Odsúdený exšéf operatívcov NAKA prehovoril o údajnej príprave vraždy Jána Čurillu a o tom, ako chceli zavrieť Ľudovíta Makóa.
Čas čítania článku: 19 minút
Čo prinieslo pojednávanie v kauze Očistec?
Bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA Ján Kaľavský označil podozrenie z prípravy vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu za jeden zo spúšťačov udalostí, ktoré predchádzali akcii Očistec.
Na súde prehrali nahrávky z kancelárií čurillovcov a prečítali komunikáciu zo skupiny Apači.
Senát na návrh prokurátora zastavil pre premlčanie trestné stíhanie Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a Róberta Krajmera v šiestich bodoch obžaloby.
Pojednávanie pokračuje v pondelok a v utorok, vypovedať budú Peter Petrov prezývaný Tiger a prokurátor Ondrej Repa, ktorý prípad pôvodne dozoroval.
Kariéra svedka Káľavského
Ján Kaľavský minulý týždeň v pondelok vypovedal ako svedok na pojednávaní v kauze Očistec. Na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho doviezli v bilej dodávke príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže z bratislavskej väznice. Oblečenú mal modrú väzenskú rovnošatu. Odpykáva päťročný trest za korupciu a vynášanie informácií.
V úvode výsluchu opísal svoju kariéru. Na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) nastúpil v roku 2017. Riaditeľom bol vtedy Peter Hraško, ktorý je v kauze obžalovaný. Prijímala ho vtedajšia šéfka protizločineckej jednotky Jana Maškarová, ktorá je dnes policajná prezidentka.
Najprv Kaľavský pôsobil na oddelení nelegálneho obchodovania so zbraňami. Neskôr prešiel na protizločineckú jednotku. Od roku 2018 najviac spolupracoval s Jánom Čurillom, ktorý vyšetroval kauzu Očistec. Pracoval aj s Pavlom Ďurkom a ďalšími vyšetrovateľmi a operatívcami. Zároveň bol členom zásahovej skupiny NAKA. V Policajnom zbore bol do júna 2021.
Život na Balkáne
Na otázky prokurátora Bohdana Čeľovského o financovaní života a kúpy nehnuteľnosti v Bosne a Hercegovine, kam odišiel žiť po zrušení prvého obvinenia, Kaľavský odpovedal, že s manželkou predali majetok na Slovensku.
Spomenul chatu v Hrabičove v Žarnovickom okrese, ktorú pôvodne nadobudli za 60-tisíc eur a zrekonštruovali. Po jej predaji vyplatili hypotéky a pôžičky. Ďalšie peniaze získali predajom bytu v Modre. Z týchto finančných prostriedkov kúpili dom v Bosne a Hercegovine za 72-tisíc eur. Opísal, že išlo o staršiu nehnuteľnosť, ktorú svojpomocne a s pomocou miestnych ľudí opravili. Tvrdil, že predaje aj pôvod peňazí vie doložiť a odložil si aj pôvodný inzerát na kúpený dom.
KONTEXT: Jána Kaľavského prvýkrát obvinil vyšetrovateľ inšpekcie na konci mája 2021 na základe výpovede Petra Petrova alias Tigra. Mal vynášať informácie Petrovi Koščovi alias pánovi X. Obvinenie mu následne zrušila prokurátorka Generálnej prokuratúry, ktorá prípad prevzala do dozoru. Druhýkrát ho na konci septembra 2021 obvinil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na základe výpovedí exvyšetrovateľa NAKA Mariána Kučerku a bývalého námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu, tentoraz aj z korupcie.
Obvinenie sa týkalo prijímania darov a finančných výhod od Petrova a vynášania informácií Petrovovi, Kučerkovi a Koščovi. Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Mazúch ho v polovici júna 2023 odsúdil na sedem rokov väzenia za korupciu a vynášanie utajovaných informácií, ktorým zneužíval právomoc a maril spravodlivosť. Senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Pavla Farkaša na začiatku marca 2025 právoplatne rozhodol o jeho vine. Trest zmiernil na päť rokov väzenia a uložil mu peňažný trest päťtisíc eur.
