Odsúdili ho za klamstvá o vraždách. Motív ostal neznámy, ale priznal sa

Jána Krajčíka doviedli do pojednávacej miestnosti na Okresnom súde v Nitre z väznice v Dubnici nad Váhom. Odpykáva si tam deväťročný trest za marenie spravodlivosti a krivú výpoveď.

(Článok pokračuje pod šedým boxom.)

Ďalšie prípady na súde

Tento super svedok s kriminálnou minulosťou vypovedal vo viacerých prípadoch. Policajti nazáklade jeho výpovedí obvinili Viliama Mišenku, Karola Mella, Štefana Borka, Ľuboša Ferusa, Rolanda Zdichavského aj Slavomíra Selického z vrážd. Niektorých policajtov, ktorí riešili prípad vraždy Petra Čongrádyho aj povýšili a dostali aj odmeny. Znalci z odboru psychológia sa vyjadrili, že svedok je dôveryhodný. (Viac si môžete prečítať tu.)

Ukázalo sa však, že viackrát klamal a na pojednávaní to priznal. Krajčík urobil vyhlásenie o vine a ďalej odmietol vypovedať. Povedal, že chce, aby ho zo súdu odviedli späť do basy.

Body obžaloby

  • V máji 2012 policajnom tvrdil, že si Viliam Mišenka v roku 2004 objednal vraždu Petra Čongrádyho a na čine sa podieľali aj Ľuboš Ferus, Roland Zdichavský, Štefan Borko a Karol Mello. V decembri 2013 vyšlo najavo, že Čongrádyho zabili iní muži. Mišenkovi a spol. obvinenie zrušili. Borko sedel v tejto kauze vo väzbe osemnásť, Mišenka desať mesiacov.

  • Klamal aj v prípade vraždy Jána Krišku z jesene 2001. Polícia totiž považovala na základe jeho výpovede za strelca Slavomíra Selického. Objednať si ju mal podľa Krajíčokovej výpovede Mišenka. Ukázalo sa, že Selický bol v čase spáchania skutku hospitalizovaný v nemocnici v Chorvátsku. Prokurátor zrušil obvinenie voči Selickému vo februári 2013 a prepustil ho z väzby. Za mrežami sedel niekoľko mesiacov. Obvinenie voči Mišenkovi však prokurátor zrušil až vo februári 2014.

  • V októbri 2013 po svedkovi Krajčíkovi niekto strieľal. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci pokusu o úkladnú vraždu. Ukázalo sa však, že udalosť si Krajčík vymyslel. Prokurátor vlani v auguste trestné stíhanie zastavil.

„Nezodpovedanou a nedoriešenou otázkou je motív konania Jána Krajčíka v prípravnom konaní odmietol vypovedať a odmietol vypovedať aj na pojednávaní,“ povedal prokurátor.

V záverečnej reči podotkol, že za obdobnú trestnú činnosť je právoplatne odsúdený v súvislosti s bývalým prokurátorom Mamrákom, kde sa jednalo o podobné skutky. „Treba však zohľadniť aj jeho vyhlásenie, čo je poľahčujúca okolnosť,“ doplnil.

Obhajca poukázal na to, že v Ústave na výkon trestu Krajčíka hodnotia pozitívne a jeho klient sa ku skutkom priznal sa.

Krajčíkovi za tieto činy hrozil trest štyri až desať rokov. Pri použití asperačnej zásady sa pohyboval v sadzbe štyri až trinásť rokov a štyri mesiace. Keďže ide o pokračujúci trestný čin, miernejší trest ako deväť rokov by mu už súd uložiť nemohol.

Deväť rokov stačí

„Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,“ píše sa v trestnom zákone.

Podľa zákona je priťažujúcou okolnosťou je ak obvinený spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil jeho uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin.

Sudkyňa upustila od uloženia súhrnného trestu, deväť rokov uložených skorším rozsudkom za „výrobu falošných nahrávok“ považovala za dostatočný. Skonštatovala, že pohnútka obžalovaného ostala neznáma. Verdikt nie je právoplatný.

Policajti, ktorí vyšetrovali tieto Krajčíkove klamstvá a prokurátor, ktorý dohliadal nad zákonnosťou v tomto prípade, sa neriadili zásadou rímskeho práva Qui bono? – V čí prospech? V čí prospech svedok Ján Krajčík konal, tak ako konal, nezisťovali.

 A inšpekcia ?

V prípade konala aj Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra. Bola to však len formalita. Začala vyšetrovanie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa pre podozrenie, že elitní policajti z Národnej protizločineckej jednotky expozitúra – Západ nahovárali svedka Krajčíka na svedecké výpovede proti Mišenkovi a iným. „Vyšetrovaním sa tieto skutočnosti nepotvrdili, preto bolo trestné stíhanie v máji 2015 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť o mesiac neskôr,“ uviedli z tlačového odboru.

Ak by sa aj Krajčík po čase rozhodol prehovoriť, už ho nebude nikto počúvať a ani mu už nikto neuverí. Podozriví policajti, prípadne iní ľudia tak nemusia mať obavy. 

A zajtra sa môže stať, že hocijaký klamár príde na políciu, strážcovia zákona mu uveria a na základ jeho výpovede obvinia aj vás. A to všetko s požehnaním prokurátora.Iba tak.

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation