Kajúcnik tajil účelovú účasť v tendri aj pôžičku od ľudí z Bonulu. Už ho obvinili

Čas čítania textu: 5 minút

Kajúcnik Matej Zeman s prezývkou Zemák sa k tomu v rámci svojej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní nikdy nepriznal. Až v tomto roku pri výsluchu na Úrade boja proti organizovanej kriminalite vypovedal, že sa účelovo zúčastnil súťaže v roku 2015 pri výbere strážnej služby pre Sociálnu poisťovňu a vypovedal, že dostal pôžičku na zábezpeku, aby sa mohol zúčastniť súťaže od Juraja Hamara z Bonulu.

Podľa mojich zdrojov z prostredia orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovateľ pred pár dňami obom vzniesol obvinenie za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní, pričom v prípade dokázania viny na súde im hrozí trest tri až desať rokov. Ešte v pondelok (1.12.) som oslovila policajné prezídium aj prokuratúru, na ktorej prípad dozorujú.

"Dňa 19. novembra 2025 vznesené obvinenie dvom fyzickým osobám pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 266 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona," potvrdili dnes (v piatok 5.12.) komunikačného oddelenia policajného prezídia. Vydané uznesenie právoplatnosť zatiaľ nenadobudlo.

Zemák takúto závažnú skutočnosť zatajil. Pred novelou Trestného zákona by mu totiž hrozilo 10 až 15 rokov a nemohol by dostať podmienečný trest.

KONTEXT: Sociálna poisťovňa (SP) v máji 2019 dostala pokutu 25-tisíc eur od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) z dôvodu, že verejný tender na strážne služby, ktorý vyhrala firma Bonul, bol podľa ÚVO diskriminačný. Na prípad upozornila vtedajšia podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová zo SaS, ktorá podala podnet na ÚVO. Podľa ÚVO došlo k „neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov a princípu rovnakého zaobchádzania“. Úrad tiež tvrdil, že to mohlo mať „reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania“.

V tendri vyhlásenom v septembri 2015 sa prihlásilo osem záujemcov, no ponuky predložili len dve firmy — Bonul a skupina dodávateľov K.G.V. Security – ARANEA SYSTEMS. V spoločnosti KGV Security bol v tom čase jediný spoločník a majiteľ Matej Zeman, ktorý sa hrdí tým, že táto SBS-ka dokonca získala previerku z Národného bezpečnostného úradu.

Firma bola zo súťaže vylúčená a Bonul vyhral zákazku takmer za päť miliónov eur. Zmluva bola podpísaná v máji 2016 a poisťovňa Bonulu vyplatila viac ako 2,5 milióna eur.

Podľa ÚVO bolo zlé, že poisťovňa spojila poskytovanie strážnej služby s dodávkou, inštaláciou a servisom elektronického systému — tým „zúžila hospodársku súťaž“, čo mohlo odradiť až 634 potenciálnych záujemcov s licenciou na strážnu službu. SP sa najskôr odvolala, no ÚVO v apríli 2018 zamietol rozklad ako neopodstatnený. SP plánovala napadnúť rozhodnutie súdom, ale zároveň odmietla zrušiť zmluvu s Bonulom — podľa nej je výhodná z hľadiska ceny a služieb.

Bonul v septembri 2019 vypovedal zmluvu so SP, ktorá potom sama prevzala stráženie budov a najala približne 170 nových strážnikov. Prechod na vlastnú ochranu podľa SP zvýšil náklady — rast minimálnej mzdy a vyššie odvody a príplatky znamenali, že pôvodné ceny zo zmluvy s Bonulom už neboli udržateľné.

Bonul (premenovaný na Protectus) nezanikol — v posledných rokoch sa mu podarilo získať nové štátne zákazky. Napríklad v roku 2024 dostal zákazku na obnovu kamerového systému pre štátnu firmu Transpetrol.

Kto je Zemák?