Nástup do výkonu trestu
Do výkonu trestu Kaľavský nastúpil v marci 2025. Pred nástupom žiadal súd o niekoľkodňový odklad, aby sa mohol rozlúčiť s rodinou v Bosne a Hercegovine a zabezpečiť manželku a maloletého syna. Tvrdil, že sa vrátil dobrovoľne, pretože chcel svoju vec uzavrieť a vypovedať o udalostiach, ktoré opisoval. Uviedol, že jeho manželka naďalej žije v Bosne a Hercegovine, kde má prechodný pobyt.
Snaha zadržať „veľké ryby“
„Je to veľká kauza, ale s kostolným poriadkom to, pán prokurátor, nebolo,“ povedal Kaľavský o prípade Očistec. Vypovedal viac ako tri hodiny.
Pred senátom Kaľavský hovoril o atmosfére medzi policajtmi na NAKA v časoch, keď tam pracoval. Vypovedal, že chceli zadržať a obviniť „väčšie ryby“ a „vyčistiť“ políciu. Zamerali sa aj na vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je dnes podpredseda parlamentu za SMER – SSD a sedí na lavici obžalovaných v kauze Očistec.
Spomenul návštevu u Štefana Hamrana, ktorý v tom čase šéfoval LYNX komandu. Žiadali od neho sily a prostriedky na Gašparovo zadržanie v rodinnom dome pri Nitre. Čurillovci sa podľa jeho slov zo zadržania Gašpara tešili.
KONTEXT: Štefan Hamran sa neskôr stal policajným prezidentom a v súčasnosti sa politicky angažuje v strane SaS, ktorá na námestiach premieta nahrávky z chaty v Čifároch.
Tigrove kontakty
Kriminálnik Peter Petrov bol Kaľavského informátorom. Kaľavský však postupne zistil, že Petrov spolupracoval aj s mnohými ďalšími policajtmi a mal kontakty v rôznych bezpečnostných a štátnych zložkách aj v podnikateľskom prostredí
Podľa Kaľavského Petrov výrazne pomohol pri vyšetrovaní takáčovcov. Opísal napríklad situáciu po zadržaní funkcionára finančnej správy Daniela Čecha. Petrov mu mal povedať, že Čecha osobne pozná a vie im pomôcť.
Pomoc mala spočívať v príprave otázok, ktoré mali policajti Čechovi položiť s odkazom, že ide o otázky od „Ľadového medveďa“.
„Vy tie otázky prečítajte a povedzte mu, že je to otázka od Ľadového medveďa. Kolegovia prišli a položili otázky,“ opisoval Kaľavský.
Od takáčovcov k Makóovi
Kaľavský pripustil, že z ich strany bola na NAKA prítomná zaujatosť. Tvrdil, že pôvodný zámer „vyčistiť“ políciu považoval za správny, problém však videl v použitých postupoch a v práci s niektorými spolupracujúcimi osobami.
Za dôležitý zlom označil výpovede Mateja Zemana a Csabu Dömötöra, ktorí patrili k údajnej zločineckej skupine takáčovcov, a exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.
KONTEXT: Práve aj na základe Zemanovej výpovede vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka17. septembra 2020 obvinil Makóa v kauze Den Braven zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a vydierania. Pri akcii Božie mlyny ho aj zadržali.
Pri výsluchu na druhý deň ešte trestnú činnosť popierala podal sťažnosť proti obvineniu. Už 19. septembra 2020 pred sudcom Jánom Giertlim, ktorý ho vzal do väzby, oznámil záujem spolupracovať. Proti väzbe sťažnosť nepodal. Následne začal vypovedať aj proti ďalším osobám vrátane vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a Tibora Gašpara. Originál zápisnice z jeho prvého výsluchu zo spisu zmizol. Z väzby ho po necelých dvoch mesiacoch prepustil prokurátor. Prípad dozorovali Michal Šúrek a Ondrej Repa.
Prokuratúra uviedla, že zohľadnila aj jeho postoj k trestnému konaniu. Za spoluprácu získal aj benefit v podobe prerušenia trestného stíhania v kauze Den Braven, ku ktorej pripojili korupčné skutky z Očistca. V tomto stíhaní však už pokračujú.
