Čas čítania textu: 15 minút
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ján Čurilla, ktorý je obvinený v dvoch prípadoch a je dočasne postavený mimo výkon službu 27. novembra 2024 do skupinové četu so svojimi kolegami a advokátom Petrom Kubinom napísal:
„Teším sa na výsluch 03.13.2024“ Kubina reagoval otáznikom a smajlíkmi. Ozval sa Štefan Mašin: „P… to kedy bude Na melmaku. Čurilla odpísal vo viacerých správach za sebou: „03.12. či kedy do p,,, to mám????♂️????“ … „Lebo nám vyčítajú, že sa robili výsluchy aj mimo NAKA“… „Tak ja im poviem prečo“… „Z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti svedkov“. Mašin sa zaujímal o aké konanie vlastne ide. „No veď to kde sme obvinení so Šurekom, k….,“ vysvetlil Čirilla. „Pretože mi volal Zurian po smrti Lučanského kde sa vyhrážal že keď uvidí na našej chodbe Beňu alebo ďalších chujov čo vypovedajú tak ich pozabíja, “ pokračoval. Mašin odpísal: „Hm, Zurian Ta mal vždy rad“
KONTEXT: Branislav Zurian bol ich nadriadený a v súčasnosti šéfuje Úradu inšpekčnej služby. Milan Lučanský bol policajný prezident a po obvinení pri akcii Judáš v decembri 2020 zomrel vo väzbe. Boris Beňa je bývalý námestník spravodajskej služby, obvinili ho tiež pri akcii Judáš, k činom sa priznal a už je aj odsúdený, spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní.
POZNÁMKA: Komunikácia pochádza z mobilného telefónu, ktorý operatívcovi Róbertovi Magulovi zadržal vyšetrovateľ inšpekcie, keď ho vlani na začiatku decembra aj spolu s kolegom Branislavom Dunčkom obvinil. Neskôr, tento rok koncom februára, toto obvinenie zrušil prokurátor, ktorý pritom sám žiadal pre dvojicu väzbu. Zverejňujem ju vo verejnom záujme.
Citované správy sa týkajú obvinenia Čurillu, jeho kolegov a prokurátora z bývalej špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka v prípade tzv. technického spisu pod číslom osemdesiat.
Na Generálnej prokuratúre SR nedávno rozhodli, že čurillovci sú obvinení v súlade so zákonom, ich návrh na zrušenie uznesenia o obvinení a odmietnutí sťažnosti podľa paragrafu 363 odsek 1 a nasledovné Trestného poriadku zamietli. Ich trestné stíhanie pokračuje ďalej. V texte som sa pozrela na to, o čo presne ide a aké boli argumenty prokurátorky. Zanalyzovala som prípad aj celé vyrozumenie Generálnej prokuratúry.
O neviditeľnej zločineckej skupine
Pavol Ďurka ešte ako vyšetrovateľ NAKA vydal 29. marca 2021 uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločinu prijímania úplatku a prečinu podplácania. Podľa uznesenia mala pôsobiť organizovaná skupina osôb zapojená do systematickej, prevažne korupčnej trestnej činnosti, zameranej najmä na získavanie neoprávnených výhod, informácií a ovplyvňovanie verejných činiteľov.
Vec je verejnosti známa ako takzvaná „osemdesiatka“, čo je číslo vyšetrovacieho spisu alebo sa používa aj názov takzvaný „technický spis“.
„V doposiaľ presne nezistenom čase, najneskôr však v roku 2012, doposiaľ neznámi páchatelia so vzájomnými priateľskými väzbami, po predchádzajúcej dohode, zosnovali štruktúrovanú skupinu najmenej troch osôb, ktorá pôsobí v rámci celého územia Slovenskej republiky a ktorá koná koordinovane, pričom ako členovia tejto zločineckej skupiny, ako aj osoby činné pre túto skupinu sa dopúšťajú sústavného páchania prevažne korupčnej trestnej činnosti, v rámci ktorej využívajú svoj vplyv u osôb zastávajúcich významné miesta vo verejnej správe, a to prevažne na pozícii verejných činiteľov, kde prostredníctvom poskytovania úplatkov týmto osobám v rôznych výškach, získavajú od týchto osôb nenáležité výhody spočívajúce najmä v
• neoprávnenom poskytovaní rôznych informácií neverejnej povahy, okrem iných aj informácií podliehajúcich utajeniu, ktoré sú následne týmito páchateľmi využívané pri ich podnikateľských aktivitách, ako aj pri presadzovaní ich osobných záujmov,
• neoprávnenom uprednostnení páchateľov pri presadzovaní ich podnikateľských záujmov prevažne v oblasti verejnej správy,
• neoprávnenom zabezpečovaní toho, aby aktivity jednotlivých členov zločineckej skupiny, resp. osôb činných pre túto skupinu neboli predmetom rozpracovania príslušnými bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky,
pričom takýmto spôsobom členovia tejto zločineckej skupiny, ako aj osoby činné pre túto skupinu konajú s cieľom sústavného dosahovania zisku, ktorý je z časti využívaný pre vlastnú potrebu členov skupiny a osôb činných pre skupinu a z časti je využívaný členmi tejto skupiny za účelom zachovania existencie tejto skupiny,“ napísal v znesení.
