David Lindtner

Justičná kauza Búrka: Kajúcnici sú spochybnení!

David Lindtner
David Lindtner

Súd oslobodil Davida Lindtnera, kľúčové výpovede kajúcnikov označil za nedostatočné.

Čas čítania textu: 7 minút

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský ešte na začiatku apríla oslobodil Davida Lindtnera spod obžaloby za nepriamu korupciu a zasahovanie do nezávislosti súdu, pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali tak, ako boli uvedené v obžalobe.

Lindtner je bývalý sudca a v súčasnosti pôsobí ako advokát, zároveň je aj poradcom premiéra a ministra spravodlivosti.

Prokurátor Ján Hrivnák v obžalobe uviedol, že Lindtner údajne v rokoch 2017 – 2018 ako predseda súdu ovplyvňoval rozhodovanie sudcov v troch prípadoch. Cez  dnes už bývalého sudcu Vladimíra Sklenku sprostredkovať vplyv na sudcov výmenou za bližšie nešpecifikovanú odmenu a tiež priamo žiadať sudkyňu  Miriam Repákovú, aby rozhodla v prospech podnikateľa Erika Mikurčíka v kauze hotela Carlton, ktorý sa súdil s obchodnými partnermi – Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom. Tretí skutok sa týka údajného ovplyvňovania rozhodnutia vo veciach sporu Železníc SR.

Samosudca však po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že skutkový dej nebol preukázaný spôsobom požadovaným trestným právom.

Teraz je už známe aj písomné odôvodnenie rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal samosudca Púchovský z dokazovania, ktoré zahŕňalo výsluchy obžalovaného, spolupracujúcich obvinených Vladimíra Sklenku a Miriam Repákovej, výsluchy ďalších sudcov a svedkov, listinné dôkazy, znalecký posudok z odboru kriminalistiky, komunikáciu z aplikácie Threema, ako aj rozhodnutia vydané v predmetných civilných konaniach. Osobitne hodnotil vierohodnosť výpovedí spolupracujúcich obvinených, ktorí tvorili kľúčový dôkazný základ obžaloby.

Samosudca odmietol vykonať ako dôkaz znalecký posudok z odboru psychológia s vyšetrením na polygrafe, ktorý predložil obžalovaný za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení, z dôvodu, že bol nadbytočným.

V odôvodnení rozsudku podrobne vysvetlil, že rozhodujúcim problémom obžaloby bola nedostatočná spoľahlivosť výpovedí spolupracujúcich obvinených.

Bez ďalších dôkazov

„Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jedinými usvedčujúcimi dôkazmi, ktoré majú preukazovať, že obžalovaný mal priamo inému sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby a pôsobiť na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom a konal tak preto, aby inému zadovážil neoprávnený prospech, sú výpovede svedkov JUDr. Vladimíra Sklenku a JUDr. Miriam Repákovej,“ uviedol. Zároveň samosudca zdôraznil, že tieto výpovede neboli podporené ďalšími priamymi dôkazmi.

KONTEXT: Sklenka je bývalý sudca a jeden z hlavných kajúcnikov v justičných kauzách Búrka. Priznal sa k rozsiahlej korupcii v justícii. Tvrdil, že prijal úplatky približne vo výške 160- až 180-tisíc eur. Začal spolupracovať s políciou a prokuratúrou, vypovedá proti viacerým sudcom, advokátom a podnikateľom. Získal viaceré procesné výhody — napríklad dočasné odloženie obvinení vo vlastných kauzách.

Repáková je bývalá sudkyňa, ktorá po obvinení spolupracovala s vyšetrovateľmi, priznala sa a vypovedala aj proti ďalším sudcom a právnikom vrátane Lindtnera. V rámci dohody o vine a treste dostala trojročný podmienečný trest za zločin „ohýbania práva“. Dohodu jej schválil Špecializovaný trestný súd vo februári 2023.

Motivácia v benefitoch

Pri hodnotení dôveryhodnosti spolupracujúcich obvinených prihliadol aj na ich motiváciu získať benefity vyplývajúce zo statusu spolupracujúceho obvineného.

„Svedkovia JUDr. Repáková a JUDr. Sklenka majú zrejmý motív vypovedať v neprospech obžalovaného, pretože ich vlastná trestnoprávna situácia bola bezprostredne spojená s poskytnutím benefitov,“  napísal v rozsudku.

Konštatoval rozpornosť a vývoj vo výpovediach Sklenku. „Jeho výpoveď bola v rozpore s výpoveďami viacerých svedkov, nebola podporená listinnými dôkazmi a v priebehu konania sa menila,“ uviedol samosudca.

Sudcovia odmietli zásah Lindtnera

Vo vzťahu k skutku týkajúcemu sa ďalšej obchodnej spoločnosti  samosudca zdôraznil, že nebolo preukázané, že by obžalovaný akokoľvek ovplyvňoval rozhodovaciu činnosť ďalšícch sudcov.

„Žiadny zo sudcov, ktorí rozhodovali vo veciach týkajúcich sa danej spoločnosti, nepotvrdil akýkoľvek zásah alebo pokyn zo strany obžalovaného,“ uviedol.

Threema nič nedokazuje

Venoval pozornosť aj komunikácii z aplikácie Threema, ktorá mala podľa obžaloby potvrdzovať korupčné dohody. Ani tieto dôkazy však podľa súdu nevytvárali ucelený a nespochybniteľný reťazec dôkazov.

Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno

„Prokurátor neprodukoval na hlavnom pojednávaní dostatok či už priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré by potvrdzovali priebeh skutkového deja tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby,“ konšatoval Púchovský v rozsudku.

Pripomenul, že   rímskom a neskôr aj kanonickom práve sa aplikovala zásada „unus testis nullus testis“ (jeden svedok žiadny svedok). Táto zásada vyjadrovala, že výpoveď jediného svedka sa považuje za nedostatočnú na preukázanie skutočnosti. V súčasnosti pri aplikácii európskeho trestného práva je možné uznať aj výpoveď jedného svedka, avšak táto výpoveď musí byť podporovaná ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi.

„V tejto trestnej veci však neboli prokurátorom predložené dôkazy, ktoré by podporili obe výpovede týchto svedkov. Tieto výpovede svedkov sú izolované a nepodporujú sa ani v tej časti kde mali potvrdzovať vzájomné stretnutie medzi svedkami, na ktorom sa mali rozprávať o obžalovanom, ktorý mal intervenovať v konkrétnom obchodnom spore,“ uviedol.

Prokurátor podľa rozsudku  na hlavnom pojednávaní neuniesol dôkazné bremeno z dôvodu objektívne existujúceho nedostatku usvedčujúcich dôkazov.

Vina nebola preukázaná

K zásade prezumpcie neviny a štandardu dokazovania uviedol právnu úvahu: „Ak po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostanú rozumné pochybnosti o tom, či sa skutok stal spôsobom uvedeným v obžalobe, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného.“ 

Na tomto základe dospel samosudca Púchovský k záveru, že nebolo možné uznať obžalovaného vinným, pretože vina nebola preukázaná mimo rozumných pochybností.

Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor Ján Hrivnák sa odvolal. V záverečnej reči navrhoval dvojročný trest s podmienečným odkladom na dva roky.

Celý rozsudok si môžete prečítať tu.

KONTEXT: Od obvinení v kauzách Búrka a Víchrica uplynulo šesť rokov. Spustili ich dáta z mobilov Mariana Kočnera, ktoré obsahovali aj komunikáciu s osobami z justície, ktorú polícia získala cez bývalého novinára a príslušníka spravodajskej služby Petra Tótha.

Informácie o zadržaní niektorých obvinených sudcov zverejnili minimálne dve redakcie skôr, ako k nemu skutočne došlo. Vyplýva to z času publikovania článkov a času zadržania jednotlivých obvinených, ktorý je uvedený v uznesení o väzbe a dá sa získať cez infozákon.

Odsudzujúci rozsudok po vykonaní dokazovania v justičných korupčných kauzách doposiaľ nepadol. Odsúdená je iba jedna sudkyňa, spomínaná Repáková, ktorej schválili dohodu o vine a treste.

Poznámka: David Lindtner ma ako advokát od konca marca 2024 zastupuje v inkvizičnom trestnom konaní, v ktorom na mňa podal trestné oznámenie príslušník Policajného zboru zo skupiny čurillovcov; v čase spáchania údajného skutku bol zaradený na bývalej NAKA.

Júlia Mikolášiková

Má prezývku Piraňa. Je novinárka a blogerka. V januári 2026 založila tento investigatívny web S LUPOU. Dlhodobo sa venuje témam justície, prokuratúry, polície a zločinu. Jej texty kombinujú presnú dokumentáciu s pochopiteľným sprístupnením komplexných káuz širokej verejnosti. Pôsobila v denníku Nový Čas, na webe Aktuálne.sk a písala blogy na Sme.sk.

Post navigation