
Čas čítania textu: 11 minút
Prokurátor žiada väzenie. Obhajoba žiada oslobodenie a tvrdí, že sudca nesplnil pokyny Najvyššieho súdu SR.
Bývalý riaditeľ Úradu zvláštnych policajných činností Jozef Rehák čelí v kauze Judáš obžalobe za tri skutky. Ide o činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov a dva prípady prijímania úplatkov v súvislosti s naftovým biznisom. Obvinili ho v decembri 2020 v rámci akcie Judáš.
Rehák je jediný obžalovaný z prípadu, ktorého súdia aj za skutky, pre ktoré stíhali aj bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Kým ostatní uzavreli dohody o vine a treste, iba v tomto prípade sa vykonáva dokazovanie pred súdom. Exsiskár František Böhm, ktorý to celé spustil, sa zastrelil dva mesiace po Lučanského smrti vo väzbe.
Práve v procese s niekdajším riaditeľom policajných odposluchov sa tak preveruje, na čom stáli aj obvinenia voči bývalému policajnému prezidentovi a či boli dôkazy získané zákonne. Aj preto je táto kauza dôležitá.
Na súde odzneli záverečné reči. Prokurátor považuje vinu za preukázanú výpoveďami svedkov a žiada Reháka odsúdiť. Advokát dúfa, že sudca nesplnil pokyny Najvyššieho súdu SR preto, lebo už považuje obžalobu za nepreukázanú. Samosudca Ján Hrubala rozsudok vyhlási v utorok.
Informácie pre sýkorovcov
Činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov mal Jozef Rehák podľa obžaloby vykonávať minimálne od roku 2000 do roku 2011. Odovzdávať mal informácie z polície o členoch skupiny, pripravovaných a prebiehajúcich trestných stíhaniach či policajnom záujme, ktoré mali pomáhať skupine vyhýbať sa odhaleniu a zadržaniu. Za ich poskytovanie mal minimálne v rokoch 2003 až 2006 dostávať 20-tisíc korún mesačne.
Proti Rehákovi vypovedali niekdajší členovia skupiny Martin Kováč a Jurij Fejer, ktorí sa priznali k vraždám a iným trestným činom. Martin Bihári na súde odmietol vypovedať, aby si neprivodil trestné stíhanie. Všetci traja sú vo výkone trestu.
Ich výpovede o období, keď mali údajne Rehákovi nosiť peniaze za informácie, nesedia s obdobím, keď Rehák pôsobil v policajnom zbore, v tom čase pracoval inde. Na súde vykonali ako dôkaz aj jeho personálny list.
Šéf skupiny Róbert Lališ, odsúdený na doživotie, poskytovanie informácií a platenie Rehákovi poprel.
Úplatky od Böhma
Úplatky za informácie a krytie naftového biznisu bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Františka Böhma mal Jozef Rehák podľa obžaloby brať minimálne od októbra 2014 do mája 2015.
Tento skutok sa týka toho, že Rehák spolu so svojím vtedajším zástupcom Norbertom Paksim mal monitorovať, či polícia alebo iné bezpečnostné zložky odpočúvajú či rozpracúvajú Böhma a jemu blízke osoby.
Rehák mal cez Paksiho prijímať dvetisíc eur mesačne, spolu 16-tisíc eur. Vtedajší prvý policajný viceprezident Milan Lučanský mal zabezpečovať krytie Böhmových aktivít v polícii a cez funkcionára Finančnej správy SR Daniela Čecha.
KONTEXT: Norbert Paksi sa ku skutku priznal, v samostatnom konaní ho odsúdili a trest už aj vykonal. V prípravnom konaní vypovedal proti Jozefovi Rehákovi aj Milanovi Lučanskému. Na súde tvrdí, že si už na nič nespomína. Daniel Čech sa ku skutkom priznal a v samostatnom konaní ho odsúdili a trest už má tiež vykonaný. Na pojednávaní povedal, že nevie o tom, že by peniaze išli aj Rehákovi. Lučanského obvinili spolu s Rehákom, vinu pred vyšetrovateľom popieral.
