Čas čítania textu: 10 minút
Advokát Peter Kubina sa k spisu inšpekcie číslo 171 nedostal. Čurillovci podali trestné oznámenie, no neuspeli. Tvrdili, že je to technický spis. Prokurátor Bohdan Čeľovský teraz žiada pripojenie spisu v kauze Očistec. Čo namietal oznamovateľ? Ako jeho podanie vyhodnotil vyšetrovateľ? A ako odôvodnil jeho odmietnutie prokurátor?
Ján Čurilla, jeho kolegovia z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a ich advokát Peter Kubina podali najmenej 15 trestných oznámení v súvislosti s konaním Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) a následkami takzvanej vojny v bezpečnostných zložkách. Vyplýva to z facebookových statusov Kubinu a z rozhovorov, ktoré policajti poskytli médiám. Jedno z trestných oznámení z júna 2024 sa týkalo spisu inšpekcie pod číslom 171.
Kubina v médiách
Advokát Kubina, ktorý zastupuje čurillovcov a aj obžalovaného kajúcnika Bernarda Slobodníka v kauze Očistec, napríklad už v septembri 2022 v rozhovore pre portál Aktuality.sk vysvetľoval, že nahrávky z kancelárií NAKA sa nachádzali práve v spise číslo 171.
Povedal, že požiadal o nazretie do tohto spisu, ale vyšetrovateľ inšpekcie mu prístup odmietol s odkazom na opatrenie dozorového prokurátora.
Spis inšpekcie číslo 171 prirovnával k technickým spisom NAKA. Argumentoval tým, že vyšetrovateľ ÚIS začal trestné stíhanie vo veci, zhromažďoval informácie, realizoval odpočúvania a následne z tohto konania vyčleňoval podklady do samostatných trestných konaní.
V súčasnosti má tento spis číslo 3. „Na uvedené konanie je uložené informačné embargo, a preto vám nebudú k uvedenému konaniu poskytnuté akékoľvek informácie,“ uviedla hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová.
Argumenty prokurátora v kauze Očistec
Prokurátor Bohdan Čeľovský v kauze Očistec žiada preveriť zákonnosť správ zo skupiny Apači a pôvod odposluchov z kancelárií NAKA. Spochybňuje aj Jána Kaľavského. Inšpiroval sa podaním Jána Čurillu a prebral argumenty advokáta Petra Kubinu.
Poukázal aj na to, že ani po viac ako piatich rokoch vyšetrovania na inšpekcii nebolo nikomu vznesené obvinenie v spise pôvodne pod číslom 171. Tento spis označil za takzvaný technický spis.
Spomenul, že voči konkrétnym osobám v ňom síce nasadili odpočúvanie, ale podľa stanoviska ÚIS tieto osoby vraj nemajú ani postavenie podozrivých.
Navrhol, aby súd pripojil príslušný vyšetrovací spis. Podľa jeho názoru by sa tak dalo overiť, na akom skutkovom základe začali na inšpekcii trestné stíhanie. Tiež to, aké procesné postavenie majú policajti okolo Jána Čurillu.
Trestné oznámenie
V trestnom oznámení oznamovateľ uviedol, že policajti z odboru Západ inšpekcie od 14. apríla 2021 v spise, ktorý v januári 2024 dali na odbor Stred, konali v rozpore so zákonom.
Podľa jeho názoru skutkový dej v uzneseniach o začatí trestného stíhania popísali zámerne obšírne, aby mohli v rámci tohto konania vypočúvať v podstate kohokoľvek a k čomukoľvek.
„Následne takto získané dôkazy tendenčne a selektívne vyberali zo spisu a odstupovali do iných konaní alebo začínať nové trestné konania v úmysle spôsobiť inému škodu, a to zamedzením podozrivým osobám prístupu k dôkazom, najmä svedčiacim v ich prospech, a privodiť im trestné stíhanie,“ napísal do trestného oznámenia.
Poukázal na to, že uznesenia o začatí trestného stíhania sa týkali príslušníkov polície, respektíve príslušníkov z radov Finančnej správy SR, no obvinenie bolo vznesené trom civilným osobám.