Stíhanie formuloval veľmi všeobecne a zahrnul doň obdobie až deviatich rokov, pričom uviedol len neurčité tvrdenia o presadzovaní vplyvu medzi verejnými funkcionármi, korupcii, neoprávnenom získavaní informácií a uprednostňovaní podnikateľských záujmov.
Nakoniec bol spis 22. augusta 2021 vyšetrovateľom Milanom Sabotom prerušený, pretože sa nepodarilo zistiť nič, na základe čoho by bolo možné obviniť konkrétnu osobu. Aj Sobota je stíhaný, no v inom prípade.
Výsluchy bez stôp v Lamači
Vyšetrovanie Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) potvrdilo, že policajti z Národnej kriminálnej agentúry NAKA v roku 2021 vypočúvali kajúcnikov aj v neoznačenej budove na adrese Cesta na Klanec 52 v mestskej časti Lamač.
Vyšetrovateľ ÚIS vlani 30. júla obvinil Pavla Ďurku a jeho kolegov z NAKA Jána Čurillu, Ľubomíra Daňka a tiež prokurátora vtedajšej špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka za to, že v rámci „technického spisu“ – „osemdesiatky“ došlo k manipuláciám s výsluchmi a ich zaznamenávaním – konkrétne: výsluchy boli zatajované, niektoré boli vykonané tak, že obvinení boli inštruovaní, čo povedať, alebo radšej anotácie výsluchov vôbec nezapísali. Viaceré výsluchy osôb boli v tomto spise vykonané, ale buď neboli riadne zaznamenané, alebo neboli prepojené s materiálom spisu. Existuje viacero svedectiev, že výsluch sa udial, no bol následne v spise „vygumovaný“ alebo zmenený. Niektoré osoby boli upozornené alebo usmernené, čo majú povedať, alebo čo radšej nezapísať, aby sa výpoveď „nezdala problematická“.
Z bývalej špeciálnej prokuratúry informovali, že výsluchy v tejto budove realizovali preto, aby sa zamedzilo únikom informácií a tiež preto, že ich bolo v tom čase toľko, že nestačili kapacity miestností na vypočúvanie svedkov v budove NAKA na Račianskej ulici v Bratislave.
Obhajca obvinených policajtov Peter Kubina,, však argumentuje, že technické spisy boli bežnou a legitímnou súčasťou vyšetrovacej taktiky pri vyšetrovaní zločineckých skupín, aby sa preverované osoby predčasne nedostali k citlivým informáciám.
Takýto postup mohol narušiť právo na spravodlivé konanie, pretože obvinení či osoby, ktoré poskytovali výpovede, neboli v rovnakom postavení ako v klasickom vyšetrovaní.
Pointa je v tom, že konanie, ktoré vyzerá byť v rámci vyšetrovania „technickým spisom“, môže v skutočnosti slúžiť na získavanie výpovedí, ktoré budú potom využité inak – napríklad voči spolupracujúcim osobám alebo v iných prípadoch, pritom bez riadneho záznamu či ochrany procesných práv.
Poškodenými v prípade sú Norbert Bödör, jeho príbuzný a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, obaja sú stíhaní v kauze Očistec.) či podnikateľ obvinený v kauze Mýtnik Jozef Brhel a aj Peter Košč prezývaný pán X, nedávno však dostal status poškodeného aj bývalý šéf spravodajskej služby Vladimír Pčolinský, ktorého súd pred časom zatiaľ neprávoplatne oslobodil v korupčnom prípade súvisiacim so Zoroslavom Kollárom.
