“Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bude v trestnej veci ďalej konať pôvodný senát 3T. Termín pojednávania zatiaľ známy nie je,“ povedala v utorok 21. marca pre môj blog hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudajková.
Chceli, aby im Kýbla vzali
Predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban sa obrátil na Najvyšší súd s návrhom na odňatie prípadu Róberta Lališa a spol. Dôvodom bolo rozhodnutie senátu Štefana Harabina o zrušení rozsudku.Prikázali totiž, aby vec riešil iný senát, keďže ten, ktorý odsúdil Kýbla na doživotie bol zaujatý.
Truban uviedol, že dôvody uvedené v Hrabinovom rozhodnutí bránia sudcom Špecializovaného trestného súdu prejednať a rozhodnúť predmetnú trestnú vec, pretože už rozhodovali o obvinených osobách v trestnej veci, týkajúcej sa zločineckej skupiny sýkorovci.
Ide o obdobie júla 2011 do januára 2017 a päťnásť prípadov.
„V súčasnom období, počnúc dňom 1. februára 2017, pôsobí na tunajšom súde celkom 14 sudcov a celkom 13 sudcov tunajšieho súdu ,JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala, JUDr. Králik, JUDr. Sabová, Mgr. Matel, JUDr. Peteja, JUDr. Hrubala, JUDr. Šutka, JUDr. Giertli, JUDr. Truban, JUDr. Púchovský, Zdenka Cabanová a JUDr. Kozlík, ktorí schvaľovali dohody o vine a treste uzavreté medzi prokurátorom a jednotlivými obvinenými, prípadne inými rozhodnutiami v merite veci, a tak v zmysle záverov citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu porušili princíp objektívnej nezaujatosti a prezumpcie neviny,“ napísal Truban na Najvyšší súd.
Všetci rozhodovali o sýkorkách
Špecializovaný trestný súd je podľa Trubana viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
„Zo sudcov tunajšieho súdu, nie je možné vytvoriť trojčlenný senát príslušný na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej trestnej. Pridelenie veci ktorémukoľvek zo senátov by za tohto stavu predstavovalo zo strany predsedu súdu nerešpektovanie záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu,“ vysvetľoval Truban.
Doplnil, že v uvedených veciach doposiaľ nerozhodoval len sudca Peter Pulman, ktorý vykonáva funkciu sudcu na tunajšom súde od 1. februára 2017.
Podľa názoru Trubana nie je možné právo obvinených osôb na spravodlivý súdny proces garantovať inak, ako odňatím veci tunajšiemu súdu a prikázaním veci vecne a miestne príslušnému súdu podľa osobitného zákona.
Žiadal tak, aby vec súdu odňali. Podľa zákona by v takom prípade bol príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.
O námietke už raz rozhodli
Senát Juraja Klimenta na úvodom rozhodnutia pripomenul, že o otázke prípadného vylúčenia predsedu senátu Jozefa Šutku a sudcov Jána Hrubalu a Jána Giertliho už bolo v tomto súdnom konaní právoplatne rozhodnuté. (Viac si môžete prečítať tu.)
„Ušlo zrejme pozornosti odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Štefana Harabina a jeho predsedovi, ktorý bol zároveň aj sudcom spravodajcom, že v rámci rozhodovania o vzatí do väzby obžalovaný Róbert Lališ prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu Martina Pohoveja okrem iného 29. decembra 2015 vzniesol námietku zaujatosti,“ napísal Kliment.
O tejto námietke už bolo rozhodnuté ešte 12. januára 2016. Teda v čase keď pojednávananie s Kýblom a spol. na Špecializovanom trestnom súde nebolo ukončené.
Senát Najvyššieho súdu zložený z predsedu Petra Krajčoviča a sudcov Libora Duľu a Petra Paludu rozhodol, že senát Špecializovaného trestného súdu pod vedením Šutku zaujatý nie je.(Celé rozhodnutie senátu Petera Paludu Krajčoviča si môžete prečítať tu.)
Advokátom Lališa nepomohla ani ústavná sťažnosť. (Celé rozhodnutie Ústavného súdu si môžete pozrieť tu.)
Z toho podľa Klimenta jednoznačne vyplýva, že Harabinov odvolací senát bol v otázke vylúčenia vyššie uvedených sudcov viazaný právnym názorom senátu Paludu Krajčoviča, ktorý o danej námietke už právoplatne rozhodol.
Nie sú zaujatí
Klimentov senát ďalej rozoberá prečo sa s právnym názorom Harabinovho senátu nestotožňuje. Pripomína, že pri schvaľovaní dohôd o vine a treste je súd viazaný skutkom vymedzeným v návrhu a dohodu môže odmietnuť len vtedy, ak je nespravodlivá , alebo je navrhovaný trest vo vzťahu k obvinenému neprimeraný.
Súd nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu spolupáchateľov alebo účastníkov rovnakého skutku.
„Nejde o porušenie zásady prezumpcie neviny a už vôbec nie o porušenie princípu ne bis in idem ( nie dvakrát za to isté – pozn. autorky), pokiaľ ten istý senát schválil dohodu o vine a treste obžalovaného pre skutok, o ktorom následne na podklade podanej obžaloby konal a rozhodol ohľadom iného obžalovaného, respektíve obžalovaných,“ napísal.
Ďalej uviedol, že sudcovia senátu, ktorý schválil dohodu o vine a treste, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci, v ktorej bola pre ten istý skutok podaná obžaloba na ďalšieho obžalovaného, respektíveobžalovaných.
Doplnil, že k rozhodnutiu o vine konkrétneho obžalovaného môže dôjsť len po zachovaní zákonom predpísaného procesného postupu – po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a nie inak – v inom konaní, ktoré sa viedlo výlučne len proti bývalému spoluobvinenému bez vykonania riadneho kontradiktórneho konania na hlavnom pojednávaní.
Odvoláva sa na európsku judikatúru.
Na Harabina vytiahli Sadikiho
Klimentov senát poukázal aj na prípad Bakiho Sadikoho. „…najskôr bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, pre drogovú trestnú činnosť odsúdený v neprítomnosti ako proti ušlému k trestu odňatia slobody vo výmere 22 rokov a po jeho zadržaní v Kosove a vydaní na trestné stíhanie na Slovensko (pôvodný rozsudok bol zrušený z dôvodu návrhu odsúdeného na opätovné prejednanie veci) bol opätovne, tentokrát už v jeho prítomnosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov k rovnakému trestu, pričom v obidvoch veciach rozhodoval úplne totožný senát, ktorému predsedal sudca JUDr. Peter Šuťak,“ uviedol v uznesení.
Prípad neodňali
V posudzovaní návrhu predsedu Špecializovaného trestného súdu o odňatí prípadu Lališ a spol. je podľa Klimenta jeho senát viazaný právnym názorom senátu Paludu, ktorý rozhodol, že sudcovia Šutka, Giertli a Hrubala, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému Lališovi.
Úplne na záver dal Kliment do pozornosti, že Harabinov senát zrušil odsudzujúci rozsudok z formálnych dôvodov, teda bez preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo.
„Vzhľadom na to všetky dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho senátu 4T na str. 112 až 162 majú vyslovene akademický charakter,“ dodal.
(Celé rozhodnutie senátu Juraja Klimenta si môžete prečítať tu.)
Na záver
Treba pripomenúť, že medzi Štefanom Harabinom a Petrom Paludom sú dlhoročné nenávistné vzťahy. Rovnako celé roky je spor medzi Harabinom a Jurajom Klimentom.