Makó v kauze Očistec vystupuje ako svedok. Na septembrovom pojednávaní odmietol odpovedať na otázky obhajoby o začiatkoch spolupráce. Argumentoval, že v obnovenej vlastnej trestnej veci ešte nebol vypočutý ako obvinený a v kauze Kajúcnik na inšpekcii je poškodeným a ešte neabsolvoval výsluch za účasti procesných strán. Ak by o týchto okolnostiach najskôr vypovedal pred súdom ako svedok, podľa vlastných slov by si nemohol dostatočne uplatniť svoje práva. Senát jeho argumenty prijal a túto časť výsluchu prerušil. V októbri už Makó súdu oznámil, že výsluchy absolvoval a je pripravený vypovedať.
Makó kopal do dverí
Kaľavský opísal aj správanie exšéfa daňových kriminalistov po zadržaní. Vraj by spravil čokoľvek, len aby ho pustili domov.
„Takže Ľudovít Makó kopal a búchal do dverí na cépezetke a volali nám kolegovia policajti z cépezetky, konkrétne Janovi Čurillovi, že teda on chce spolupracovať, on nám povie čokoľvek, len nech ho pustíme domov, že on nechce byť v tej cépezetke. On nás prosí,“ povedal.
Následne poňho podľa Kaľavského išli a priviezli ho. Makó im mal hovoriť, že im „dá kohokoľvek“, aj Milana Lučanského, len aby mohol byť doma.
Zdôraznil, že samotná ochota vypovedať proti vtedajšiemu policajnému prezidentovi Lučanskému, ktorý napokon v decembri 2020 zomrel vo väzbe, by mu neprekážala, pokiaľ by išlo o skutočné poznatky. Jeho výhrady smerovali k spôsobu získavania a preverovania informácií.
Monitorovanie Makóa
Kaľavský sa vo výpovedi venoval aj informáciám o údajnej príprave vraždy Jána Čurillu. Spomenul, že Ľudovít Makó bol v tejto súvislosti monitorovaný. Zastáva názor, že za vznikom celej záležitosti stál podľa jeho názoru Peter Petrov. Petrov však tvrdí, že išlo iba o „pikošku“, podľa ktorej sa dozvedel, že „Čurillu treba zastaviť“. O vražde ani „dávaní dole“ údajne nehovoril.
Podľa Kaľavského Makó pred jedným z výsluchov Čurillovi povedal, že s údajnou prípravou jeho vraždy nemá nič spoločné.
KONTEXT: Operatívci NAKA Branislav Dunčko a Roman Staš predložili 6. augusta 2020 realizačný návrh pre údajnú prípravu vraždy Jána Čurillu. Pomstiť sa mal chcieť príbuzný Martina Mikulca za vyšetrovanie, ktoré údajne viedlo k Mikulcovej samovražde. Vychádzali zo záznamu, ktorý podľa informácií, ktoré som získala, podpísali Kaľavský, Magula a Dunčko.
Záznam nepodpísal
Na otázky prokurátora k úradnému záznamu o údajnej príprave vraždy Čurillu, na ktorom je jeho podpis, odpovedal: „No ja som to nepísal určite. A či som bol podpísaný? Viete čo, pár, mnohokrát bolo tak, že moje meno bolo a to iba podpísal doložka a podpísal ma vyšetrovateľ alebo aj kolega operatívny. To sme tak, to sme robili bežne, že prítomný nebol na výsluchu, ale podpísal ho prítomný. Alebo som napísal úradný záznam s, so šiestimi kolegami a reálne to podpísal jeden človek, všetkých zvyšných piatich, aj, aj seba. Tých šesť ľudí.“
Pri doplňujúcich otázkach Kaľavský povedal, že úradný záznam existoval, ale jeho autora nevedel určiť. On vraj nič nespisoval, a ak je na dokumente jeho podpis, mohol ho podpísať kolega. Boli to vraj bežné praktiky.
Ochrana Čurillu
Kaľavský opísal aj bezpečnostné opatrenia prijaté v súvislosti s podozrením z prípravy vraždy Jána Čurillu. Podľa jeho slov dostal Čurilla okamžite osobitnú ochranu. Jeho dom monitorovali policajti a na ochranu rodiny a okolia nasadili aj informačno-technické prostriedky (odpočúvanie – poznámka autorky).
Spomenul pritom splav, ktorý mal Čurilla naplánovaný s rodinou a so známymi. Príslušníci zásahovej skupiny mu podľa Kaľavského odporúčali, aby naň nešiel. Čurilla však účasť odmietol zrušiť s tým, že už má všetko zaplatené. „… takže išiel a dokonca aj s tou zásahovou skupinou, ktorá kajakovala s ním…,“ opísal.
