Blog, ktorý mi v SME vypli, nezmizol. Texty žijú ďalej na novom mieste. Tu je výber článkov, ktoré vás ku koncu jeho fungovania zaujali najviac – vrátane tých, ku ktorým sa vraciate aj po rokoch.
Čas čítania: 12 minút
Toto je výber najčítanejších článkov za posledné týždne minulého roka z môjho pôvodného blogu na Sme.sk, ktorý mi zrušili a je už vypnutý. Texty však nezmizli. Žijú ďalej a čitatelia sa k nim teraz dostanú tu, na novom mieste, práve tu na tomto webe.
Zaujímavé pritom je, že čitatelia neklikali len na čerstvé texty reagujúce na aktuálne dianie, ale aj na články staršieho dáta, ktoré zjavne nestratili nič zo svojej výpovednej hodnoty. Práve naopak, mnohé z nich dnes zapadajú do súvislostí ešte presnejšie než v čase svojho vzniku. Ukazuje sa, že pamäť čitateľov je dlhšia, než by si niektorí želali, a že témy týkajúce sa spravodlivosti, polície, súdov či zákulisia moci majú trvalú čítanosť.
Toto je desať mŕtvych z prípadov NAKA vyšetrovateľa Čurillu a spol. (dátum publikovania: 1. február 2022, čítanosť: 21 534)
Minimálne desať úmrtí osôb je nejako spätých s prípadmi, ktoré vyšetroval vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla a jeho kolegovia, od samovrážd obvinených v policajných kauzách až po vraždu družky obvineného. V texte sú popísané mená obvinených či zadržaných osôb, ktoré neskôr zomreli, a ktoré hrali úlohu v kauzách ako piťovci, takáčovci či akcie Judáš. Článok vysvetľuje kontext o aké osoby išlo. Poukázala som, na to, že tieto úmrtia zahŕňajú rôzne okolnosti, niektoré v súvislosti s väzbou, iné s dlhodobými procesmi.
Článok si môžete prečítať tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: V apríli 2025 Adel Ghanam z portálu 360-tka urobil príspevok o tom, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (SMER – SSD) na tlačovke prezentoval zoznam mŕtvych a pripísal ich čurillovcom. Redaktor vraj sám pátral a narazil na môj článok z februára 2022 a v reportáži navodzoval dojem, že môj text bol vytvorený pre Gašpara. Nuž, neviem, ako môžem zabrániť niekomu použiť niečo, čo je vo verejnom priestore viac ako tri roky, a dať tomu vlastný kontext. Pritom, keď som písala text, vychádzala som z článku Plus 7 DNÍ z februára 2021 (nevedno, prečo tento zjavne skorší „zoznam“ Ghanam nevypátral), redaktorka bez súvislostí a kontextu mŕtvych iba vymenovala. V tom čase ich bolo šesť. A ja som k menám priradila príbehy a napísala, za akých okolností umreli, keďže za ten rok pribudli ďalší štyria mŕtvi, pochopiteľne som „zoznam“ rozšírila. V mojom texte nie je ani len náznak toho, že týchto ľudí zabili čurillovci.
Zaujatý sudca v kauze čurillovcov: 20 rokov priateľstva, návštevy, obedy, večere s exšéfom policajných odposluchov (dátum publikovania: 10. august 2025, čítanosť: 17 305)
Článok sa venuje zaujatosti sudcu Špecializovaného trestného súdu Jána Giertliho v procese s obžalovaným Jozefom Rehákom – bývalým šéfom Úradu zvláštnych policajných činností. Giertli sa rozhodol oznámiť svoju zaujatosť krátko po tom, ako Najvyšší súd SR zrušil predchádzajúci rozsudok a nariadil nové dokazovanie, okrem iného vypočuť aj svedka M. F., ktorý je policajt. Ako dôvod uviedol, že pozná M. F. viac ako 20 rokov a majú spolu priateľské vzťahy — stretávali sa na obedoch, večeriach a navštevovali sa aj súkromne. Článok vysvetľuje pozadie kauzy. Text uvádza, že Giertli pôvodne plánoval termíny hlavného pojednávania, no potom ich zrušil a ohlásil svoju zaujatosť. M. F. bol v minulosti ochrankárom a neskôr pracoval na protimafiánskom útvare. Sudcova poznámka o vzťahu s M. F. a spoločné stretnutia mali podľa článku viesť k pochybnostiam o jeho nestrannosti. Zaujímavé, že M. F. spomínal Reháka už počas procesu a aj ho navrhoval vypočuť, Giertli to však vtedy odmietol.
