Generálna prokuratúra SR v polovici apríla zrušila rozhodnutie vyšetrovateľa inšpekcie o zastavení trestného stíhania vo veci vyšetrovateľky z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Moniky Barčákovej. Skutkový stav nebol dostatočne objasnený a postup vyšetrovateľa bol nezákonný a predčasný.
Čas čítania textu: 11 minút
Prípad týkajúci sa podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa sa vracia do štádia vyšetrovania. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR vyhovel sťažnosti Roberta Kaliňáka, ktorý je v súčasnosti ministrom obrany za SMER – SSD, v zastúpení advokátskej kancelárie KALLAN Legal.
Prokurátor konštatoval vážne nedostatky v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní. Uznesenie zároveň naznačuje, že nie je možné v tejto fáze uzavrieť, že skutok nie je trestným činom.
Trestné stíhanie vo veci viedol vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa na základe trestného oznámenia Kaliňáka od marca 2025 a dozorovala ho krajská prokuratúra Bratislava.
V decembri 2025 stíhanie zastavil s odôvodnením, „že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“ Uznesenie bolo vydané so súhlasom prokurátorky krajskej prokuratúry Bratislava a preto o sťažnosti proti nemu rozhodoval prokurátor Generálnej prokuratúry SR.
Oznamovateľ – poškodený Kaliňák podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť ešte vlani v decembri, ktorú v januári tohto roka doplnil. Generálna prokuratúra SR o nej rozhodla v polovici apríla. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Generálny prokurátor v zastúpení podriadeného prokurátora Jaroslava Kozolku pritom zdôraznil, že nejde o záver, že skutok je trestným činom, ale o konštatovanie, „že doterajšie zastavenie bolo predčasné, nezákonné a nedostatočne odôvodnené.“
Kľúčové zistenia
Z uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ ÚIS:
• nevykonal všetky dostupné dôkazy alebo ich nevykonal v potrebnom rozsahu,
• dospel k záveru o netrestnosti skutku bez dostatočného skutkového podkladu,
• nedostatočne a selektívne hodnotil dôkazy,
• nevysporiadal sa s protichodnými tvrdeniami (vrátane návrhov oznamovateľa na doplnenie dokazovania, s ktorými sa orgány dostatočne nevyrovnali).
Prokurátor zároveň konštatoval, že skutkový stav nebol objasnený tak, aby bolo možné bez dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok nie je trestným činom.
KONTEXT:
Monika Barčáková je bývalá vyšetrovateľka NAKA, ktorá sa podieľala na vyšetrovaní viacerých káuz spojených s politickými a podnikateľskými prepojeniami. Bola vyšetrovateľkou v kauze Mýtnik, týkajúcej sa podozrení z manipulácie verejných obstarávaní a korupcie pri IT zákazkách na finančnej správe. V tomto prípade bola vyšetrovateľkou od roku 2021 až do ukončenia vyšetrovania a podania návrhu na obžalobu vrátane podnikateľa Jozefa Brhela.
V rámci pojednávania na súde v kauze Mýtnik vystupovala aj ako svedkyňa. Jej výpovede sa týkali priebehu vyšetrovania a komunikácie s kľúčovými svedkami, najmä bývalým prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem. Obhajoba obžalovaných však opakovane spochybňovala jej postup a tvrdila, že vyšetrovanie mohlo byť ovplyvnené. Podľa trestného oznámenia podaného obhajobou v kauze Mýtnik ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní klamala.
Obhajcovia v kauze Mýtnik totiž tvrdili, že Barčáková sa mala neoficiálne stretnúť s hlavným svedkom Imreczem ešte pred jeho výsluchom a „pripravovať ho na výpoveď“. Opierali sa o zvukové nahrávky rozhovorov medzi policajtmi – známych ako „čurillovci“. Samotná vyšetrovateľka takéto stretnutie poprela a prokuratúra tieto tvrdenia označila za konšpirácie.
Zásadné pochybenia vo vyšetrovaní
Uznesenie Generálnej prokuratúry SR, ktoré mám k dispozícii, poukazuje aj na vážne procesné chyby v pôvodnom vyšetrovaní voči Kaliňákovi vedenom vyšetrovateľkou NAKA Monikou Barčákovou.
