V máji 2016 vyšetrovateľ z protizločineckej jednotky NAKA obvinil mužov z mafiánskej skupiny takáčovci. Ide o takzvanú južnú vetvu okolo Tibora Fülleho. Jeden im vtedy pred raziou ušiel a je na neho vydaný zatykač.
Medzi obvinenými je aj bývalý policajt z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorého volajú Dedo. „Minimálne od roku 2006 využíval svoje kontakty v rôznych zložkách polície a zabezpečoval informácie z prostredia polície, týkajúce sa trestného stíhania členov vetvy, poskytoval im znalosti a odporúčania vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti, plnil úlohy sprostredkovateľa medzi členmi vetvy a tretími osobami pôsobiacimi v štátnej správe pri odovzdávaní úplatkov," uvádza sa v uznesení o vznesení obvinenia.
Expolicajt bol v takzvanej kolúznej (obava z ovplyvňovania svedkov) a preventívnej väzbe (obava z pokračovania trestnej činnosti) a od mája 2016 do februára 2017, teda deväť mesiacov. Spoza mreží si dopisoval s rodinou a známymi.
Podľa zákona o výkone väzby obvinený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia.
Počas výkonu väzby je však obvinený obmedzený najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Trestný poriadok aj zákon o výkone väzby hovoria, že keď je obvinený v kolúznej väzbe, listy si musí ešte pred doručením, alebo odoslaním prečítať vyšetrovateľ, prokurátor, alebo sudca. Keďže táto kauza je v štádiu vyšetrovania, listy išli cez vyšetrovateľa.
Podľa Trestného poriadku aj naradenia ministra vnútra ak list zadrží, je povinný o tom informovať odosielateľa aj adresáta. Ak je list v poriadku musí ho hneď poslať ďalej.
Listy, ktoré sú závadové sa podľa nariadenia ministra vnútra zakladajú do vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ má tiež urobiť záznam o povoľovaní a kontrole korešpondencie a ten je súčasťou spisu.
Zadržanie ujma, ale nie škoda
Päť listov od rôznych odosielateľov, ktoré nepodliehali cenzúre a neboli závadové, obvinenému Dedovi doručil až po šiestych mesiacoch. Prípad na základe trestného oznámenie, ktoré podal, riešila inšpekcia.
„ Vyšetrovateľ inšpekcie nie je oprávnený skúmať, či vyšetrovateľ národnej protizločineckej jednotky či päť listov bolo odovzdaných bez zbytočného odkladu adresátovi, nakoľko takéto oprávnenie má iba nadriadený s disciplinárnou právomocou,“ uvádza sa v uznesení a prípad odstúpil na disciplinárne konanie.
Za pravdu mu dal aj prokurátor, ani on trestný čin v konaní vyšetrovateľa protizločineckej jednotky nevidel.
„ V danej veci mu síce mohlo takéto opomenutie vyšetrovateľa oznamovateľovi ako osobe odizolovanej výkonom kolúznej väzby od vonkajšieho sveta spôsobiť istú citovú ujmu, keď styk s vonkajším svetom, rodinou a blízkymi, ku ktorým má obvinený citový vzťah a naopak je umožnený výlučne iba cestou listových zásielok po vykonaní cenzúry, avšak takúto potencionálnu duševnú ujmu rozhodne nemožno stotožňovať s pojmom škoda, ako tento upravuje Trestný poriadok. Absentuje teda následok konania ako obligatórna časť objektívnej stránky trestné činu,“ odôvodnil prokurátor.
Podľa prokurátora tiež z ničoho ani nevyplýva, že by mal vyšetrovateľ z protizločineckej jednotky zo zadržania listov nejaký prospech.
Trestný zákon však hovorí, že konaním môže byť spôsobená aj škoda na právach a slobodách.
Vyšetrovateľa protizločineckej jednotky nadriadený potrestal výčitkou. Ten to priznal sám pri výsluchu na inšpekcii kvôli ďalším listom.
Tie listy sa zase úplne „stratili“. Okrem „stratených“ listov, ktoré sa týkajú obvineného expolicajta Deda, „zmizli“ listy aj ďalším obvineným z kauzy takáčovci.
Prípad takáčovcov je v štádiu vyšetrovania a expolicajt Dedo je iba obvinený a aj keď bol stíhaný vo väzbe, stále platí prezumpcia neviny.
Zákon o výkone väzby okrem už spomenutého tiež hovorí, že vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.
Práva mu zaručuje aj Ústava SR, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj smernica o Európskeho parlamentu o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny .
Paradoxne prípad takáčov, rieši vyšetrovateľ, ktorého podľa výpovede svedka s prezývkou Tatranka, chceli ľudia z tejto zločineckej skupiny zavraždiť. Viac si môžete prečítať tu.
Tatranka, ktorý vypovedá proti takáčovcom opísal príhodu, ako si tento vyšetrovateľ na stretnutí s ním zabudol zbraň a tým mu zavaril.
