musel by obžalovaných oslobodiť. Vec vráti prokurátorovi, aby nedostatky odstránil. Viac si môžte prečítať v tomto článku.
Následne o sťažnosti rozhodoval Krajský súd v Bratislave a v stredu rozhodnutie Hajduka potvrdil. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.
Spomína aj Pčolinského
Čeľovský v podaní spomína aj výpoveď policajta Svitoka z februára 2026, tiež z kauzy Rozuzlenie, v ktorej získal postavenie chráneného oznamovateľa. Podľa nej sa mala SIS v reakcii na vyšetrovanie svojho vtedajšieho riaditeľa Vladimíra Pčolinského a ďalších pokúšať poskytovať nepravdivé informácie a kriminalizovať vyšetrovateľov NAKA. Mala tiež financovať pobyt Káľavského v Bosne a Hercegovine.
KONTEXT: V inom konaní však Svitok nevedel označiť pôvodcu informácií, ľudí vraj osobne ani nestretol a komunikoval s nimi cez aplikácie. Článok na túto tému si môžete prečítať tu.
Komunikácia Apači
Druhá časť stanoviska Čeľovského sa týka Káľavského a komunikácie cez WhatsApp označovanej ako Apači, ktorú inšpekcia zaistila z jeho mobilného telefónu. Prokurátor Čeľovský žiada, aby súd posúdil zákonnosť tohto dôkazu.
Po tom, ako prokurátor Michal Šúrek v decembri 2021 podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd, jeho kolega Ondrej Repa a Daniel Lipšic, ktorý je v prípade poškodeným, podali v januári 2022 námietku zaujatosti voči sudcovi Michalovi Trubanovi, ktorému prípad napadol.
Truban sa po námietkach sám vylúčil z prípadu a potvrdil to aj Najvyšší súd SR. Cez elektronickú podateľňu vec napadla predsedovi senátu Petrovi Pulmanovi.
Z konania vylúčili člena senátu Romana Púchovského, ale nijako to nesúviselo s komunikáciou Apači, nahrávkami z kancelárií NAKA či Káľavským.
Po vylúčení Púchovského senát v marci 2024 doplnili o Jána Giertliho. Predsedom zostal Pulman a ďalším členom bol Rastislav Stieranka.
Giertliho však v marci 2024 namietli viacerí stíhaní v kauze Očistec vrátane Norberta Bödöra, bývalého policajného prezidenta a aktuálne podpredsedu parlamentu za SMER – SSD Tibora Gašpara či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Odvolávali sa najmä na komunikáciu policajtov v skupine Apači, v ktorej sa objavovali výroky ako „Giertli to predĺži“, „Jánovi veríme“ alebo „na neho je spoľahnutie“. Podľa obhajoby mali tieto správy naznačovať nadštandardné vzťahy sudcu s policajtmi alebo presvedčenie vyšetrovateľov, že rozhodne v ich prospech.
Správy sa týkali najmä rozhodovania o väzbe v iných prípadoch vrátane takáčovcov a niekdajšieho riaditeľa Kriminálného úradu Finančnej správy SR Makóa. Išlo o akciu Božie mlyny. Makó sa následne stal jedným z kľúčových spolupracujúcich obvinených a svedkov aj v kauze Očistec.
Prokurátor v konaní chcel Giertliho
Giertli odmietol, že by mal s policajtmi alebo prokurátorom nadštandardné vzťahy. Zdôraznil, že nebol účastníkom citovaných rozhovorov – policajti sa o ňom rozprávali „bez neho“ – a že ich hodnotenia nepreukazujú kontakt ani ovplyvňovanie sudcu.
Napriek tomu navrhol svoje vylúčenie a pripustil, že z hľadiska objektívneho testu môžu vzniknúť pochybnosti. Chcel predísť tomu, aby bolo konanie od začiatku zaťažené sporom o jeho nestrannosť.
Pulman a Stieranka s jeho vylúčením súhlasili. Prokurátor Šúrek a obhajca Kubina však podali sťažnosti, o ktorých následne rozhodoval Najvyšší súd SR a rozhodnutie o vylúčení potvrdil.
Kubina chcel v senáte aj Hrubalu
Špecializovaný trestný súd na začiatku októbra 2024 z konania v kauze Očistec vylúčil ďalšieho sudcu Jána Hrubalu na základe námietky zaujatosti obžalovaných Bödöra, Gašpara a ďalších.