Podľa prokuratúry:
• došlo k porušeniu práva na obhajobu, keď obvinenému nebolo umožnené riadne sa oboznámiť so spisom a dôkazmi, pričom nebol zabezpečený včasný a plnohodnotný prístup k vyšetrovaciemu spisu a vykonaným dôkazom,
• postup vyšetrovateľky vykazoval znaky svojvôle a nebol nestranný,
• boli zistené nedostatky pri určovaní lehôt a pri práci s dôkazmi – vyšetrovateľka lehoty určovala svojvoľne, následne ich nedodržiavala a dôkazy sprístupňovala oneskorene,
• vyšetrovateľka mala v niektorých prípadoch postupovať v rozpore so zákonom opakovane a rôznym spôsobom počas celého konania.
Prokurátor výslovne uviedol, „že postup vyšetrovateľky mohol viesť k porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces„. Zároveň zdôraznil, „že pri takejto dôkaznej situácii nevylučuje naplnenie znakov trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.“
KONTEXT:
Kauza Súmrak: Kaliňák bol obvinený vyšetrovateľom NAKA Jaroslavom Vereščákom v apríli 2022 spolu so súčasným predsedom vlády, v tom čase opozičným lídrom Robertom Ficom, podnikateľom Norbertom Bödörom a bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu za SMER – SSD.
Obvinenie sa týkalo najmä zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ďalej zneužívania právomoci verejného činiteľa a tiež skutkov súvisiacich s vyzradením daňového tajomstva. Podľa vyšetrovateľa mala skupina fungovať tak, že zneužívala štátne inštitúcie a citlivé informácie na diskreditáciu politických oponentov.
Robert Kaliňák bol stíhaný vo väzbe. Počas jeho predvedenia pred sudcu Špecializovaného trestného súdu vznikli známe fotografie, na ktorých má putá. Za mrežami bol do polovice mája 2022. Kaliňáka z väzby prepustil Najvyšší súd SR, keďže ju vyhodnotil ako nezákonnú – neboli splnené podmienky kolúznej väzby.
Obvinenie však neobstálo. Na konci novembra 2022 generálny prokurátor Maroš Žilinka (prostredníctvom svojho úradu) využil paragraf 363 Trestného poriadku a zrušil obvinenia všetkým štyrom osobám.
Dôvodom bolo najmä to, že obvinenie bolo formulované vágne, bez konkrétnych skutkových okolností, chýbala jasná štruktúra údajnej zločineckej skupiny a nebolo dostatočne preukázané naplnenie zákonných znakov trestných činov. Prokuratúra zároveň konštatovala porušenie zákonnosti a práva na obhajobu, preto nielen zrušila obvinenia, ale aj podstatnú časť vyšetrovania.
Po roku požiadal Kaliňák o náhradu škody, ktorou malo byť ospravedlnenie za nezákonné trestné stíhanie, zadržanie a väzbu. Ak by to štát neurobil, požadoval by peňažnú náhradu vo výške 35-tisíc eur. Štát sa napokon ospravedlnil, rozhodol o tom vtedajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši.
Kauza „dorovnávania platu“ Františkovi Imreczemu (Mýtnik / korupcia): V druhej veci bol Kaliňák obvinený vo februári 2023 vyšetrovateľkou NAKA Monikou Barčákovou spolu s podnikateľom Brhelom.
Obvinenie sa týkalo zločinu podplácania. Kaliňák mal vystupovať ako organizátor a Brhel ako ten, kto poskytoval úplatky bývalému prezidentovi finančnej správy Imreczemu formou „dorovnávania platu“. Išlo o sumy približne 200-tisíc eur ročne, ktoré mali kompenzovať nižší štátny plat, pričom za to mal Imrecze zabezpečovať vplyv a informácie vo finančnej správe.
Obžalobu podajú v tejto veci Špecializovaný trestný súd odmietol a Najvyšší súd SR potvrdil zákonnosť takéhoto postupu. Rozhodnutie o odmietnutí obžaloby tak nadobudlo právoplatnosť. Dôvodmi pre odmietnutie obžaloby podľa ovoch súdov boli závažné procesné pochybenia porušujúce právo na obhajobuKaliňáka.
Následne na začiatku augusta 2023 námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák rozhodol podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a zrušil obvinenie voči Kaliňákovi.