KONTEXT: Vyšetrovateľ inšpekčného tímu Oblúk v júli 2021 obvinil Csabu Dömötöra, Mateja Zemana s prezývkou Zemák a Petra Petrova alias Tigra, ktorí mali blízko k údajnej zločineckej skupine takáčovcov. Petrov mal Dömötöra naviesť, aby jeho výpoveď zodpovedala Zemanovej verzii o stretnutí s bývalým šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom a exsiskárom Františkom Böhmom. Dömötör sa ku krivej výpovedi priznal.
Sudca vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III mu na začiatku augusta 2021 schválil dohodu o vine a treste za krivú výpoveď a krivú prísahu a uložil mu trest 32 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov. Vyšetrovanie voči Petrovovi a Zemanovi presunuli na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III a konanie stále prebieha.
Porovnával prípady
„Uznesenia o začatí trestného stíhania boli vydané tak, aby postihovali takmer kohokoľvek. Napríklad bola vypočúvaná osoba a nebola nijako zo strany vyšetrovateľa preverená opodstatnenosť tohto výsluchu,“ uviedol oznamovateľ z radov čurillovcov v trestnom oznámení.
Zároveň porovnával vykonávané úkony v trestnej veci vedenej na NAKA pod číslom 80 s úkonmi ´v inšpekčnom spise.
KONTEXT: V júli 2024 vyšetrovateľ inšpekcie obvinil prokurátora Michala Šúreka, bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku zo zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva.
Podľa uznesenia o obvinení mali takzvaný technický spis číslo 80 na NAKA využívať na predbežné vypočúvanie spolupracujúcich osôb bez prístupu obhajoby, zisťovanie, o čom dokážu vypovedať, a následné selektívne využívanie ich výpovedí v konkrétnych kauzách.
Obvinenie zahŕňa aj údajné pripravovanie svedkov na ďalšie výsluchy, zatajovanie častí výpovedí a spätné nahradenie chybného uznesenia o začatí stíhania.
Jeden bod sa týka aj údajne protiprávneho nasadenia zásahovej jednotky proti Petrovi Koščovi alias pánovi X.
Vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol
O trestnom oznámení v súvislosti s údajným technickým spisom vedeným na inšpekcii pôvodne pod číslom 171, aktuálne pod číslom 3, rozhodol vyšetrovateľ inšpekcie. Urobil tak po piatich mesiacoch. „Dňa 30. októbra 2024 vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby Východ ÚIS trestné oznámenie odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania,“ uviedla pre portál slupou.sk hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová.
Podľa názoru vyšetrovateľa zo zabezpečených podkladov nevyplývalo podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. V uznesení o odmietnutí trestného oznámenia pripomenul, že vyšetrovateľka odboru inšpekčnej služby Západ ÚIS začala konať na základe správy Slovenskej informačnej služby o podozreniach na ovplyvňovanie výpovedí a neoprávnené poskytovanie informácií z trestných konaní.
Pod číslom 171 vydala uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci 14. apríla 2021 a 10. mája 2021. „Skutky boli opísané dostatočne pre dané štádium konania a následné vylučovanie jednotlivých vecí na samostatné konanie zodpovedalo príslušným ustanoveniam Trestného poriadku,“ konštatoval vyšetrovateľ.
Spomenul, že v uzneseniach síce ako podozrivých uviedla príslušníkov PZ v rámci celej organizačnej štruktúry PZ a neznámych príslušníkov Finančnej správy SR. No samotné skutky sú však konkretizované a z ich popisu vyplýva, že sa týkajú trestných konaní vedených na NAKA v Bratislave.
Prvé obvinenie
Podotkol, že v júli 2021 obvinili tri civilné osoby, Zeman, Petrov a Dömötör, ktoré sa mali podieľať na neoprávnenom ovplyvňovaní trestných konaní vedených na NAKA v Bratislave.
Pripomenul obvinenie Jána Čurillu a ďalších jeho kolegov zo septembra 2021. Týkalo sa aj toho, že ako policajti sa mali na základe vykonštruovaných skutočností o vymyslenej korupčnej trestnej činnosti podieľať na začatí trestného konania smerujúceho k zmareniu trestnej veci inšpekcie vtedy vedenej pod číslom 171.
