Dovolací senát spochybnil nestrannosť sudkyne Pamely Záleskej a sudcu Petra Hatalu a zrušil rozsudok.
Dovolací senát spochybnil nestrannosť sudkyne Pamely Záleskej a sudcu Petra Hatalu a zrušil rozsudok.
Čas čítania textu: 8 minút
(Dovolací rozsudok v kauze Kováčika- 3. časť)
V tomto článku prinášam tretiu časť spracovania rozsudku dovolacieho senátu v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v zložení predsedníčky Martiny Zeleňakovej a členov senátu Beáty Javorkovej, Dušana Krča – Šeberu, Jozefa Šutku a Dušana Szabóa zrušil právoplatný rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu. Rozhodol pomerom hlasov 5:0 ešte vlani v decembri. Znamená to, že na Kováčika sa treba opäť pozerať ako nevinného a to až do nového právoplatného rozsudku. Teraz je už známy aj samotný rozsudok, ktorý má 196 strán.
Prvú časť, ktorá sa týka zaujatosti vyšetrovateľa Pavla Ďurku si môžete prečítať tu.
Druhú časť, ktorá sa týka kajúcnikov si môžete prečítať tu.
KONTEXT: Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská v septembri 2021 uznala Kováčika vinným zo štyroch skutkov z rokov 2017 – 2020. Podľa rozsudku ako špeciálny prokurátor vynášal informácie zo živých konaní, pomáhal skupine takáčovcov a prijal úplatok 50-tisíc eur za zabezpečenie nepodania sťažnosti proti prepusteniu údajného šéfa zločineckej skupiny takáčovcpv Ľubomíra Kudličku z väzby. Zároveň mal opakovane poskytovať časti spisov Ľudovítovi Makóovi vrátane utajovaných materiálov. Uložila mu trest 14 rokov a prepadnutie majetku.
Senát Najvyššieho súdu SR (Peter Štift, Peter Hattla, Pavol Farkaš) v máji 2022 rozsudok zrušil a zásadne zmenil. Kováčika uznal vinným už len z dvoch skutkov: prijatia úplatku a neoprávneného odovzdania častí spisu vrátane utajovaných dokumentov. Uložil mu osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur, bez prepadnutia majetku.
Odsúdený bývalý špeciálny prokurátor dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok) na Najvyšší súd SR a zároveň podal aj podnet ministrovi spravodlivosti, navrhol tiež prerušenie výkonu trestu. Minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD) v auguste 2024 podal dovolanie a rozhodol o prerušení výkonu trestu Kováčika.
Dovolací senát v odôvodnení vychádza z toho, že účelom dovolacieho dôvodu podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku je ochrana nestrannosti trestného konania ako celku aj jednotlivých úkonov v ňom vykonávaných. Zdôraznil, že pri takto uplatnenom dovolaní nemožno vystačiť s odkazom na skoršie procesné rozhodnutia o nevylúčení sudcu, ale treba vecne preskúmať, „či sudca … ne/mal byť (teda nie či ne/bol) vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“ s odkazom na články ústavy 46 a 48 ústavy a článok 6 Dohovoru. Rovnaké východiská podľa súdu platia aj pre orgány činné v trestnom konaní.
Novinárkam písal o chudáčikovi Duškovi
Dovolací súd sa podrobne zaoberal sudcom odvolacieho súdu – Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o odvolaní prokurátora aj Kováčika – Petrom Hatalom. Bývalý špeciálny prokurátor namietal jeho zaujatosť napriek tomu, že v predchádzajúcom štádiu nebol z konania vylúčený uznesením Najvyššieho súdu.
Podľa odôvodnenia rozsudku dovolacieho senátu však zaujatosť nenamietal len obvinený, ale aj samotný sudca ju oznámil podaním 8. decembra 2021, v ktorom uviedol, že sa s námietkou obvineného stotožňuje a „cíti byť zaujatý“.
Významným momentom bol jeho vlastný list redaktorkám týždenníka Plus 7 DNÍ z 11. októbra 2021, kde okrem iného napísal: „Mrzí ma, že ste si osvojili rétoriku niektorých politikov – nakoľko článok vyznel jednoznačne tak, že chudák politický väzeň Duško Kováčik … je vlastne nevinný“ a ďalej: „ak by ste v budúcnosti mali opätovne potrebu očierňovať moje meno … radšej sa obráťte priamo na mňa.“
KONTEXT: Išlo o reakciu na článok zo septembra 2021 o odsúdení Kováčika prvostupňovým súdom, v ktorom autorka písala aj o tom, že sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala najprv návrh na prepustenie Ľubomíra Kudličku z väzby na kauciu zamietol a následne senát Najvyššieho súdu v zložení Juraj Kliment, Peter Hatala a Peter Szabo však Hrubalovo rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na opätovné posúdenie a následne Hrubala z väzby Kudličku prepustil.
Dovolací senát pritom rozlíšil medzi spoločnou reakciou senátu a individuálnou reakciou Hatalu. Spoločné stanovisko senátu označil za primeranú obranu proti „hrubo skresľujúcemu prípadne až urážlivému obsahu“ článku a samo osebe nespôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti členov senátu.
Inak však posúdil osobný list Hatalu. Podľa dovolacieho senátu práve tento osobný list, v spojení s tým, že sudca sám neskôr oznámil zaujatosť a výslovne uviedol, že sa cíti byť zaujatý, „už nasvedčuje tomu, že sudca Peter Hatala sa cítil byť spomínaným článkom osobne dotknutý do takej miery, že už nie je schopný prejednávanú trestnú vec objektívne, nezaujate rozhodnúť.“
Dovolací senát navyše poukázal na jeho „posmešné vyjadrenie“ voči Kováčikovi, ktoré mohlo byť „v očiach objektívneho, nezaujatého pozorovateľa“ vnímané ako prejav zaujatosti a dokonca ako signál, že sudca obvineného vníma „v rozpore s prezumpciou neviny … ako vinného.“
Kľúčový právny záver v tejto časti znel, že nie každá kritika sudcu automaticky vedie k jeho vylúčeniu, no reakcia sudcu na útok môže byť sama osebe tak intenzívna, že pochybnosti o nezaujatosti vyvolá.
Namietal sa aj sám
Osobitne dôležitá je aj procesná časť rozhodnutia o strete medzi námietkou zaujatosti vznesenou stranou a zaujatosťou oznámenou samotným sudcom.
Dovolací súd uviedol, že ak sa obsah týchto dvoch podaní prekrýva, súd musí zvoliť postup pre obvineného priaznivejší a obsah sudcovho oznámenia zaujatosti sa v takom prípade stáva súčasťou jeho vyjadrenia k stranou vznesenej námietke zaujatosti. Preto sa ním treba vecne zaoberať, nebol dôvod, aby ho sťažnostný súd odignoroval.
Vzťah Záleskej a Tódovej
Dovolací senát sa pri rozhodovaní zaoberal zaujatosťou samosudkyne súdu prvého stupňa Pamely Záleskej. Kováčik ju spájal najmä s jej blízkym vzťahom k novinárke denníka N Monike Tódovej, ktorá o jeho trestnej veci písala negatívnym spôsobom, a tiež s podozreniami na únik informácií.
KONTEXT: V auguste 2023 youtuber Martin Daňo zverejnil video, ktorým odhalil blízky vzťah sudkyne a novinárky, ktorá sa však doposiaľ venuje aj témam trestných konaní a súdnictva.
Dovolací súd najprv uzavrel, že samotné podozrenie z úniku informácií od sudkyne bez ďalšieho dôvod zaujatosti nezakladá. Aj keď podozrenie malo racionálny základ, neexistoval spoľahlivý podklad pre záver, že jeho zdrojom bola namietaná sudkyňa, pretože informácie mali k dispozícii aj iné osoby a novinári.
Za rozhodujúce však nepovažoval len otázku možného úniku, ale širší objektívny obraz veci. Vyšiel z verejných vyjadrení sudkyne a novinárky z roku 2023, z ktorých bolo podľa neho možné vyvodiť, že ich vzťah prerástol do vzťahu blízkych osôb niekedy ku koncu roka 2020. Keďže posledný článok Moniky Tódovej o Kováčikovi je z 25. novembra 2020 a rozsudok súdu prvého stupňa padol 20. septembra 2021, dovolací senát považoval za reálne, že sudkyňa rozhodovala už v čase existencie tohto blízkeho vzťahu. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri osobe blízkej, navyše v postavení novinárky s mienkotvorným potenciálom, môžu vzniknúť objektívne pochybnosti, či sudca vedome alebo aj podvedome nepreberá postoje tejto osoby.
Významné bolo, že samotná sudkyňa a novinárka si podľa dovolacieho senátu boli vedomé problematickosti tejto situácie, keď ju riešili tak, že novinárka sa prestane venovať investigatíve a trestným kauzám, respektíve prípadom týkajúcim sa sudkyne.