Kaľavský jeho správanie interpretoval tak, že Čurilla považoval celú záležitosť za „divadlo a frašku“.
Ako sa vyšetrovanie či preverovanie prípravy vraždy Čurillu skončilo, však nevedel povedať, pretože v tom čase už nebol na Slovensku.
Čurilla pokračoval v práci
Kaľavský zároveň potvrdil, že Čurilla napriek týmto okolnostiam pokračoval vo vyšetrovaní Očistca, v ktorom je Makó dôležitým svedkom, respektíve spolupracujúcim obvineným, keďže ho stíhajú v samostatnom konaní.
Tvrdil, že medzi vyšetrovateľmi sa opakovane hovorilo o tom, aby ich pôsobenie v kauze neskôr nespochybnili pre zaujatosť. Vedenie tímu podľa neho prevzal Ľubomír Daňko. Čurilla sa však neskôr stal vedúcim vyšetrovateľov, a tak sa podľa Kaľavského na riadení vyšetrovania podieľal aj naďalej.
Uviedol tiež, že ho Čurilla požiadal o kroky smerujúce k predĺženiu ochrany, ktorú dostal po tom, ako začali podozrenia preverovať. Tvrdil, že od začiatku považoval informáciu za nezmysel, no Čurilla s postupom súhlasil a Petrov naň naliehal.
Kaľavský zároveň reprodukoval Petrovo tvrdenie, že Makó bol spolužiakom Čurillovej manželky a medzi nimi mal existovať bližší vzťah. Výslovne však uviedol, že túto informáciu mal od Petrova. Na základe opísaných okolností spochybňoval objektívnosť Čurillovho postupu voči Makóovi.
„… pretože Ľudovít Makó, zas znova tam bola taká zaujímavosť, že my sme mali najprv nahodeného za prípravu vraždy Jána Čurillu, … …, tvrdím, že to zorganizoval Peter Petrov. On chcel, aby Ľudovít Makó bol ako keby nahodený, že ho máme monitorovaného. Ale vedel o tom aj Ján Čurilla,“ povedal.
Opísal, že chceli Makóa zavrieť. „… Jano (Čurilla – poznámka autorky) sa mi sťažoval konkrétne, že tam ešte boli invektéva nejaké zo strany pána Makóa dávno k nejakým iným ľuďom. Ja už si mená nepamätám, ale Jano povedal, že ja som mu za to pomstil, lebo ja viem, že on je skorumpovaný, že on je zlý,“ uviedol.
Trestné oznámenie odmietli
Ján Čurilla podal v polovici októbra 2024 trestné oznámenie na Jána Kaľavského. Chválil sa tým v rozhovoroch. Čurilla tvrdí, že Kaľavský vedome poskytol nepravdivú informáciu o príprave jeho vraždy, aby dosiahol trestné stíhanie exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a nasadenie odpočúvania.
Čurilla sa opieral o Kaľavského výpovede na inšpekcii, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo, že o nepravdivosti informácie vedel. Namietal aj následky: najmenej dva mesiace mal policajnú ochranu a obmedzený bežný život. Vyšetrovateľ inšpekcie trestné oznámenie odmietol začiatkom decembra 2025.
„Vyšetrovateľ v uvedenej veci rozhodol 5. decembra 2025, keď podané trestné oznámenie odmietol. Voči uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorú zamietol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave 16. apríla 2026, čím sa uznesenie stalo právoplatným,“ povedala pre portál slupou.sk hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová.
„Tézu oznamovateľa, že Ján Kaľavský vedome prišiel s informáciou, o ktorej vedel, že nie je pravdivá, tak nemožno prijať, pretože s tou istou informáciou ako Kaľavský sa prakticky v rovnakom čase oboznámil aj sám oznamovateľ,“ uviedol vyšetrovateľ inšpekcie v uznesení.
Sťažnosť prišla neskoro
Prokurátor Marek Mezei sťažnosť vyhodnotil ako oneskorenú a odmietnutie vecne nepreskúmal. Čurillove dôvody na navrátenie lehoty neuznal. Čurilla totiž argumentoval zdravotnými ťažkosťami príbuzného. Uznesenie som získala podľa infozákona. Pozrieť si ho môžete tu.