Ďalšie úplatky od Böhma
Tretí skutok sa týka úplatkov za monitorovanie odpočúvania a poskytovanie policajných informácií v období od augusta 2018 do decembra 2019.
Jozef Rehák mal podľa obžaloby za pravidelnú odmenu monitorovať odpočúvanie a policajné rozpracovanie Františka Böhma a jeho blízkych osôb a poskytovať informácie z policajného prostredia.
František Böhm mal odovzdávať Norbertovi Paksimu 45-tisíc eur mesačne. Z tejto sumy malo ísť 30-tisíc eur Milanovi Lučanskému, v tom čase už policajnému prezidentovi, 14-tisíc eur Paksimu a tisíc eur Rehákovi. Rehák mal za celé obdobie dostať 17-tisíc eur.
Na súde vypovedal aj Böhmov kamarát, ktorý s ním mal spoločné aktivity v naftovom biznise. Vedel, že jeho kamarát platil Paksiho, no o Rehákovi už nevedel nič.
Súd vypočul aj blízku priateľku Böhma, ktorá opísala, ako za ňou prišiel takáčovec Matej Zeman aj policajti a chceli, aby išla za Böhmom, ktorý bol v tom čase vo väzbe, aby si dohodli výpovede. Keď odmietla, jej oficiálne naplánovaný výsluch vyšetrovateľ zrušil a už ju nikdy nevypočul- Následne ju v inom prípade obvinili.
KONTEXT: V júli 2023 Špecializovaný trestný súd Jozefa Reháka uznal za vinného a uložil mu trest jedenásť rokov väzenia. Najvyšší súd SR v marci 2024 rozsudok zrušil a prípad vrátil na prvostupňový súd. Prípad pojednávali celý odznova, kedže ho po vylúčení pôvodného sudcu Jána Giertliho dostal nový sudca Ján Hrubala.
Prokurátor: Paksiho výpadok pamäte je účelový
„Navrhujem teda obžalovaného uznať za vinného v celkovom skutkovom rozsahu podanej obžaloby a skutky právne kvalifikovať tak, ako sú kvalifikované v obžalobe,“ povedal v záverečnej reči prokurátor.
Čo sa týka sýkorovcov, opiera sa najmä o výpovede Martina Biháriho a Martina Kováča, nepriamo aj Jurija Fejera. Podľa prokurátora sa zhodujú v podstatných okolnostiach poskytovania policajných informácií za peniaze. Ich vierohodnosť podporuje spoznanie Jozefa Reháka na fotografiách pri rekognícii na polícii a znalosť jeho pracovného pôsobenia. Rozdiely v detailoch vysvetľuje odstupom času. Lališovu výpoveď v prospech bývalého šéfa policajných odposluchov považuje za nevierohodnú.
Oba skutky súvisiace s Františkom Böhmom odôvodňuje Paksiho výpoveďou z prípravného konania. Jeho súčasné výpadky pamäte považuje za účelové, zdôrazňuje, že Paksi potvrdil autentickosť pôvodnej výpovede a vylúčil nátlak.
Podporu prokurátor vidí vo výpovediach Böhma, Mareka D. aj Daniela Čecha o fungovaní platieb za informácie. Benefity svedkov podľa neho ich vierohodnosť nespochybňujú. Výpoveď Böhmovej známej označil za nedôveryhodnú, keďže je stíhaná.
Prokurátor pre Reháka žiada nepodmienečné väzenie v dolnej tretine ním uvádzanej sadzby od piatich rokov do trinástich rokov a štyroch mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu navrhuje uložiť peňažný trest na odčerpanie výnosu z trestnej činnosti bez uvedenia sumy a zákaz vykonávať povolanie spojené s právomocou verejného činiteľa. Pri treste poukazuje na zneužitie policajnej funkcie a absenciu ľútosti. Zohľadniť chce aj predchádzajúci riadny život, odstup času a výšku úplatkov.
Advokát žiada oslobodenie
Obhajca Ľudovít Štanglovič navrhol klienta oslobodiť vo všetkých troch bodoch obžaloby, pretože podľa neho vina nebola preukázaná.
Obhajobu stavia najmä na rozporoch a zmenách vo výpovediach sýkorovcov Martina Biháriho, Martina Kováča a Jurija Fejera. Súdu vytýka, že tieto rozpory neodstránil a nesplnil pokyny Najvyššieho súdu SR po zrušení pôvodného rozsudku.
Uviedol, že mohlo dôjsť aj k premlčaniu skutku vzhľadom na to, o akom období vypovedali svedkovia. Aj keď obžaloba tvrdí, že Rehák im poskytoval informácie do roku 2011, sýkorovci tvrdili, že ho naposledy videli v roku 2006.
Poukazuje aj na to, že v spise chýba výpoveď svedka Juraja Bilíka zo skupiny sýkorovcov, ktorá mala vylučovať vynášanie informácií Rehákom.
Odmietnutie vypočuť Lališa v prípravnom konaní považuje za prejav zaujatosti. Žiada tiež preveriť spôsob zaobchádzania s odsúdenými svedkami a možné výhody, ktoré dostávali.
Paksi mohol robiť sám
Oba korupčné skutky v súvislosti s Františkom Böhmom rozoberal spoločne. Podľa obhajcu obvinenie stojí predovšetkým na Norbertovi Paksim, ktorého vierohodnosť spochybňuje. Tvrdí, že Paksi mal vlastný finančný vzťah s Böhmom už pred Rehákovým nástupom do funkcie a na získavanie informácií Reháka nepotreboval.
Paksi mal podľa neho motiváciu tvrdiť, že peniaze rozdeľoval ďalším osobám, aby sám čelil miernejšiemu postihu.. Odmieta, že by Paksi potreboval Reháka na sprostredkovanie kontaktu s Milanom Lučanským.
Celé prípravné konanie označuje za nezákonné pre údajne nepríslušného a zaujatého vyšetrovateľa. Tvrdí, že v spise chýba stanovisko vtedajšieho riaditeľa Úradu inšpekčnej služby potrebné na postup prokurátora pri obvinení Reháka, keďže skutky sa týkajú obdobia, keď bol príslušníkom polície, a jeho služobnej činnosti.
Poukázal na to, že Najvyšší súd SR zrušil pôvodný rozsudok a súdu prvého stupňa jednoznačne a podrobne určil úlohy, ktoré mal vykonať. „Súd tieto úlohy nevykonal. Dá sa to vysvetliť len jedným spôsobom, i keď môj klient tvrdí, že to tak určite nie je. Ale ja dúfam spravodlivo a zverím tomu, že, že pán samosudca tieto úlohy nevykonal k tomu, lebo sám si uvedomil po vyhodnotení, že tieto výpovede nie sú relevantné a že ku skutkom v bodoch jedna, dva a tri vôbec nedošlo,“ uviedol obhajca Ľudovít Štanglovič.
Advokát žiada oslobodenie z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutky stali.
Hovoril o manipulácii vyšetrovania
Obžalovaný Jozef Rehák na pojednávaní nevypovedal. V záverečnej reči odmietol všetky skutky obžaloby a požiadal o oslobodenie. Tvrdí, že obvinenia boli vykonštruované na základe výpovedí, ktoré sa postupne menili podľa potrieb obžaloby. Vyšetrovateľovi Miroslavovi Chudému a prokurátorovi Petrovi Kyselovi vytýka zaujatosť, selektívne zhromažďovanie dôkazov a nerešpektovanie jeho obhajobných práv.