Stíhanie začali na základe podnetu zaslaného z Krajskej prokuratúry v Bratislave. Ide o známy prípad, v ktorom podal prokurátor obžalobu na súd.
KONTEXT: Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal v polovici júla 2024 na Mestský súd Bratislava I obžalobu na Jána Čurillu a jeho šiestich kolegov pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a ďalšiu trestnú činnosť.
Sudca Tomáš Hajduk ju začiatkom februára odmietol. Vec vrátil prokurátorovi pre závažné procesné chyby, najmä preto, že vyšetrovanie viedol zaujatý vyšetrovateľ Michal Kulich. Ten mal v minulosti konflikt s jedným z obvinených. A naopak priateľské vzťahy s vyšetrovateľmi inšpekcie, ktorí sú v prípade poškodenými.
Prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť. Sťažnosť podali aj obvinení policajti, ktorí žiadali zastavenie stíhania.
Senát Krajského súdu v Bratislave pod vedením Denisy Mészárosovej na konci septembra na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosti prokurátora aj policajtov ako nedôvodné. Hajdukovo rozhodnutie označil za zákonné a vecne správne. Rozhodnutie je tak právoplatné. Prípad vrátili do prípravného konania.
Ďalší prípad – otočka Vidašiča
Vyšetrovateľ inšpekcie v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia poukázal na obvinenie z júla 2024 v prípade takzvanej otočky údajného takáčovca Patrika Vidašiča.
KONTEXT: Vyšetrovateľ špecializovaného tímu inšpekcie obvinil Pavla Ďurku zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podľa uznesenia zámerne odložil obvinenie Vidašiča v ďalšej veci, aby ho po prepustení z väzby v júli 2021 mohol opätovne zadržať a dostať do väzby.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka obvinenie začiatkom júla 2025 zrušil podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Konštatoval porušenie zákona v Ďurkov neprospech, chýbajúcu protiprávnosť jeho postupu a jednostranné hodnotenie dôkazov. Poukázalaj na skoršie rozhodnutia súdov v kauze údajných takáčovcov.
Technický spis 80
Vyšetrovateľ inšpekcie v uznesení o odmietnutí trestného oznámeniam pokázal aj obvinenie čurillovcov a prokurátora Šúreka v kauze Technický spis z apríla 2024.
Vychádzajúc z uznesenia v takzvanej kauze Technický spis uviedol, že vyšetrovatelia špecializovaného tímu inšpekcie začali konanie na základe konkrétneho podnetu pre konkrétny skutok v ňom popísaný. A nie bez podkladov na začatie trestného konania a pre fiktívny skutok.
„Z ničoho nevyplýva zámer vypočúvať už v iných veciach obvinené osoby v postavení svedkov bez prítomnosti obhajcov. Účelom bolo objasnenie konkrétnej trestnej činnosti popísanej v podnete a v jednotlivých uzneseniach o začatí trestného stíhania, nie vytvorenie „technického spisu“ s vopred uváženým neskorším prerušením trestného stíhania bez objasnenia skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté,“ napísal vyšetrovateľ inšpekcie.
Podľa jeho názoru z trestného oznámenia ani zo zabezpečených písomných podkladov nevyplýva dôvod, prečo by mal byť tento postup protizákonný.
Konštatoval, že v trestnom konaní pôvodne vedenom pod číslom 171, teraz pod číslom 3, sú vykonávané procesné úkony a vydávané uznesenia, pričom niektoré skutky boli postupom vylúčené na samostatné konanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
O sťažnosti rozhodol prokurátor
Oznamovateľ podal sťažnosť. Nesúhlasil s rozhodnutím vyšetrovateľa, ktoré považoval za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a vydané predčasne.
Zároveň porovnával vykonávané úkony v trestnej veci vedenej na NAKA pod číslom 80 s úkonmi (výsluchmi konkrétnych svedkov). O sťažnosti rozhodoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Patrik Hujsa. V polovici februára minulého roka ju zamietol. „Uznesenie vyšetrovateľa ÚIS tak dňa 12. februára 2025 nadobudlo právoplatnosť,“ povedala hovorkyňa bratislavskej krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová
Portál slupou.sk získal uznesenie podľa infozákona. Celé si ho môžete pozrieť tu.
