Prokurátor vyšetrovateľovi inšpekcie vytkol predčasné závery. Čurillovcom zrušil obvinenie.
Čas čítania textu: 5 minút
V kauze Kajúcnik prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dalibor Považan zrušil obvinenie Pavla Ďurku, Róberta Magulu, Branislava Dunčka aj Jána Káľavského za jeden skutok, ktoré im v júli dodatočne vzniesol vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby. Informoval o tom Denník N.
Vyšetrovateľ inšpekcie ich obvinil pre pokračujúci zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa 20. júla.
Prípad súvisí s kauzou údajných takáčovcov a preverovaním výpovede kajúcnika Petra Kaňucha prezývaného Jakuzza na mieste činu. Kaňuch, ktorý patril k tejto zločineckej skupine, vypovedal aj o podpálení krčmy v Moste pri Bratislave z novembra 2012.
Ďurka naraz na dvoch miestach
Operatívci mali Kaňucha odviezť z výkonu väzby na miesto činu, aby si ho spolu najskôr neoficiálne prezreli. Následne Kaňuch vyšetrovateľovi oznámil, že chce o prípade vypovedať.
Policajti z NAKA s ním urobili previerku výpovede na mieste činu. Procesný úkon mal vykonať vyšetrovateľ Ďurka. Z uznesenia inšpekcie však vyplýva, že v tom istom čase vykonával iný procesný úkon v kancelárii v budove policajného prezídia v Bratislave – preštudovanie vyšetrovacieho spisu s iným obvineným v inej kauze.
Podali sťažnosť
Proti uzneseniu o obvinení podali sťažnosť Pavol Ďurka, Róbert Magula a Branislav Dunčko. Štvrtý obvinený, bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorý proti exkolegom vypovedal, sťažnosť nepodal.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dalibor Považan 7. októbra ich sťažnostiam vyhovel a obvinenie im zrušil. Obvinenie zrušil aj Jánovi Káľasvkému.
Predčasné obvinenie
„Po preskúmaní predmetného uznesenia o vznesení obvinenia som dospel k záveru, že toto sa javí ako predčasne vydané bez dostatočného preverenia skutočností, ktoré sa týmto uznesením kladú obvineným za vinu,“ napísal v uznesení. Dokument portálu slupou.sk sprístupnili poškodení z kauzy.
Podľa prokurátora vyšetrovateľ nekriticky preberal iba skutočnosti podporujúce vznesenie obvinenia, bez ich bližšieho rozboru. Pred prijatím záverov mal vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by jeho podozrenia buď potvrdilo, alebo vylúčilo.
Prokurátor vyšetrovateľovi inšpekcie vytkol, že pri posudzovaní konania obvinených nezohľadnil úlohy operatívnych pracovníkov. Ich činnosť podľa odôvodnenia zahŕňa preverovanie informácií o trestnej činnosti, získavanie počiatočného prehľadu o zločine a páchateľoch či prípravu podkladov pre vyšetrovateľa.
Významnú časť odôvodnenia venoval prokurátor výpovedi Kaľavského, o ktorú sa vyšetrovateľ inšpekcie pri vznášaní obvinenia opieral.
Poukázal na to, že podľa Kaľavského sa vo vozidle, kde mal Branislav Dunčko hovoriť o podpálení reštaurácie, nachádzal aj Roman Staš. Prokurátor preto položil otázku, prečo nebolo rozšírené obvinenie aj na Staša, keď ho už v predchádzajúcom uznesení o vznesení obvinenia v prípade označoval za člena organizovanej skupiny.
Rovnako upozornil na neobjasnenú úlohu operatívneho pracovníka Ľubomíra Cvika, ktorý sa zúčastňoval na úkonoch s Kaňuchom. Podľa prokurátora nebolo zrejmé ani to, ako sa Dunčko, Magula, Staš a Kaľavský podieľali na vypracovaní realizačného návrhu v prípade podpálenia reštaurácie.
Za predčasný označil aj záver vyšetrovateľa inšpekcie o nezákonnosti previerky Kaňuchovej výpovede na mieste a o údajnej prítomnosti Pavla Ďurku na dvoch miestach súčasne.
Mal vypočuť ďalších svedkov
Podľa prokurátora nič nebránilo tomu, aby vyšetrovateľ vypočul osoby prítomné pri porovnávaných úkonoch. Konkrétne poukázal na kriminalistického technika, ktorý sa podľa zápisnice priamo zúčastnil na previerke výpovede a zrejme vyhotovoval aj fotodokumentáciu.
„Výsluchom tejto osoby mal vyšetrovateľ PZ ÚIS overiť, či prebehol predmetný úkon, za koho prítomnosti, kedy a podobne,“ uviedol prokurátor v uznesení.
Záver vyšetrovateľa inšpekcie o nezákonnosti previerky výpovede na mieste považoval za predčasný.
Prokurátor vychádzal aj z výsluchu Petra Kaňucha, z ktorého podľa jeho záveru vyplývalo, že nebol policajtmi ovplyvňovaný ani pripravovaný na výpoveď.
Osobitne porovnával úradný záznam operatívnych pracovníkov Magulu a Dunčka s Kaňuchovou výpoveďou. V prvom dokumente policajti uviedli, že Kaňuch nevedel označiť osoby, ktoré poverili podpálením reštaurácie. Vo výpovedi však už konkrétne pomenoval osobu.
Logika výsluchu kajúcnika
Prokurátor v tejto súvislosti spochybnil logiku údajnej prípravy Kaňucha na výsluch. Ak ho mali operatívni pracovníci pripravovať na výpoveď o podpálení reštaurácie, pýtal sa, prečo ho nepripravili aj na takú zásadnú okolnosť, akou bolo označenie samotného vykonávateľa podpálenia.
Poukázal tiež na rozsah Kaňuchovej výpovede, ktorej monologická časť mala najmenej dve strany a ďalšie dve strany tvorili otázky a odpovede. Za neobjasnené preto považoval, kedy, kde a akým spôsobom mala prebehnúť údajná príprava na taký rozsiahly výsluch.
Ďalším podstatným dôvodom zrušenia obvinenia boli pochybnosti o právnej kvalifikácii konania operatívnych pracovníkov. Prokurátor sa stotožnil s námietkami obvinených týkajúcimi sa absencie výkonu právomoci verejného činiteľa.
Vec definitívne neuzavrel. Vyšetrovateľovi inšpekcie uložil, aby v nej znovu konal a rozhodol.
Pochybnosti o právomoci operatívcov
Všetci traja odmietli akékoľvek protiprávne konanie. Popreli, že by Petra Kaňucha pripravovali na výsluch, poskytovali mu informácie o podpálení reštaurácie v Moste pri Bratislave alebo mu ukázali objekt, ktorý bol predmetom vyšetrovania. Tvrdili, že pred Kaňuchovou výpoveďou o tomto skutku ani o konkrétnom objekte nevedeli.
Kaňuch povedal, že miesto skutku ukázal policajtom sám, vypovedal dobrovoľne a pravdivo a pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozhodol z vlastnej vôle.
Obvinení namietali, že jediným dôkazom, o ktorý sa vyšetrovateľ pri rozšírení obvinenia opieral, bola výpoveď spoluobvineného Kaľavského. Označili ju za nedôveryhodnú.
Nepozdávala sa im ani právna kvalifikácia skutku ako zneužívania právomoci verejného činiteľa. Argumentovali, že v skutkovej vete nebola uvedená ani opísaná konkrétna právomoc, ktorú mali vykonať v rozpore so zákonom. Namietali tiež absenciu znakov organizovanej skupiny a údajného poškodeného. Z toho vyvodzovali, že skutky kvalifikované ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa sú premlčané.
Kauza Kajúcnik
V prípade Kajúcnik vyšetrovateľ inšpekcie v marci obvinil príslušníkov z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Róberta Magulu, Branislava Dunčka, Romana Staša, Jána Kaľavského a prokurátora Michala Šúreka.
Vyšetrovateľ inšpekcie uviedol, že v rokoch 2019 až 2020 mali koordinovane postupovať pri vybraných trestných kauzách, manipulovať s výpoveďami spolupracujúcich obvinených – kajúcnikov a ovplyvňovať trestné konania. Obvinení tvrdia, že ide o politicky motivovanú odvetu za vyšetrovania z rokov 2020 až 2023.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka prípad odňal pôvodnému prokurátorovi z Krajskej prokuratúry v Trnave Michalovi Žeňuchovi a pridelil ho Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Stalo sa tak po tom, ako senát Krajského súdu v Bratislave potvrdil rozhodnutie sudcu Tomáša Hajduka z Mestského súdu Bratislava 1 o nevzatí do väzby Čurillu a Ďurku.
Prokurátor návrh podal na nepríslušný súd. Táto procesná chyba vyvolala otázky o zákonnosti postupu v prípravnom konaní. Na banskobystrickej krajskej prokuratúre prípad pridelili prokurátorovi Daliborovi Považanovi.
Exkolegyňa prokurátora v tíme obhajoby
Týždenník Plus 7 DNÍ upozornil, že súčasťou obhajobného tímu v kauze Kajúcnik sa stala Mária Frajkor Tomová z kancelárie Dentons pod vedením Petra Kubinu, ktorá predtým pôsobila ako právna čakateľka na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a pracovala tam v období, keď na tej istej prokuratúre pôsobil aj prokurátor Považan.
Frajkor Tomová pracovala aj na špeciálnej prokuratúre so Šúrekom a spolu s ním sa zúčastnila aj pojednávaní v kauze údajných takáčovcov. Poškodení podali námietku zaujatosti. Úspešní neboli.