Dôvodom boli podľa prokuratúry závažné procesné a právne pochybenia, najmä to, že v uznesení o obvinení chýbali konkrétne skutkové a právne úvahy, nebol preukázaný jeho podiel ako organizátora a absentoval príčinný vzťah medzi jeho konaním a samotným podplácaním.
Na rozdiel od Kaliňáka Brhel ostal obvinený, keďže prokuratúra v jeho prípade nenašla dôvody na zrušenie stíhania a považovala ho za dostatočne odôvodnené.
Na základe týchto udalostí podal Robert Kaliňák prostredníctvom advokáta Davida Lindtnera trestné oznámenie na vyšetrovateľku Moniku Barčákovú pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Prokurátor zotrel inšpekciu
Prokurátor Kozolka rozhodoval na podklade preskúmania napadnutého uznesenia vyšetrovateľky, obsahu vyšetrovacieho spisu, vykonaných dôkazov, ako aj konkrétnych námietok uvedených v sťažnosti poškodeného. Pri hodnotení prihliadal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúcu sa zákonnosti dôkazného procesu a spravodlivého procesu ako celku.
Prokurátor dospel k záveru, že rozhodnutie vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania bolo predčasné, nezákonné a nedostatočne odôvodnené, pretože skutkový stav nebol náležite zistený v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
„Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z preskúmania veci, považujem napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania za predčasné a nezákonné, keďže skutkový stav nebol dostatočne zistený a vykonané dôkazy neumožňujú prijať záver, že skutok nie je trestným činom,“ uviedol v uznesení Kozolka.
Konštatoval, že vyšetrovateľ nevykonal všetky dostupné a relevantné dôkazy, respektíve ich nevykonal v takom rozsahu, aby bolo možné bez dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok nie je trestným činom. Zároveň poukázal na to, že hodnotenie dôkazov bolo selektívne a nevyvážené, keďže sa dostatočne nevysporiadal s protichodnými dôkazmi a tvrdeniami, ktoré mohli viesť k odlišnému právnemu záveru.
„Je potrebné konštatovať, že vyšetrovateľka PZ mjr. JUDr. Monika Barčáková sa úmyselne opakovane, a to rozdielnym spôsobom, v priebehu celého prípravného konania odchyľovala od zákonom stanovených postupov, čím porušovala práva obvineného a spôsobovala zásah do práva na spravodlivý proces,“ uviedol.
Poukázal na to, „že v dôsledku uvedeného postupu vyšetrovateľky Barčákovej si poškodený v priebehu prípravného konania nemohol riadne, efektívne a zákonne uplatniť právo na obhajobu, čo spôsobilo porušenie jeho ústavného práva na spravodlivý proces.“
„S tvrdením vyšetrovateľa ÚIS … že konanie nenaplňuje všetky znaky prečinu … sa nestotožňujem… Je potrebné konštatovať, že vyšetrovateľka … porušovala základné práva obvineného a postupovala v rozpore so zásadami trestného konania,“ napísal Kozolka.
Zásadnou výhradou bolo aj porušenie práva na obhajobu, keď vyšetrovateľka Barčáková neumožnila obvinenému efektívne realizovať jeho procesné práva, najmä oboznámiť sa s dôkazmi a navrhovať ich doplnenie. Zároveň uviedol, že postup vyšetrovateľky vykazoval znaky svojvôle a nebol v súlade s požiadavkou objektívneho a nestranného posúdenia veci.