V súlade so zákonom
Prokurátor Patrik Hujsa dospel k záveru, že vyšetrovateľ inšpekcie postupoval v súlade so zákonom, keď odmietol trestné oznámenie týkajúce sa údajného inšpekčného „technického spisu“ pôvodne vedeného pod číslom 171.
Oznamovateľ podľa neho namietal spôsob vyšetrovania, zabezpečené dôkazy však nepreukázali skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie z protiprávneho konania. Stotožnil sa tak so skutkovými zisteniami vyšetrovateľa ÚIS.
Účelom trestného konania podľa prokurátora nie je preskúmavať postup vyšetrovateľov v iných prípadoch na základe „nepodloženej predstavy oznamovateľa o nezákonnosti takéhoto konania“.
Argumentoval, že zákonnosť vyšetrovania kontroluje dozorový prokurátor a rozhodnutia možno napadnúť opravnými prostriedkami. Dozorový prokurátor navyše môže nezákonné uznesenie zrušiť aj bez podanej sťažnosti. Ak rozhodnutie nezrušili alebo opravný prostriedok zamietli, trestná zodpovednosť za jeho vydanie je podľa prokurátora Hujsu v zásade vylúčená. Pokiaľ však neexistujú ďalšie relevantné okolnosti.
Za takú okolnosť nepovažoval podobnosť trestných vecí, v ktorých orgány rozhodli rozdielne. „Rozdiel sa často skrýva v detailoch,“ uviedol. Vyšetrovateľ podľa neho nemal dôvod analyzovať spis číslo 80 vedený na NAKA a porovnávať ho so spisom inšpekcie, ktorý mal pôvodne číslo 171.
Úkony posudzovali prokurátori
Odmietol aj námietku týkajúcu sa okruhu podozrivých. V spise boli podľa neho podozrivými primárne príslušníci NAKA, zo skutkov však vyplývalo aj zapojenie civilných osôb.
Keďže uznesenia o začatí trestného stíhania neboli zrušené pre nezákonnosť, nepovažoval za namieste v tomto konaní opätovne posudzovať ich zákonnosť ani úmysel vyšetrovateľa pri ich vydávaní.
Pripomenul, že stíhanie vychádzalo zo správy spravodajskej služby a najmä z dôkazov získaných informačno-technickými prostriedkami.
Inšpekčný spis nebol technický
Prokurátor Hujsa zároveň rozlišoval medzi výsluchmi v konaní, ktoré reálne smeruje k stíhaniu konkrétnych osôb, a výsluchmi v účelovo vytvorenom „technickom spise“.
Taký spis podľa jeho opisu môže slúžiť na obchádzanie prítomnosti obhajcov, nátlak na vypočúvaných, zosúlaďovanie či selekciu výpovedí, pričom od začiatku smeruje k prerušeniu stíhania namiesto objasnenia trestnej činnosti. Spis inšpekcie podľa jeho názoru takýto charakter nemal.
Pôvodné aj vylúčené konania vecne a časovo súviseli a týkali sa podozrení z ovplyvňovania výpovedí a neoprávneného poskytovania informácií z vyšetrovaní na NAKA. Vyšetrovanie viedol spoločný tím policajtov z ÚIS a policajtov z NAKA.
Pripomenul obvinenie troch civilných osôb, prostredníctvom ktorých mali policajti ovplyvňovať trestné konania. Vo vylúčených veciach následne obvinili aj samotných príslušníkov NAKA.
Keďže konania viedli k obvineniam a stíhaniu konkrétnych osôb, podľa názoru prokurátora „nie je možné hovoriť o žiadnom ‚technickom spise‘“, z ktorého by sa účelovo vyberali informácie na použitie v nesúvisiacich prípadoch.
Zákonnosť výsluchov podľa neho mohli obvinení namietať v príslušných konaniach. Nevidel dôvod skúmať neprítomnosť obhajcov pri výsluchoch, pretože kontrola ich zákonnosti patrila dozorovému prokurátorovi.