Napríklad v komunikácii čurillovci riešili sudcov a to, kedy budú mať služby, pričom o Hrubalovi v októbri 2020 písali: „štedrá Ružena a Hrubala to istia“ či začiatkom júla 2021: „mohli počkať ešte ten týždeň a mohli ísť na Hrubalu“.
Vylúčenie namietal ich spoluobžalovaný Slobodník prostredníctvom advokáta. V sťažnosti, ktorú podal jeho obhajca Kubina, poukázal najmä na nepoužiteľnosť záznamov z ITP a tvrdil, že ide o nezákonné dôkazy, ktoré podľa neho nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu.
Najvyšší súd SR však vylúčenie Hrubalu potvrdil. No zdôraznil, že pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nie je oprávnený posudzovať zákonnosť a použiteľnosť týchto dôkazov. O tom má rozhodovať súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní.
Pre rozhodnutie o zaujatosti bolo podstatné, že takéto dôkazy sa v spise nachádzajú a týkajú sa aj osoby Hrubalu, čo môže navonok vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti. Najvyšší súd preto uznal existenciu dôvodu na jeho vylúčenie z tohto hľadiska a sťažnosť Slobodníka minulý rok na konci januára zamietol.
Po vylúčení Hrubalu do senátu v kauze Očistec následne doplnili sudkyňu Beátu Medveďovú. Konečný senát tak tvorí Pulman, Stieranka a Medveďová.
Vraj nie je v konflikte
Nahrávkami z kancelárií NAKA aj komunikáciou v skupine Apači chce obhajoba preukázať zaujatosť vyšetrovateľov prípadu. Ak by senát zaujatosť uznal, mohlo by to viesť k oslobodeniu. Takéto rozhodnutie by bolo aj v prospech obžalovaného Slobodníka, ktorý sa okrem jedného skutku priznáva a vypovedá proti ostatným.
Záujmy Slobodníka sú tak v konflikte so záujmami čurillovcov. Advokát Kubina tieto dôkazy spochybňuje aj v prípade bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorého tiež zastupuje.
Kubina však konflikt záujmov odmieta. Argumentuje, že mu ide iba o zákonnosť každého dôkazu. Ak by malo dôjsť k oslobodeniu jeho klienta Slobodníka, chce, aby sa tak stalo na základe zákonného dôkazu. Vyhlasuje preto, že zastupuje verejný záujem.
„Konflikt záujmov je to, keď obžalovaná osoba zneužíva svoj poslanecký mandát na schvaľovanie zákonov šitých na mieru pre seba a svojich spoluobžalovaných, ktorými chce sebe aj im pomôcť uniknúť pred spravodlivosťou,“ napísal v statuse na facebooku. Narážal tak na obžalovaného Gašpara a novely trestných kódexov, o ktorých už hlasoval a už sú aj platné a účinné a aj to, že o zmenách týkajúcich sa kajúcnikov poslanci ešte len budú rozhodovať.
Apačov uznali aj v dovolaní Kováčika
Komunikáciu zo skupiny Apači bral do úvahy aj dovolací senát Najvyššieho súdu SR a na jej základe konštatoval zaujatosť voči bývalému špeciálnemu prokurátorovi Kováčikovi a zrušil rozsudok v jeho prvej korupčnej kauze.
Svedok Káľavský
Podľa prokurátora Čeľovského by mal senát v kauze Očistec tiež preveriť, či Káľavskému nebol poskytnutý nezákonný benefit spočívajúci v tom, že nebude stíhaný za všetky trestné činy, ku ktorým vypovedal.
Poukázal na to, že Káľavský mal byť v apríli 2021 zadržaný príslušníkmi ÚIS pre skutok, za ktorý mu nikdy nebolo vznesené obvinenie. Na toto zadržanie nadväzovalo vydanie mobilného telefónu. Prokurátor označil celý postup za účelový a neštandardný.
KONTEXT: Najvyšší súd SR vlani v marci uznal Káľavského za vinného a uložil mu päťročný trest odňatia slobody a peňažný trest päťtisíc eur. Zrušil tak výrok Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu pôvodne uložil sedem rokov väzenia. Zníženie trestu súviselo so zmenami trestných sadzieb po novele trestných kódexov. Uznal ho za vinného z prijímania úplatkov, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vyzradenia utajovaných informácií a marenia spravodlivosti. V čase vyšetrovania a rozhodovania súdu sa Káľavský zdržiaval v Bosne a Hercegovine a na verejné zasadnutie neprišiel. Po vyhlásení rozsudku sa sám prihlásil a nastúpil do výkonu trestu. V prípade podal dovolanie aj minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD).
Vymyslená príprava vraždy
Podľa Čeľovského sa mal Káľavský priznať, že vedel o vymyslenom skutku, podľa ktorého mal bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó pripravovať úkladnú vraždu Čurillu.
Ani za toto konanie mu však nebolo vznesené obvinenie. V súvislosti s týmto skutkom mali byť zároveň nasadené odposluchy voči konkrétnym osobám.
Prokurátor súdu preto navrhol, aby od ÚIS vyžiadal informáciu, či na základe Káľavského výpovedí z roku 2021 začali trestné konania, a ak áno, ktoré. Úrad má tiež oznámiť, v akom štádiu je konanie, v ktorom Káľavský vydal svoj mobilný telefón.
Prokurátor reagoval aj na tvrdenie obhajoby, že Káľavský už bol za trestnú činnosť odsúdený, a preto nemohol dostať žiadne benefity.
Benefity
Podľa Čeľovského bol Káľavský odsúdený iba za skutky, ku ktorým sa nepriznal a ktorých spáchanie popieral. Tieto skutky zároveň neboli predmetom jeho výpovedí na ÚIS na jar 2021. Na preukázanie tejto okolnosti prokurátor predložil rozsudky týkajúce sa Káľavského prípadu.
Čeľovský chce teda skúmať, či za spoluprácu s inšpekciou nezískal výhodu v podobe nestíhania za skutky, ku ktorým sa priznal. Skutočnosť, že bol odsúdený za iné skutky, podľa jeho podania neznamená, že prokuratúra a inšpekcia túto otázku vyriešili.
Prepojenie
Obe časti stanoviska sú podľa prokurátora vzájomne prepojené. Výpovede Káľavského mali byť hlavným dôvodom na povolenie odposluchov, čo má vyplývať zo samotných súdnych príkazov. Káľavského výpovede však podľa Čeľovského neboli riadne preverované vo vzťahu k jeho vlastnému konaniu.
Káľavský mal po zadržaní spolupracovať s ÚIS, dobrovoľne vydať mobilný telefón a priznať sa k rôznej trestnej činnosti. Podľa Čeľovského ju na inšpekcii riešili selektívne. Vypovedať mal aj o korupčnej trestnej činnosti, ktorá v roku 2021 patrila do pôsobnosti vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry. Poznatky však podľa dokumentu z inšpekcie neodstúpili.
Čeľovský sa preto domnieva, že prokurátori Krajskej prokuratúry v Bratislave poskytli Káľavskému nezákonný benefit. Navrhol vypočuť prokurátorov Matúša Kurila a Emila Popraca.
Kauza Očistec
Hlavné pojednávanie v kauze Očistec sa na Špecializovanom trestnom súde naplno začalo v júni 2026. Pred súdom stojí jedenásť obžalovaných vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a podnikateľa Norberta Bödöra. Obžaloba opisuje dvadsať skutkov a podľa prokuratúry sa týka fungovania zločineckej skupiny, korupcie a zneužívania policajných funkcií v prospech súkromných osôb.
Bohdan Čeľovský pôsobil osemnásť rokov na Úrade špeciálnej prokuratúry a naposledy viedol oddelenie zločineckých skupín, extrémizmu a terorizmu. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry ho zaradili na prieskumné oddelenie Generálnej prokuratúry SR.
Prokurátor Michal Šúrek podal obžalobu v kauze Očistec 20. decembra 2021. Neskôr mu nadriadení prípad odňali a pridelili ho Bohdanovi Čeľovskému a Jánovi Šantovi.
Návrat prokurátora Repu
Denník SME v pondelok informoval, že prokurátor Ondrej Repa bude zastupovať prokuratúru v kauze Očistec. Ešte ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry robil prvé úkony spolu s kolegom Šúrekom. Repa nahradí v obžalobnom tíme Šantu, ktorý bude v kauze vypovedať ako svedok.
Práve Repa bol však pri výsluchu bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovíta Makóa, ktorý vypovedá o okolnostiach svojho priznania a začiatkoch spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní proti čurillovcom.
Pred senátom Špecializovaného trestného súdu v kauze Očistec už vypovedal. Zopakoval podstatnú časť svojich výpovedí z vyšetrovania. O údajnom nátlaku však zatiaľ nehovoril. Predvolajú ho ešte raz. Najskôr chce vypovedať na inšpekcii ako svedok v kauze Kajúcnik a v prípade, v ktorom mu nedávno obnovili obvinenie a ktorý sa týka aj skutkov, ktoré sú predmetom obžaloby v kauze Očistec.