Zeman nedávno poskytol rozhovor pre portál 360-tka, v ktorom sám seba označuje za podnikateľa. Koncom októbra 2019 bol obvinený za členstvo v skupine takáčovcov a podľa uznesenia pôsobil v riadiaco-výkonnej zložke, zastupoval Borisa Kaisera aj Petra Kaňúcha a koordinoval takzvaný výjazd. Do väzby ho vzali pre obavy z ovplyvňovania svedkov a útekovú hrozbu, najskôr v Košiciach, potom v Bratislave. Prvé listy a telefonáty mal povolené až po mesiacoch.

Zeman sa cez väzenského pracovníka aj advokáta snažil kontaktovať vyšetrovateľov vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Keď sa mu to nedarilo, napísal Jánovi Čurillovi a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, ponúkol spoluprácu a žiadal premiestnenie. Po tom, čo začal vypovedať aj Kaiser, ho presunuli do Leopoldova a po desiatich mesiacoch mu umožnili komunikáciu s rodinou. V septembri 2020 na NAKA jeho prípady vylúčili na samostatné konanie a koncom októbra bol prepustený z výkonu väzby.

Na základe jeho výpovedí obvinili v kauzách zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a vydierania aj bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a podnikateľa Františka Böhma, ktorý v minulosti pôsobil v spravodajskej službe. Makó sa stal kajúcnikom a vypovedal voči viacerým ľuďom aj voči špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a šéfovi spravodajskej služby Vladimírovi Pčolinskému. Böhm po spolupráci s políciou v roku 2021 spáchal samovraždu.

V októbri 2020 obvinili policajného funkcionára z útvaru, ktorý má na starosti odposluchy a sledovanie Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Kováčika. Zeman čelil podozreniu z podplácania, no jeho prípad vylúčili na samostatné konanie. Tvrdil tiež, že cez Böhma a Makóa zabezpečoval prepustenie údajného šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku za 100-tisíc eur. Makó vyhlásil, že časť peňazí odovzdal Kováčikovi.

Kováčika za tento skutok odsúdili na osem rokov, no výkon trestu mu v roku 2023 prerušil minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD). Neprávoplatne je odsúdený aj v ďalšej korupčnej kauze a stíhaný v Očistci.

V lete 2021 vrcholil konflikt v bezpečnostných zložkách a na Zemana bol vydaný zatykač pre obavy, že ho inšpekcia získa na spoluprácu. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík prerušil zásah jednotky, čo umožnilo Zemanovi a ďalšiemu kajúcnikovi Petrovi Petrovovi s prezývkou Tiger utiecť. Kovařík je za to dnes obžalovaný.

Zeman čelí obvineniu z krivej výpovede zosúladenou s ďalším takáčovcom Csabom Dömötörom, ktorý nakoniec priznal, že jeho svedectvo nebolo pravdivé. Zeman mal tiež navádzať priateľku Böhma na krivú výpoveď.

Vo februári 2022 získal Zeman ďalšiu procesnú výhodu, vyšetrovateľka uviedla, že jeho výpovede boli pre odhaľovanie zločinov kľúčové, a prokurátor súhlasil s prerušením všetkých jeho trestných stíhaní. Sám tvrdí, že vypovedá v siedmich či ôsmich prípadoch a za nič nie je odsúdený, hoci mu potenciálne hrozilo až 25 rokov alebo doživotie.

V decembri 2023 ho inšpekcia opäť obvinila spolu s operatívcami NAKA, no bez návrhu na väzbu. Uznesenie o obvinení dostal až po jeho zadržaní priamo na súde, kde bol vypovedať ako svedok v inom prípade.

Obvinenie sa týkalo varovaní pred zásahom inšpekcie, no napokon prokurátor obvinenie zrušil. Ukázalo sa totiž, že Zeman bol ten, kto operatívcom hovoril o pripravovaných akciách inšpekcie, čo má potvrdzovať aj odpočúvaná komunikácia.

Viac o Zemákovi si môžete prečítať tu.

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation