Najväčšia krádež v dejinách Slovenska sa odohrala v nitrianskej pobočke Všeobecnej úverovej banky v centre Nitry v noci 6. januára 1996. Súd 29. októbra 2014 vyriekol definitívny verdikt.
Na jeseň 1995 sa Bohuš a Igor Slobodovci skontaktovali s Gustávom Ikerom, Pavlom Kováčom Júliusom Budayom a Viliamom Mišenkom . Chceli vniknúť do trezoru nitrianskej banky. Bohuš Sloboda tam pracoval ako ochrankár. Viackrát počas svojej služby dovolil Ikerovi, Budayovi aj svojmu bratovi Igorovi vstup do banky. Tí tam hľadali skrýšku s kľúčmi od trezora a zisťovali ako by sa dal otvoriť. Prostredníctvom Mišenku a Ikera umožnili vojsť aj neznámym chlapom, ale tým sa to nepodarilo.
Až 6. januára v čase medzi 18,00 a 5,30 nasledujúceho dňa Bohuš Sloboda vypol signalizačné zariadenie a pustil do banky Ikera a Kováča. Tí pravými kľúčmi otvorili trezor a vybrali z neho peniaze. Július Buday dával vonku pozor.
Pri domovej prehliadke u Igora Slobodu kriminalisti zaistili tri balíky tisíckorunáčok, v jednom bolo sto kusov, v dvoch po stopäťdesiat kusov. Peniaze boli zabalené v denníku Nový Čas z 8. 2. 1996. Sloboda povedal, že sú od svokry a malo to byť prekvapenie pre manželku.
V dome rodičov Slobodovcov kriminalisti našli v perináku medzi posteľnou bielizňou obálku s nákresom a v skrini obálky s roztrhanými páskami. Bratov obvinili v marci 1999.
Prehovoril…
Gustáv Iker prišiel 30. júla 1999 na políciu. Tvrdil, že mal v poslednej dobe neznáme telefonáty. Vydierali ho a vyhrážali sa mu likvidáciou rodiny. Rozhodol sa teda, že prehovorí o veciach týkajúcich sa krádeže peňazí v nitrianskej VÚB.
Vyhlásil, že ho oslovil Július Buday, či by vedel otvoriť trezor. Obhliadnuť si ho mohol aj zblízka. Pomohli mu bratia Igorovi a Bohušovi Slobodovci. Igor bol v tom čase policajt a Bohuš člen bankovej ochranky. Trezor si aj vyfotografovali. Iker policajtom tiež spomenul, že Viliam Mišenka mal obstarať dvoch mužov z Česka na otvorenie trezoru. Tí sa o to pokúsili bez Mišenkovej prítomnosti, ale nepodarilo sa im to. Potom sa tam šiel pozrieť znova, bol tam asi desaťkrát a zisťoval, kde sú kľúče a ako sa trezor otvára.
Keď už mali akciu naplánovanú, postarali sa bratia o vstup do banky a odstavenie alarmu. Iker otvoril trezor spolu s Pavlom Kováč, ktorého poznal z väzenia. Zlodeji si odniesli vyše 173 miliónov korún (5 miliónov eur) v štyroch taškách. Vonku ich už čakali Július Buday. Išli do domu Igora Slobodu v Krvavých Šenkoch, kde si delili lup.
Krátko na to prišli dvaja muži, ktorí im so zbraňou v ruke povedali, že peniaze sú ich a že im „vyfúkli kšeft“. Navštívili ich vraj na príkaz bossa podsvetia Miroslava Sýkoru. Iker v jednom z nich spoznal dnes už mŕtveho Petra Križanoviča alias Durana, ktorý bol Sýkorova pravá ruka. ( Sýkoru zastrelili vo februári 1997, polícia pracuje s verziou , že na príkaz Durana. Duran sa stal obeťou atentátu v apríli 1997. Pred tým sa ho pokúšali zabiť viackrát.) Polovicu peňazí im museli odovzdať, zvyšnú si rozdelili medzi sebou.
Bankovky nepočítali, delili ich podľa balíkov. Na jedného vychádzal podiel približne na 15 miliónov korún (497 908 eur).
Na základe jeho výpovede v júli 1999 obvinili Kováča, Budaya a Mišenku.
Neskôr túto výpoveď už popieral, zdôvodňoval tým, že ho navštívili dvaja neznámi páni, ktorí mu priniesli písomnú výpoveď a musel sa ju naučiť naspamäť. Dokonca ho vraj preskúšali. Podľa súdu však popísal celú prípravu a priebeh krádeže tak podrobne, ako to nemohol urobiť nikto iný len páchateľ. „Táto výpoveď je zhodná s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané,“ konštatoval v rozsudku senát Krajského súdu v Nitre.
Verdikt
Nitriansky krajský súd vlani v marci rozsudku zohľadnil, že od spáchania krádeže uplynulo už sedemnásť rokov a obžalovaní odvtedy viedli bezúhonný život. Trest im znížil aj preto, že v súdnom konaní boli prieťahy.
Väčšinu prieťahov však spôsobili práve obžalovaní a ich obhajcovia. Termíny boli menené, rušené a odročované vždy na žiadosť obhajcov alebo obžalovaných.
Najvyšší súd SR v stredu 29.októbra 2014 rozsudok nitrianskeho súdu potvrdil. Zmenil iba výrok o treste pre Júliusa Budaya.
Aktéri kauzy
Bohuš Sloboda
úloha: Bol člen bankovej ochrany vypol poplašné zariadenie a pustil parťákov do banky.
vo väzbe: marec 1996 – marec 1999
trest: 8 rokov
Igor Sloboda
vo väzbe: marec 1996 –január 2000
trest: 5 rokov
Gustáv Iker
úloha: Otvoril trezor. Sám prišiel na políciu a začal usvedčovať partiu, neskôr pôvodnú výpoveď odvolal a na súde ju už nezopakoval.
vo väzbe: júl 1999 – január 2000
trest: 7 rokov
Pavel Kováč
úloha: Otvoril trezor.
vo väzbe: júl 1999 – január 2000
trest: 5 rokov
Július Buday
úloha: Čakal vonku pred bankou a dával pozor.
vo väzbe: júl 1999 – január 2000
trest: podmienečný trest 2 roky (pôvodne bol odsúdený na 5 rokov) Ako jedinému mu Najvyšší súd SR zmenil výšku trestu. Dôvodom je, že má do starostlivosti zvereného maloletého syna, ktorého matka je podozrivá so sexuálneho zneužívania.
Prečo je Mišenka nevinný?
Viliam Mišenka mal podľa obžaloby zabezpečiť ľudí na otvorenie trezoru, tým sa to však nepodarilo. Vo väzbe za toto obvinenie nebol. Oslobodený bol už prvostupňovým súdom. „Viliam Mišenka nevedel, o aký trezor ide, aj keď ho videl na fotografii. Skontaktoval doteraz dve neznáme osoby s Gustávom Ikerom, a tým sa jeho úloha skončila. Neexistuje žiaden dôkaz, že by skutok spáchal,“ odôvodnil Mišenkovo oslobodenie predseda senátu Krajského súdu v Nitre Ján Vanko. Prokurátor odvolanie nepodal rozsudok tak nadobudol právoplatnosť už v júni 2013.
A na záver…
Novinári často chybne nazývajú tento prípad lúpež. Lúpež a krádež však nie je to isté. Lúpež je trestný čin proti slobode, krádež trestný čin proti majetku. Zjednodušene povedané, lúpež je keď páchateľ použije voči inému násilie, aby sa zmocnil cudzej veci a pri krádeži sa zmocní cudzej veci bez násilia.