Uznesenie bolo nezákonné
Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR Mária Hansková, ktorá je zástupkyňou riaditeľa trestného odboru, vydala 30. októbra vyrozumenie, v ktorom zamietla návrh obvinených v zmysle 363.
Obvinení v návrhu tvrdili, že začatie trestného stíhania vo veci v spise osemdesiat bolo v súlade so zákonom, mali „naakumulované poznatky“ z operatívnej činnosti, podľa ich názoru trestné stíhanie voči nim je účelové a politicky motivované a ide o neprípustné preskúmavanie iných káuz (Očistec, Mýtnik, Judáš).
„Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že obvinený pplk. Mgr. Pavol Ďurka ako člen pracovnej skupiny Očistec a jeho kolegovia mali ,naakumulované poznatky', na základe ktorých bol oprávnený vydať uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 29.03.2021 sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021 a že žiadny zákon ani interný právny predpis mu neukladal povinnosť zachytiť a zdokumentovať informácie, o ktorých mal vedomosť,“ reagovala prokurátorka vo vyrozumení.
Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku obvinených, že toto trestné konanie je snahou o neprípustné preskúmavanie zákonnosti vedenia trestného konania v iných trestných veciach, prokurátorka reagovala, že „…predmetom trestného stíhania v preskúmavanej trestnej veci … je … konanie obvinených týkajúce sa trestného konania nimi vedeného pod ČVS: PPZ-80/NKA-BA2-2021, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie na vymyslenom skutkovom základe.“
Podľa jej názoru uznesenie z 29. marca 2021 bolo nezákonné, bolo vydané bez návrhu, bez trestného oznámenia, bez podkladu, spis neobsahoval žiadny zákonný dôvod na začatie trestného stíhania. „Vykonané dôkazy nasvedčujú záveru, že uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 29.03.2021 sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021 bolo vydané svojvoľne, bez splnenia podmienok stanovených § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a bez realizačného návrhu, trestného oznámenia, ako aj bez toho, že by sa obvinený pplk. Mgr. Pavol Ďurka dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania inak,“ napísala do vyrozumenia prokurátorka.
Všimla si, že vyšetrovací spis osemdesiatka neobsahuje realizačný návrh, trestné oznámenie, ale ani inú zaznamenanú informáciu, ktorú by bolo možné posúdiť ako „inú získanú informáciu“ v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Trestné stíhanie policajta a prokurátora považuje za dôvodné. „Osoby vypočúvané v procesnom postavení svedka vypovedali aj o vlastnej trestnej činnosti, pre ktorú sa v kritickom čase už viedli iné trestné stíhania, v ktorých mali postavenie spoluobvinených, pričom sa vyjadrovali aj k trestnej činnosti ich spolupáchateľov,“ uviedla vo vyrozumení o zamietnutí návrhu obvinených.
„Preto je správny skutkový záver … že účelom nepodloženého trestného stíhania začatého uznesením zo dňa 29.03.2021 sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021 bolo získanie informácií … za súčasného eliminovania možnosti ich spoluobvinených a ich obhajcov dozvedieť sa obsah jednotlivých výpovedí týkajúci sa ich klientov,“ konštatovala, s tým, že „uvedené zhrnutie úmyselnej stránky konania obvinených je logické, zrozumiteľné a je dostatočne odôvodnené vykonanými dôkazmi.“
Pri rozhodovaní vychádzala zo zvukových nahrávok z kancelárií policajtov z NAKA, ktoré sa uskutočnili na základe príkazu súdu a doposiaľ nikto nerozhodoval o tom, že by boli nezákonné.
Do úvahy brala aj výsluchy bývalého policajného funkcionára a kajúcnika Bernarda Slobodníka, bývalého vyšetrovateľa odsúdeného za korupciu Mariána Kučerku, kajúcnika Michala Suchobu, ktorý vypovedá v kauze v kauze Mýtnik, kajúcnika Petra Petrova s prezývkou Tiger, ktorý vypovedá v mnohých prípadoch a Borisa Beňu. Tiež vychádzala a aj z výpovede Alžbety Farkašovej, ktorá niektoré výsluchy ako vyšetrovateľka NAKA vykonávala, z dozorového spisu prokurátora Šúreka a listu označeného ako „technický spis“.