Článok si môžete prečítať tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: Aj keď Giertliho Najvyšší súd SR napokon nevylúčil kvôli vzťahu s M. F., prípad už nemá pridelený. Vylúčili ho z dôvodu možnej zaujatosti kvôli tomu, že bol predsedom súdu potrestaný pre prieťahy v kauze Reháka. Spis má pridelený samosudca Ján Hrubala a pojednávať by sa malo začať 5. februára.
Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu (dátum publikovania: 11. máj 2025, čítanosť: 16 677)
Článok opisuje príbeh Borisa Kaisera alias Indiána, ktorý dlhé roky pôsobil v organizovanej zločineckej skupine údajných takáčovcov a priznal sa k rôznym násilným trestným činom, ako vydieranie, ublíženie na zdraví či poškodzovanie majetku. Dokonca po ňom pomenovali raziu – Apači. Kaiser sa v rámci vyšetrovania stal kajúcnikom, teda spolupracujúcim svedkom, a jeho výpovede pomohli obviniť viacerých ďalších ľudí. Kaiserovi trestné stíhanie podmienečne zastavili. Sudca rozhodol veľmi rýchlo, len štyri dni po podaní návrhu, aj napriek tomu, že spis bol rozsiahly. Kaiser sa zaviazal, že bude naďalej vypovedať ako svedok po dobu siedmich rokov.
Článok si môžete prečítať tu.
Z mafiánskych zoznamov na NAKA do tímu Očistec (dátum publikovania: 13. február 2024, čítanosť: 13 932)
Článok sa zaoberá policajtom z NAKA Ivanom Báčikom, ktorého meno sa ocitlo na „mafiánskych zoznamoch“ polície z roku 2011, teda v dokumente obsahujúcom mená osôb považovaných za prepojené na organizovaný zločin. Báčik bol členom elitného tímu NAKA Očistec riešiaceho exponované kauzy. Článok popisuje jeho cestu od zaradenia do zoznamov cez jeho prácu v polícii až po prestup na NAKA, čo vyvoláva otázky o tom, ako sa osoba z podobného zoznamu mohla dostať do tímu, ktorý priamo bojuje proti organizovanému zločinu. V texte spomínam viacero prepojení Báčika na rôzne osoby, vrátane rodinných väzieb s ľuďmi spájanými s vyšetrovanou skupinou Agentúra, a opisujem, že členovia tímu Očistec podľa prokuratúry používali sfalšovaný podpis Báčika na dokumentoch a riešili interné spory, ktoré prerastali do problémov v rámci bezpečnostných zložiek. Tieto okolnosti sú prezentované bez výrazného vyjadrenia polície, keďže oslovení policajní predstavitelia na otázky neodpovedali. Nechcel sa vyjadriť ani hlavný hrdina príbehu.
Článok si môžete prečíta tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: Z obsahu mobilného telefónu, ktorý inšpekcia zadržala Róbertovi Magulovi, vyplýva, že tento text si policajti z NAKA posielali medzi sebou a pýtali sa ďalších, či vedeli, že dotyčný je na zoznamoch. Napokon to uzavreli s poznámkou, že „to predsa nič neznamená“. Mali aj otázku, či v mladosti pracoval „na bráne na diskotéke ako biletár“. Nuž, aj ja som pracovala s touto úvahou a takúto otázku som sa spýtala Báčika. Ako som však uviedla vyššie, nechcel sa vôbec vyjadrovať. Keďže sa v mediálnom priestore a aj medzi politikmi stále rieši, kto je na týchto zoznamoch, a zaradenie osôb do tohto dokumentu sa považuje za niečo ako svätý grál, stojí za zamyslenie, ako túto databázu vlastne vytvárali a tiež či platí rovnaký meter pri hodnotení všetkých, ktorých mená v ňom figurujú.