KONTEXT: Čurilla a jeho kolegovia podali najmenej 15 trestných oznámení v súvislosti s konaním Úradu inšpekčnej služby a následkami takzvanej vojny v bezpečnostných zložkách.
Tigrove problémy
Kaľavský pred súdom uviedol, že Petrov začal mať problémy po tom, ako proti nemu vypovedal Makó. Následne mal prosiť o pomoc a hovoriť, že mu dokáže pomôcť iba Čurilla.
Podľa Kaľavského sa Petrov na NAKA stretol s Čurillom aj Ďurkom. „Oni mu aj pomohli. Pomohli mu tým, že mu bolo zastavené nejaké stíhanie alebo proste nejaké obvinenie. Ja už detaily neviem. To komunikovali s vašimi kolegami z, z prokuratúry,“ povedal Kaľavský prokurátorovi Čeľovskému.
Tí mu mali pomôcť v súvislosti s jeho trestnou vecou. Kaľavský však nevedel presne povedať, či išlo o zastavenie trestného stíhania alebo iný procesný postup.
Tvrdil, že od tohto momentu už Petrov vedel, čo od neho vyšetrovatelia požadujú, a začal vypovedať aj v ďalších kauzách. „Ale Peter Petrov od tej doby, kedy sa mu pomohlo, Peter Petrov už vedel to, čo chceli od neho vyšetrovať teda Čurilla, Ďurka a mnohí iní. A už v tej dobe on vypovedal o tých ďalších kauzách,“ tvrdil.
Stretnutia Makóa so Slobodníkom
Na súde Kaľavský vypovedal aj o tom, že Peter Petrov ho po prepustení Makóa z väzby upozorňoval, že sa stretáva s Bernardom Slobodníkom v dome v Leviciach. Mal sa obávať, že sa dohodnú a budú vypovedať proti nemu.
KONTEXT: Bernard Slobodník je bývalý policajný funkcionár a od októbra 2020 spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prizanl sa k vlastnej trestnej činnosti a vypovedá voči ostatným. Práve jeho výpoveď spustila kauzu Očistec. V prípade je obžalovaný.
Petrov mu podľa jeho slov púšťal na mobilnom telefóne nahrávky zo stretnutí s Makóom a Slobodníkom, ktoré sa týkali finančných a ekonomických záležitostí.
Chcel, aby Kaľavský upozornil na ich stretnutia prokuratúru a vyšetrovateľov. Kaľavský tvrdil, že informáciu odovzdal Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi a ďalším kolegom, ale odpovedali mu, že ich to nezaujíma. Petrov mal následne povedať, že si vec zabezpečí inak, bude ich sledovať a v prípade ohrozenia sa bude brániť.
Makóove výsluchy na špeciálnej prokuratúre
Kaľavský vypovedal aj to, že napríklad o pripravovanom výsluchu Makóa na Úrade špeciálnej prokuratúry sa dozvedel od Petra Petrova. Ján Čurilla a Pavol Ďurka mali byť touto informáciou prekvapení a následne kontaktovali prokurátorov.
„Ján Čurilla volal predo mnou prokurátorovi (Michalovi) Šúrekovi, začal sa s ním hádať, že ako je možné, že už Makóa majú na ÚŠP, keď dnes sú tam ako policajti vyšetrovatelia oni a chceli s ním robiť, lebo my sme ho ako zavreli alebo zobrali z domu a my sme s ním chceli odrobiť previerku, že máme k nemu informácie,“ vravel.
Petrov mu podľa jeho slov vysvetlil, že má kontakty aj v Zbore väzenskej a justičnej stráže, odkiaľ získava informácie o Makóových prevozoch na úkony pred orgány činné v trestnom konaní.
Pochybnosti o Makóových informáciách
Pred súdom Kaľavský ako svedok opakovane tvrdil, že Makó sa s policajtmi „hral“. Uviedol, že pri rozhovore pred Makóovým advokátom sa ho pýtal na konkrétne ekonomické záležitosti. Keď Makó zistil, že má k veci podrobnejšie poznatky, podľa Kaľavského začal svoju účasť popierať a menovať ďalších vplyvných ľudí.
Kolegov mal Kaľavský upozorňovať, že Makó ich klame a rozohráva vlastnú hru. Podľa jeho slov to na NAKA vnímali ako vystupovanie proti nim. On však tvrdil, že mu išlo o zákonnosť postupu.