Stopy z odposluchov
Napríklad, zvukový záznam z 26.05.2021 v čase od 15:00:09 do 15:05:09, na ktorom je zachytený rozhovor medzi obvinenými Jánom Čurillom, Ľubomírom Daňkom a jednou osobou mužského pohlavia, v ktorom sa rozprávajú aj o vyťažení Petra Petrova, na čo sa neznáma osoba mužského pohlavia pýta: „A Be, Betka ho vypočuje ale k čomu? Tak jedine, však ona ho bude do toho pracovného spisu vypočúvať?‘, na čo Ján Čurilla odpovedá: ‚Vo hej, ale ten pracovný spis je začatý za to aby sa potom z toho, lebo tam potom (…) ale tam sú vieš také tie verejné obstarávania a tak ďalej. Však on aj k tomu vie. On aj k tomu vie, čiže on by mohol v skratke povedať, že o niečo vie, vie.“ a Daňko odpovedá: ‚Nech (…) vypočuje (…) Však nech on sa vyjadrí, že keď ho chceme (…) ale nech ho Betka vypočuje v tomto, v tých oných, že či niečo vie. A keď bude chcieť, no tak mu povieš, vieš.‘“
Čo z toho vypláva? Čurilla s Daňkom vedeli o existencii takzvaného „technického spisu“, vopred sa dohadovali, že Farkašová (Betka) má vypočuť Petra Petrova do tohto spisu, išlo o cieľové a vopred koordinované použitie výsluchu, nie o štandardný zákonný postup, už v tomto rozhovore zaznieva motivácia – „aby sa z toho potom niečo vytvorilo“ (verejné obstarávania a iné veci). Inými slovami, výsluch nebol výsledkom samostatnej procesnej úvahy vyšetrovateľa, ale dopredu dohodnutým plánom.
„…len cca o 25 minút po skončení citovanej časti ich rozhovoru o 15:05:09, JUDr. Alžbeta Farkašová dňa 26.05.2021 o 15.30 hod. začala výsluch svedka Petra Petrova,“ napísala vo vyrozumení prokurátorka.
To teda znamená, že prakticky ihneď po tomto rozhovore z odpočúvanej kancelárie bol výsluch Petrova reálne vykonaný. Potvrdzuje to priamu príčinnú súvislosť medzi: rozhovorom z odposluchu a konkrétnym policajným úkonom.
No a Farkašová v postavení svedka vypovedala takto: „Taktiež nemám vedomosť, za aké skutky tam bolo vedené vyšetrovanie, respektíve začaté trestné stíhanie (pozn. – vo veci sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021), ak vôbec nejaké bolo. A ja som fyzicky predmetný spis nikdy nevidela.“ Teda táto vyšetrovateľka ani nepoznala skutok – konala „naslepo“.
„Z vecnej časti výpovede svedka Petra Petrova zo dňa 26.05.2021 vyplýva, že jej predmetom nebola žiadna trestná činnosť súvisiaca so skutkom uvedeným v bode 26., pretože prvá časť tejto výpovede po úvode „K veci‘ má 22 riadkov, v rámci ktorých svedok Peter Petrov neuviedol nič konkrétne, čo by sa týkalo skutku uvedeného v bode 26., a v nasledujúcej časti tvorenej 19 riadkami v podstate uviedol, že pokiaľ vypovedal pred vyšetrovateľmi pánom Vargom, pani Barčákovou, pánmi Chudým (Miroslavom), Ďurkom, Daňkom a ďalšími nešpecifikovanými vyšetrovateľmi, nikdy ho nikto z nich na nič nenavádzal, neovplyvňoval ho a ani mu nepodsúval žiadne informácie, ku ktorým sa mal vyjadrovať, a osobitne spomenul obvineného Jána Čurillu, v prítomnosti ktorého bol v živote iba raz, a to asi len 2 minúty počas jeho výsluchu Chudým.
Čo z toho vyplýva? Petrov pri výsluchu nepovedal nič konkrétne k skutku, pre ktorý bol „technický spis“ údajne založený. Zároveň výslovne vyhlásil, že ho nikto z vyšetrovateľov nenavádzal, neovplyvňoval ani mu nič nepodsúval, a že Čurillu osobne videl len raz, asi na dve minúty.
„….účelom výsluchu svedka Petra Petrova konaného dňa 26.05.2021 nebolo objasnenie skutku uvedeného v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 29.03.2021 sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021 ani akéhokoľvek iného skutku, ale výlučne len procesné zaprotokolovanie do zápisnice o výsluchu svedka informácií spočívajúcich v popretí akéhokoľvek jeho ovplyvňovania príslušníkmi PZ v iných trestných veciach,“ napísala prokurátorka.