Zoroslav Kollár ostal ticho, no iní sa prezradili sami. Reakcie bývalých tajných ukázali ich slabosť (dátum publikovania: 4. september 2025, čítanosť: 12 881)
Článok začínam tým, že jeho pôvodná téma sa počas prípravy zmenila kvôli neočakávaným reakciám ľudí, ktorých som kontaktovala. Snažila som sa zistiť fakty o Zoroslavovi Kollárovi, ktorý bol odsúdený za poskytnutie úplatku a začal sa angažovať v politike. Treba zdôrazniť, že keďže dostal peňažný trest a zaplatil ho, trest má zahladený. Jeho meno sa však objavuje v súvislosti s vyšetrovaním korupcie v spravodajskej službe. Kollár na otázky reagoval len krátkymi ironickými SMS a nepodal vysvetlenia. Iné oslovené osoby, ako exriaditeľ daňových kriminalistov Peter Grinč, sa od Kollára dištancoval a bývalý šéf kontrarozviedky Peter Gašparovič mlčal. Ich následné správanie napokon prezradilo viac, než by chceli, a ukázalo ich slabosť v komunikácii a stratégii. Grinč poprel známosť s Kollárom a odmietol komunikovať, no potom poslal rozsiahlu správu s nesúhlasom s článkom, čím vlastne potvrdil, že téma sa ho dotýka. Podobne sa do diskusie zapojil aj bývalý spravodajca Martin Ciriak (vypovedal voči nemu v kauze Rozuzlenie práve Grinč), hoci nemal s predmetnou témou priamu súvislosť. Text zároveň opisuje pozadie a prepojenia okolo Kollárovho prípadu, vrátane jeho verejných vystúpení, kontaktov a korupčných obvinení, ktoré sú predmetom širších vyšetrovaní v oblasti spravodajských služieb. Poukázala som na nedostatok taktiky, stratégie a krízovej komunikácie, text je tak kritickým komentárom, ktorý sleduje, ako oslovené osoby reagovali na novinárske otázky a ako ich reakcie samotné naznačili ich postoj a slabiny.
Článok si môžete prečítať tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: Zoroslav Kollár ma krátko po vypublikovaní textu spomenul v jednom zo svojich videí, v ktorom rozprával o riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi. Uviedol, že som spolupracovníčka spravodajskej služby a že aj spolu s ďalšími osobami (Roman Osuský, Martin Daňo) sa vraj podieľam na jeho kompromitácii. Okrem toho vraj vybavím nemenovanej osobe, ktorá tiež spolupracuje so spravodajskou službou, rozhovor pre portál 360-tka u Michala Kovačiča, pričom tento „siskár“ je Kovačičov kamarát a v rozhovore ho vraj bude kompromitovať akousi vymyslenou a zmanipulovanou komunikáciou, ktorú vytvorili v spravodajskej službe za pomoci umelej inteligencie. Na to zareagoval aj Kovačič v relácii Insider (neviem za kých dôvodov práve tento diel z webu 360-tky zmizol. No časť sa dá nájsť napríklad na facebooku, pričom novinár uviedol, že nevie o akú osobu by malo ísť a nie je si vedomý, že by sa poznal s nejakým siskárom.
Senát Najvyššieho súdu 5T zotrel sudkyňu, ktorú čurillovci volali štedrá Ružena (dátum publikovania: 6. február 2025, čítanosť:10 849)
V texte opisujem rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (senát 5T), ktorý sa zaoberal sťažnosťou obvineného Juraja Ondrejčáka voči rozhodnutiu nižšieho súdu. Ondrejčák bol v rámci obnovy konania odsúdený za závažné trestné činy vrátane založenia zločineckej skupiny a neskôr sa priznal k vraždám. Nižší súd pod vedením sudkyne Ruženy Sabovej rozhodol, že Ondrejčák má byť umiestnený v najprísnejšom type väzenia, čo jeho obhajoba napadla ako porušenie práva na primeraný výkon trestu. Senát Najvyššieho súdu však zrušil rozhodnutie o zaradení do najprísnejšieho režimu s odôvodnením, že proti takému nariadeniu nebol prípustný opravný prostriedok a vec bola predložená nesprávne. Senát zároveň konštatoval, že odsúdený má byť zaradený do výkonu trestu vo väznici so stredným stupňom stráženia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR znamenalo, že Ondrejčák zatiaľ zostal vo väzení, ale v strednom, nie najprísnejšom režime, a konanie sa ďalej riešilo na prvostupňovom súde. Text inými slovami kritizuje procesné a právne aspekty tohto rozhodovania.
Článok si môžete prečítať tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: Text už nie je aktuálny, v prípade nastal posun, keďže Špecializovaný trestný súd po obnove konania uložil trest 14 a pol roka väzenia, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. Trest si odpykáva v strednom stupni stráženia.