Informácie od Petrova, Makóa a ďalších spolupracujúcich osôb sa podľa neho prijímali ako „svätý grál“.
„Hej, ale ešte raz vám poviem, ono sa s nami hrali, lebo tie informácie, ktoré nám vypovedali… … a k tomu sa už len svedkovia zháňali, aby potvrdili tie predošlé výsluchy,“ uviedol.
Spolupracujúce osoby podľa neho dostávali rôzne výhody a polícia bola spokojná aj s tým, keď vydávali peniaze. Za zásadný problém označil nedostatočné preverovanie ich tvrdení.
Ochrana spolupracujúcich osôb
Ďalšia časť výpovede sa týkala ochrany spolupracujúcich osôb. Opísal mechanizmus, pri ktorom mala byť vytvorená informácia o ohrození spolupracujúcej osoby na živote.
„Pamätám si, že tam bolo, boli aj debaty zo strany kolegov, že musíme Makóa si držať my, aby sa k nemu nikto nedostal. A čo to znamená? To znamená to, že urobíme takú mediálnu nejakú správu o tom, že Ľudovít Makó teraz povie alebo niekto, že je ohrozený na živote. Čiže my ho dáme do nejakého bytu, budeme ho strážiť, nikto k nemu nepríde a budeme s ním robiť s ním len my operatívci a vyšetrovatelia,“ vysvetľoval.
Ako príklad vymenoval aj údajné ohrozenie exriaditeľa finančnej správy SR Františka Imrezeho, námestníka SIS Borisa Beňu či Bernarda Slobodníka.
„To bolo zorganizované prostredníctvom policajtov, nejakých informácií, znova len papierov, u ktorých mi aj moji kolegovia, ktorí vyšetrovali, tam nebol problém antidatovať nejaké vyradenia, oznámenia a podobne a následne dostali tú ochranu,“ opísal.
Mobilný telefón a skupina Apači
Bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA Ján Kaľavský pred súdom tvrdil, že správy a ďalšie podklady súvisiace s týmito udalosťami odovzdal v roku 2021 na inšpekcii. Už vtedy podľa neho poukazoval na závažné pochybnosti a manipulácie, no nikto ich primerane neriešil.
„My policajti a niektorí prokurátori sme to naozaj chceli,“ povedal o snahe očistiť prostredie. Zároveň dodal, že sa to podľa neho nemalo robiť prostredníctvom osôb, ako boli Peter Petrov či Ľudovít Makó.
Kaľavský vypovedal, že v roku 2021 vydal mobilný telefón vyšetrovateľke inšpekcie Diane Santusovej. Nachádzala sa v ňom aj komunikácia zo skupiny Apači. Čurilla a Ďurka mu na druhý deň vyčítali, že telefón odovzdal.
Následne mal podľa Kaľavského prísť pokyn na vymazanie celej skupiny Apači. Jeho telefón však už v tom čase mala Santusová.
„Pavol Ďurka volal znalcovi z odboru IT, ako na diaľku to vieme vymazať celé, a potom prikázal celej tej skupine Apači, aby sme vymazali celú skupinu,“ povedal pred súdom.
Kaľavský uviedol, že na výsluch k Santusovej bol predvedený a vopred o tom nevedel. Pri úkone mal byť prítomný aj prokurátor.
Čo si písali čurillovci o Makóovi a čo sa dialo v súdnej sieni, keď komunikáciu čítali, si môžete prečítať v tomto článku.
Čo ešte odznelo na súde v skratke
Zlí advokáti
Bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA Ján Kaľavský pred súdom v kauze Očistec opisoval aj to, že s kolegami vraj brali obhajcov ako „škodnú zver“ a najradšej vypočúvali bez nich. Svedkov údajne chceli najprv vypočúvať nanečisto. Spomenul, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka tlačil na jeho v tom čase obvineného exkolegu Pavla Vorobjova po jeho zadržaní. Bývalému šéfovi finančnej spravodajskej jednotky sa údajne vyhrážal, že ak nebude vypovedať o ľuďoch z bývalého vedenia polície, tak vraj neuvidí rodinu pätnásť či viac rokov. Počuť vraj chcel mená Tibor Gašpar, Peter Hraško a Róbert Krajmer.