Súdu zase vyčíta, že sa dostatočne nezaoberal námietkami proti zákonnosti prípravného konania. Podľa Reháka neboli vykonané všetky dôkazy navrhované obhajobou ani odstránené rozpory, na ktoré upozornil Najvyšší súd SR po zrušení pôvodného rozsudku.
Bola to policajná práca
V časti týkajúcej sa sýkorovcov Rehák pripustil, že niektorých členov skupiny poznal a stretával sa s nimi. Odmieta však, že by im za peniaze poskytoval policajné informácie. Kontakty s ľuďmi z podsvetia vysvetľuje svojím pôsobením v operatíve a získavaním poznatkov o organizovanom zločine. Zároveň tvrdil, že sýkorovcov nerozpracúval a nemal prístup k spisom, z ktorých by im mohol informácie vynášať.
Rehák namieta rozpory a zmeny vo výpovediach Martina Biháriho, Martina Kováča a Jurija Fejera a tiež to, že svedkovia pôvodne opisovali iných poskytovateľov policajných informácií a jeho začali spomínať až neskôr.
Za dôležitú označil výpoveď Róberta Lališa, ktorý poskytovanie informácií a platenie Rehákovi poprel.
Paksiho prístup k informáciám
Pri korupčných skutkoch Rehák spochybnil vierohodnosť svojho bývalého zástupcu Norberta Paksiho. „… prikláňam sa k jeho vysvetleniu aj o psychickom stave, do ktorého sa dostal vo väzbe po tých procesných a nátlaku, ktorý bol pri jeho výsluchoch,“ uviedol v záverečnej reči niekdajší šéf policajných odposluchov.
Zdôraznil, že Paksi mal vlastný prístup k informáciám o sledovaní a odpočúvaní. Odmieta preto predstavu, že by na ich získavanie nevyhnutne potreboval jeho pomoc. Podľa jeho názoru sa treba zaoberať aj tým, aké informácie mal Paksi k dispozícii samostatne a aké boli jeho vlastné kontakty. „Nakoniec sa priznal, že k informáciám o sledovaní mal lepší prístup ako ja,“ povedal Rehák.
Výpoveď Beňu a Böhmovej známej
Rehák namieta aj vývoj výpovedí bývalého námestníka SIS Borisa Beňu, ktorý počiatku o jeho údajnej trestnej činnosti nevedel, no až neskôr začal pred vyšetrovateľom opisovať ďalšie a ďalšie okolnosti.
Odvolal sa tiež na výpoveď Böhmovej známej – Zuzany Š., ktorá podľa neho nepotvrdila poznatky o jeho údajnej trestnej činnosti. Za podstatný označuje jej opis kontaktov s takáčovcom Zemanom aj operatívcami z NAKA, ktorí od nej mali žiadať potvrdenie Böhmových tvrdení.
Nahrávky z kancelárií čurillovcov
Významnú časť obhajoby venoval aj nahrávkam z kancelárií čurillovcov, ktoré však na pojednávaní neboli vykonané ako dôkaz.
V záverečnej reči tvrdil, že podporujú jeho námietky týkajúce sa zaujatosti vyšetrovateľa a manipulovania konania. Poukazuje na vulgárne vyjadrenia na svoju adresu aj na komunikáciu o postupe pri jeho výsluchu.
Zadržanie a väzba
Rehák kritizoval aj spôsob, akým ho zadržali, a postup pri rozhodovaní o väzbe. Zásah vo svojom dome považuje za neprimeraný a namieta jeho dosah na rodinu. Žiada vysvetliť, na základe akých podkladov bol pred zadržaním sledovaný.
Napokon zopakoval, že sa skutkov nedopustil. Súd požiadal, aby zohľadnil jeho argumenty, námietky voči vyšetrovaniu a dôkazy predložené obhajobou a oslobodil ho spod obžaloby.