Mafián riešil s čurillovcami zablokovaný majetok. Ich advokát doručoval odkazy od kajúcnika (dátum publikovania: 16. december 2025, čítanosť: 6 781)
Investigatívny text analyzuje vzťahy medzi obvineným mafiánom Matejom Zemanom prezývaným Zemák, policajtmi z NAKA známymi ako čurillovci a ich advokátmi. Zeman sa síce označuje za podnikateľa, no v minulosti priznal, že bol aktívny v organizovanej kriminalite a stal sa kajúcnikom, teda spolupracujúcim svedkom, a s čurillovcami mal mimoriadne nadštandardné vzťahy, ktoré presahovali bežný kontakt so svedkom, a riešil s nimi aj osobné a finančné záležitosti týkajúce sa zablokovaného majetku. Konkrétne ide o komunikáciu a správy, ktoré Zeman posielal operatívcom ohľadom zablokovaných účtov a majetku v bankách, ktoré mu boli zaistené v rámci trestného stíhania. Ďalej v texte opisujem, že advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje čurillovcov, posielal do ich komunikácií správy a odkazy, ktoré mu mal doručiť Zemanov advokát. Okrem toho Zeman posielal čurillovcom fotky, na ktorých boli policajti z inšpekcie. V texte spomínaná komunikácia otvára otázky dôveryhodnosti dôkazov a postupov.
Článok si môžete prečítať tu.
Čapatý na súde so sýkorkami: Kýbel sa stretával s mužom zo spisu Gorila (dátum publikovania: 28. január 2015, čítanosť: 7 065)
Článok sa venuje procesu ešte v roku 2015 s členmi gangu sýkorovcov, predovšetkým s Róbertom Lališom prezývaným Kýbel, ktorý čelil obžalobe v súvislosti so šiestimi vraždami z 90. rokov, vrátane objednávky vraždy Romana Deáka. Podstatná časť textu opisuje výpoveď bývalého člena gangu Juraja Billika alias Čapatého, ktorý na súde vypovedal o svojom vzťahu s Kýblom a o tom, ako fungovali v zločineckej skupine. Čapatý spomenul, že Kýbel mal blízke vzťahy s podnikateľom Marekom Trajterom (vtedy bol medzi obžalovanými – poznámka autorky), vrátane spoločných stretávaní. Okrem toho spomenul aj osobu Peter Košč, pričom v tom čase bolo verejne známe, že jeho meno sa spomína aj v súvislosti s kontroverzným spisom Gorila. Podľa výpovedí mal Kýbel dostávať informácie od polície či platiť za ne, čo naznačuje možné prepojenia so zložkami poriadkových orgánov. V článku sa tiež spomínajú falošné doklady, ktoré mal Kýbel údajne zabezpečovať pre členov gangu, a jeho vyhýbanie sa zadržaniu vrátane pobytu v zahraničí. Text kombinuje fakty z hlavného pojednávania s detailmi o vzťahoch medzi gangstermi, ich kontaktmi a obvinenými a naznačuje širšie súvislosti s politickými a bezpečnostnými elitami.
Článok si môžete prečítať tu.
NESKORŠÍ KONTEXT: O spojení sýkorovcov s Koščom v januári 2015 však iní novinári neinformovali, hoci sedeli v súdnej sieni, túto časť výpovede úplne ignorovali. Nuž, po tomto článku sa mi začal Peter Košč vyhrážať, ale to je iná téma. Lališa najskôr horko-ťažko odsúdili na doživotie, následne po dovolaní prebehla obnova konania a prvostupňový súd ho odsúdil na 25 rokov. Rozhodnutie nie je právoplatné, prípadom sa bude zaoberať Najvyšší súd SR. O spojení Petra Košča so sýkorovcami vypovedal Čapatý aj neskôr v novom procese. Okrem toho Košča v marci 2021 obvinili a súdili v neprítomnosti za to, že mal dať úplatok dnes už bývalému špeciálnemu prokurátorov Dušanovi Kováčikovi za utajenie dvoch prípadov. Jeden sa týkal policajného funkcionára Jozefa Reháka a jeho údajnej spolupráce práve so sýkorovcami. Voči Koščovi však trestné stíhanie po novele trestných kódexov… zastavili pre premlčanie. Košč bol celý čas na úteku, Kováčika v septembri 2024 neprávoplatne odsúdili. V tomto prípade u Košča pri domovej prehliadke našli aj dokumenty, ktoré sa týkali sýkorovcov.