Výsluch, ktorý sa „nestal“
„Ing. Bernard Slobodník sa aj podľa jeho svedeckej výpovede dostavil dňa 01.06.2021 do priestorov Prezídia Policajného zboru na Račíanskej ulici č. 45 v Bratislave za účelom jeho výsluchu vyšetrovateľkou PZ JUDr. Alžbetou Farkašovou, ako to bolo dohodnuté v závere zápisnice o jeho výsluchu svedka zo dňa 24.05.2021, a hoci sa tam mal zdržať viac ako štyri hodiny, vyšetrovateľkou PZ JUDr. Alžbetou Farkašovou vypočutý nebol,“ je uvedené vo vyrozumení prokurátorky.
Nešiel teda „len na rozhovor“, ale na oficiálny výsluch – k tomu však nikdy formálne nedošlo.
„…jedným z dôvodov naplánovaného výsluchu na deň 01.06.2021 vyšetrovateľkou PZ JUDr. Alžbetou Farkašovou malo byť aj objasnenie otázky, či Ing. Bernard Slobodník vo viacerých trestných veciach vypovedal aj na základe informácií získaných od iných osôb, ktorá okolnosť sa dotýkala posudzovania vierohodnosti jeho výpovedí v iných trestných veciach,“ konštatuje prokurátorka.
Išlo teda o zásadnú vec – overenie, či kajúcnik Slobodník vypovedal z vlastnej vedomosti, alebo len opakoval informácie od iných ľudí. To mohlo mať zásadný dosah na iné veľké kauzy. Práve preto je dôležité, že z tohto rozhovoru neexistuje žiadna „oficiálna stopa“.
Vereščák o výpovediach
V prípad vypovedal aj bývalý vyšetrovateľ NAKA Jaroslav Verečšák známy z kauzy Súmrak, ktorý sa stal neskôr námestníkom pre operatívu a vyšetrovanie u daňových kriminalistov, potom prešiel do spravodajských služieb a v súčasnosti podniká.
„Svedok Mgr. Jaroslav Vereščák vo výpovediach konaných v dňoch 22.05.2024 a 25.08.2025 v podstate uviedol, že Ing. PhDr. Michal Suchoba pri prvom výsluchu (pozn. – konanom dňa 13.05.2021 vo veci vedenej pod sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021), neuviedol žiadne reálne podozrenie z trestnej činnosti. Svedok túto skutočnosť oznámil JUDr. Ondrejovi Repovi, PhD., pričom pri ďalšom výsluchu Ing. PhDr. Michala Suchobu konanom dňa 18.05.2021 mu svedok oznámil odkaz JUDr. Ondreja Repu, PhD., že ak nebude spolupracovať a vypovedať pravdu, nebude súhlasiť s podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku,“ napísala do vyrozumenia prokurátorka.
KONTEXT: Ondrej Repa je prokurátor, ktorý dozoruje kauzu Mýtnik a pôsobil na bývalej špeciálnej prokuratúre.
Čo z toho vyplýva? Pri prvom výsluchu 13. mája 2021 Michal Suchoba neuviedol žiadne konkrétne informácie, ktoré by zakladali reálne podozrenie z trestnej činnosti. Jeho výpoveď teda podľa dokumentu nepriniesla nič použiteľné ani obviňujúce.O tom bol informovaný prokurátor Repa.
Pri druhom výsluchu 18. mája 2021 Vereščák Suchobovi odovzdal odkaz od prokurátora Repu, že ak nebude spolupracovať, ak nebude „vypovedať pravdu“, Repa nebude súhlasiť s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania. Inak povedané, Suchoba bol pri druhom výsluchu vystavený nátlakovej motivácii, aby zmenil alebo prispôsobil svoju výpoveď.
Repova pamäť
„Svedok JUDr. Ondrej Repa, PhD., dňa 01.10.2025 uviedol, s obsahom spisu vedeným pod sp. zn. PPZ-80/NKA-BA2-2021 sa oboznámil na jeseň 2023 až jar 2024,“ zhrnula vo vyrozumení prokurátorka. To znamená, že Repa tvrdil, že do tohto konkrétneho spisu nahliadol až s výrazným časovým odstupom, teda nie v roku 2021, ale až niekedy medzi jeseňou 2023 a jarou 2024.
O Repovi vypovedal v Vereščák a tým ho „usvedčuje“ z kontaktu so spisom už v roku 2021. Vereščák totiž hovoril že: Repa bol o veciach informovaný už v roku 2021 a dokonca sa mal aktívne vyjadrovať k výsluchom a podmieňovať postup.