Napriek tomu však Záleská túto skutočnosť stranám v konaní v prejednávanej veci neoznámila. Dovolací senát pritom výslovne uviedol, že ani nebolo nevyhnutné, aby oznamovala vlastnú zaujatosť, ak sa zaujatá necítila, postačovalo, aby stranám oznámila samotnú existenciu blízkeho vzťahu k novinárke, ktorá o obvinenom v minulosti písala negatívne, a nechala na ne, či podajú námietku zaujatosti.
K tomu sa pridali ďalšie okolnosti, ktoré už súd neposudzoval izolovane, ale v ich súhrne. Jednak išlo o neskoršie správanie sudkyne pred Súdnou radou SR, kde sa odpovedi na otázky o blízkom vzťahu k novinárke vyhla, respektíve situáciu opisovala tak, akoby ešte len mohla nastať, hoci podľa dovolacieho senátu už nastala v čase, keď rozhodovala vo veci Kováčika.
Išlo o jazyk rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom bola obhajoba označená napríklad za „primitívne numerické vyjadrenie počtu jej návrhov“, obvinenému bola vytýkaná „opakovaná sebaľútosť a obviňovanie iných“ a jeho obhajoba bola hodnotená aj ako „neuveriteľne potupná“.
Dovolací senát pripustil, že isté mierne ironické ladenie nemusí ešte samo osebe znamenať zaujatosť, ale „v zásade neopodstatnené odmietnutie celej obhajoby, v celku, ako ničotnej, so zjavne ironickou argumentáciou, v kontexte ďalších vyššie uvedených skutočností, už pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne vyvolávajú.“
O utajovaných listinách
Silný je záver dovolacieho senátu pri hodnotení výpovede svedkyne – pracovníčky špeciálnej prokuratúry. Sudkyňa Záleská podľa neho z tejto výpovede vyvodila, že obvinený sa mohol dostať aj k utajovaným listinám z iných vecí. Dovolací senát však podrobne rozobral obsah výpovede a zdôraznil, že možnosť vyhotoviť fotokópiu mimo predpísaného režimu svedkyňa pripustila len vtedy, ak je utajovaná príloha konkrétnemu prokurátorovi vydaná. Súčasne však uviedla, že si nespomína, že by obvinenému predkladala iné vyhradené písomnosti než tie v jeho vlastných pridelených veciach.
Konštatoval, že záver Záleskej „nie je možné bez deformácie obsahu a významu jej výpovede vyvodiť“ a bol možný len vytrhnutím časti jej výpovede z kontextu. Takýto postup podľa dovolacieho senátu „už nasvedčuje snahe prispôsobiť obsah dôkazu vopred očakávanému záveru a tým aj predsudkom a pochybnostiam o nezaujatosti dotknutej sudkyne.“
Legitímne pochybnosti
Záver vo vzťahu k Záleskej je preto postavený na súhrne viacerých faktorov. Neoznámený blízky vzťah k novinárke Tódovej, ktorá o Kováčikovi písala negatívne, vedomosť sudkyne o možnej problematickosti tejto situácie, vyhýbanie sa jasným odpovediam pred Súdnou radou SR, ironické a paušalizujúce znehodnotenie obhajoby v rozsudku a napokon značne vážnym spôsobom dezinterpretovaný vykonaný dôkaz.
V ich súhrne tieto okolnosti „opodstatňujú legitímne pochybnosti o tom, že konajúca sudkyňa určitým nie nezaujatým vzťahom k veci a k obvinenému disponovala“, dovolací senát tak prišiel k záveru, že sudkyňa Záleská mala byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčená a aj tým bol naplnený dovolací dôvod podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku.
Ďalšie prípady
- Dušan Kováčik je obžalovaný aj v druhom korupčnom prípade spolu s Petrom Koščom alias pánom X za to, že mal za 50-tisíc eur v roku 2016 „ututlať“ vyšetrovanie vtedajšieho šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka a aj prípad, ktorý sa týkal pána X. Usvedčuje ho kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý vraj úplatok od Petra Košča odovzdal špeciálnemu prokurátorovi v knihe s vyrezanými stranami.
- Dušana Kováčika stíhajú aj v kauze Očistec, tento prípad bude pojednávať senát Petra Pulmana. Rozsudok dovolacieho senátu môže vec výrazne ovplyvniť.