Podľa prokurátora za danej dôkaznej situácie nemožno vylúčiť, „že konanie posudzované v trestnej veci napĺňa znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, a preto nebol splnený zákonný dôvod na zastavenie trestného stíhania.“
Hlavné výhrady
- Nezákonný postup a porušenie práv: „…vyšetrovanie bolo vedené nezákonným spôsobom, pričom postup vyšetrovateľky bol v rozpore s Trestným poriadkom a porušoval práva obvineného.“
- Porušenie práva na obhajobu: „…v dôsledku uvedeného postupu vyšetrovateľky PZ mjr. JUDr. Moniky Barčákovej si obvinený nemohol riadne, efektívne a zákonne uplatniť právo na obhajobu.“
- Svojvoľné a účelové konanie: „…vyšetrovanie bolo vedené svojvoľne, účelovo a v rozpore so zásadami trestného konania.“
- Nedostatočné zistenie skutkového stavu: „…nedostatočnosť zistenia skutkového stavu spočívajúca v tom, že vyšetrovateľ ÚIS skutkovú vetu neobjasnil v rozsahu a kvalite, aby bolo možné prijať záver o vine.“
- Manipulácia s dôkazmi / termínmi: „…termín na podanie návrhov na doplnenie dokazovania určila sama vyšetrovateľka, pričom tento termín bol následne nedodržaný a dôkazy boli predložené oneskorene.“
- Znemožnenie obhajoby cez prístup k spisu: „…obvinenému nebolo umožnené riadne oboznámiť sa so spisom a pripraviť sa na výkon obhajoby.“
- Neobjektívne a jednostranné hodnotenie dôkazov: „…vyšetrovateľka nehodnotila dôkazy objektívne a jednostranne ich vykladala v neprospech obvineného.“
- Úmyselné konanie: „…existuje možnosť úmyselného konania.“
- Závažné procesné chyby: „…došlo k závažným procesným pochybeniam, ktoré mali vplyv na zákonnosť celého trestného konania.“
Nad rámec uvedeného prokurátor Generálnej prokuratúry SR v uznesení konštatoval, že prokurátor Matej Izakovič, ktorý v rozhodnom čase ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vykonával v trestnej veci Kaliňáka dozor nad konaním vyšetrovateľky Barčákovej, si “neplnil svoje zákonné povinnosť, ktoré mu vyplývali z Trestného poriadku, keď nevykonával dôsledne dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a umožnil tak vyšetrovateľke PZ mjr. JUDr. Monike Barčákovej postupovať v rozpore s Trestným poriadkom a hrubo porušovať hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty Trestného zákona a Trestného poriadku…”
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR tiež doplnil, že vyšetrovateľ ÚIS sa v nezákonnom uznesení o zastavení trestného stíhania “nezaoberal ani otázkou arbitrárne a neodôvodnene vydaného uznesenia o vznesení obvinenia voči poškodenému, ktoré muselo byť generálnym prokurátorom SR…v prípravnom konaní podľa paragrafu Trestného poriadku, zrušené ako nezákonné, neopodstatnené a nedôvodné”.
Uvedené tak naznačuje, že vyšetrovateľka Barčáková mohla mať od počiatku úmysel Roberta Kaliňáka nezákonne a účelovo obviniť.
Čo z toho vyplýva?
- Zastavenie trestného stíhania bolo nezákonné, predčasné a procesne chybné, pričom orgán činný v trestnom konaní nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zákonné rozhodnutie.
- Prokurátor zároveň konštatoval porušenie práva na obhajobu Kaliňáka a zásady spravodlivého procesu, čím dáva najavo, že nejde len o procesnú chybu, ale o závažné zlyhanie v prípravnom konaní.
- Vec sa preto vrátila do štádia vyšetrovania, kde musí byť dokazovanie doplnené a nanovo vyhodnotené, pričom zároveň zostáva otvorená otázka trestnoprávnej zodpovednosti za posudzované konanie.
To znamená:
• prokurátor uviedol, že nemožno vylúčiť naplnenie znakov (minimálne na úrovni podozrenia),
• preto zrušil zastavenie stíhania,
• a vec sa musí ďalej vyšetrovať
POZNÁMKA:
Bude zaujímavé sledovať, ako sa k uvedenému uzneseniu Generálnej prokuratúry SR postaví vyšerovateľ inšpekcie a prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá dala na zastavenie trestnej veci podozrivej vyšetrovateľky Barčákovej súhlas.
Z uznesenia Generálnej prokuratúry SR totiž pozorný nezaujatý čitateľ nemôže nadobudnúť iný dojem ako ten, že jediným zákonným postupom v tejto fáze trestného konania bude iba vznesenie obvinenia vyšetrovateľke Barčákovej pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Ako sa ostatné zložky postavia ku trestnému oznámeniu proti dozorovému prokurátorovi bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Izakovičovi, ktorý si podľa uznesenia Generálnej prokuratúry SR v danej veci neplnil svoje zákonné povinnosti prokurátora pri výkone dozoru nad konaním vyšetrovateľky Barčákovej?
Prípadu sa budem venovať.
Poznámka: David Lindtner ma ako advokát od konca marca 2024 zastupuje v inkvizičnom trestnom konaní, v ktorom na mňa podal trestné oznámenie príslušník Policajného zboru zo skupiny čurillovcov, v čase spáchania údajného skutku bol zaradený na bývalej NAKA.