„Počas výsluchov v 80-ke aj v 154-ke som o týchto informáciách… informoval prokurátora Ondreja Repu… Tieto dva spisy, teda 80-ka a 154-ka, boli nazývané ako technické spisy, a to Ďurkom, Čurillom a Daňkom, aj prokurátorom Repom…, “ povedal Vereščák. Repa teda poznal charakter týchto spisov už v roku 2021 a označoval ich ako „technické“.
Veľmi silná zmienka – znamená fyzickú účasť, organizáciu krytých výsluchov mimo štandardných priestorov je aj o Repovi. „JUDr. Ondrej Repa, PhD., sa podieľal (pozn. – v roku 2021) na zabezpečení vily v Lamači za účelom výsluchov svedkov,“ vypovedal Vereščák.
KONTEXT: Portál Aktuality.sk 16. septembra priniesol článok o tom,, že Vereščák, tvrdí, že jeho výsluch bol zaznamenaný nesprávne, keďže z jeho výpovede mali byť vytrhnuté jednotlivé vety alebo boli formulované tak, že spolu nedávali zmysel. Podľa jeho slov prebiehal výsluch v „formáte šesť na jedného“, pričom v miestnosti mali byť prítomní dvaja prokurátori, dvaja vyšetrovatelia a dvaja operatívni pracovníci, a celý výsluch trval približne päť až šesť hodín bez dlhšej prestávky. Zároveň uviedol, že v rámci spisu známeho ako „osemdesiatka“ podľa jeho vedomostí neboli zistené žiadne trestné činy a nemá informácie o tom, že by niekto ovplyvňoval svedkov. Naopak, Úrad inšpekčnej služby, ktorý prípad vyšetruje, uviedol, že svedok vypovedal dobrovoľne, bez nátlaku či manipulácie, a že zápisnica bola vyhotovená doslovne a Vereščák ju podpísal. Ide teda o spornú situáciu, kde kľúčový svedok zrazu tvrdí niečo iné.
Vypovedali ako svedkovia… o vlastných veciach
Zatiaľ čo výsluch Petra Petrova je vo vyrozumení rozpracovaný podrobne a výpoveď Michala Suchobu je v ňom rozobraná sprostredkovane prostredníctvom výpovede svedka Jaroslava Vereščáka, meno Mariána Kučerku sa v dokumente objavuje len v zozname vypočúvaných osôb, bez konkrétnej citácie jeho výpovede. Platí to aj o Borisovi Beňovi, ktorý je v spise vedený ako jedna z osôb vypočutých ako svedok, avšak konkrétny obsah jeho výpovede – teda čo presne povedal – dokument vôbec neuvádza ani necituje.
Podstata veci spočíva v tom, že osoby vypočúvané v procesnom postavení svedka vypovedali aj o vlastnej trestnej činnosti, pre ktorú sa v kritickom čase už viedli iné trestné stíhania, v ktorých mali postavenie spoluobvinených.
O nasadení LYNX: Aktívny zásah, nie pozorovanie
Prokurátorka v odôvodnení uznesenia konštatovala, že „na žiadosť o nasadenie príslušníkov Útvaru osobitného určenia –LYNX neboli splnené zákonné podmienky podľa zákona o Policajnom zbore, keďže Peter Košč nebol v danej veci vedený ako podozrivá osoba. Stíhaný bol v tom čase v korupčnom prípade s bývakým špeciálnym prokurátrom Dušanom Kováčikom. Hoci na neho existovali vnútroštátne, európske aj medzinárodné príkazy na zatknutie, nevzťahovali sa na konanie vedené v spise 80, a preto sa prípadné nasadenie ÚOU malo riešiť výlučne v tých veciach, v ktorých boli tieto príkazy vydané. Z tohto dôvodu vyhodnotila žiadosť o nasadenie jednotky ako protiprávny úkon.“
Zároveň odmietla tvrdenie obvinených, že nešlo o zásah, ale iba o statické zisťovanie prítomnosti z veľkej vzdialenosti. Podľa nej samotné nasadenie špeciálnej jednotky má zmysel len pri predpoklade následného aktívneho zákroku smerujúceho k obmedzeniu osobnej slobody hľadanej osoby. Aj dôvod uvedený v žiadosti – zásah proti nebezpečným páchateľom – svedčí skôr o plánovanom aktívnom zásahu, nie o neškodnom pozorovaní, a preto považovala obhajobu v tejto časti za neudržateľnú.