Pri výsluchu v kancelárii Kaľavský nebol, no veľa vecí vedel aj z chodby. „… lebo tam sa kričalo. Bolo to pri viacerých prípadoch, keď zaznelo: ‚Vypovedaj, ako máš‘,“ spomenul.
Veľryba v kancelárii
Spomenul aj obrázok človeka prepichujúceho veľrybu, ktorý mali podľa neho Ján Čurilla s Pavlom Ďurkom v kancelárii. Malo ísť o narážku na Moby Dicka. Rovnaký názov niesla policajná akcia, pri ktorej zadržali vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Minister Mikulec
Hovoril aj o návšteve operatívca z kraja, ktorý mal podľa neho blízko k vtedajšiemu ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Prišiel za ním po zadržaní Tibora Gašpara, ešte pred rozhodovaním o väzbe. Naliehal, aby od Gašpara zistili, kto Mikulcovi v roku 2013 podstrčil do auta pamäťové médium, pre ktoré ho následne trestne stíhali.
Nenávistný odkaz na Štedrý deň
Kaľavský opísal aj kontrolu Gašparovej väzenskej pošty pred Vianocami 2020. Podľa jeho výpovede list od rodiny úmyselne zadržali.
„Boli tam nejaké obrázky, ja som to videl s Magulom a Dunčkom pri kontrole listov pred Vianocami,“ povedal. Podľa Kaľavského dostali nápad, aby Gašpar najskôr dostal pohľadnicu od iného odsúdeného s prianím, aby „skapal“. Chceli mu nechať čas, aby nad odkazom premýšľal. List od rodiny uvoľnili až neskôr.
KONTEXT: Nenávistný odkaz Gašparovi doručili na Štedrý deň. List od rodiny s kresbou od vnučky dostal až po sviatkoch, hoci ho poslali s mesačným predstihom.
Gašpar sa obrátil aj na Ústavný súd SR a so sťažnosťou uspel. Súd konštatoval porušenie jeho základných práv pre svojvoľné a neodôvodnené odopieranie osobného a telefonického kontaktu s rodinou. Meškajúca pošta spolu s týmito obmedzeniami dotvárala obraz takmer úplnej izolácie od príbuzných.
Súd rozhodol o premlčaní
Senát pod vedením Petra Pulmana na poslednom pojednávaní v kauze Očistec rozhodol o skoršom návrhu prokurátora, ktorý z dôvodu hospodárnosti žiadal posúdiť premlčanie niektorých bodov obžaloby. Návrh vypracoval prokurátor Ondrej Repa.
KONTEXT: Obhajoba ho navrhla vypočuť ako svedka a senát tento návrh akceptoval. Repa by mal vypovedať v utorok.
Rozhodnutie sa týka šiestich z dvadsiatich skutkov obžaloby a obžalovaných Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a Róberta Krajmera.
Obžalovaní si ponechali lehotu na vyjadrenie, či budú trvať na prejednaní skutkov aj po zastavení trestného stíhania. Ak by súd v týchto bodoch obžaloby ďalej vykonával dokazovanie, rozhodoval by iba o vine, trest by uložiť nemohol.
Čeľovský sa vyjadril, že premlčanie je dôsledkom novely trestných kódexov, za ktorú v parlamente hlasoval aj Gašpar.
Prokurátor ozrejmil, že novela menila výšku škody. Zvýšenie hranice malo vplyv aj na sadzby a kvalifikáciu pri úplatkoch, o ktorých súd rozhodoval. Zo zločinov či z obzvlášť závažných zločinov sa po zmenách kódexov stali prečiny, ktoré majú kratšie premlčacie lehoty.
V jednom bode, ktorý sa týka kauzy Váhostav, sa pri vykonávaní dokazovania pred súdom ukázalo, že spolupracujúci obžalovaný, kajúcnik Bernard Slobodník, nehovoril pravdu a jeho výpoveď vážne spochybnila obžalobu.
Oslobodenie by bolo priaznivejšie
Vyšlo najavo aj to, že počas vyšetrovania vyšetrovatelia a prokurátor Michal Šúrek pred obvinenými tajili dôkazy spochybňujúce Slobodníkovu výpoveď.
Pre obžalovaných by tak bolo priaznivejšie, ak by ich senát oslobodil s tým, že sa skutok nestal. Či napokon budú trvať na prejednaní skutkov, sa dozvieme v pondelok.
Téme sa budem venovať v samostatnom článku.
