
Čas čítania textu: 14 minút
Ľudovít Makó požiadal prokurátora o preskúmanie postupu inšpekcie v kauze Kajúcnik. S čurillovcami našiel spoločného nepriateľa – exšéfa bratislavských operatívcov NAKA Jána Kaľavského. Pred súdom v Očistci je už pripravený hovoriť aj o začiatkoch svojej spolupráce s políciou.
Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovít Makó na hlavnom pojednávaní v kauze Očistec na začiatku septembra pred senátom Špecializovaného trestného súdu opisoval aj okolnosti svojho nástupu do funkcie. Tvrdil, že mu miesto šéfa daňových kriminalistov ponúkol nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, ktorý je v kauze medzi obžalovanými.
KONTEXT: Ľudovíta Makóa zadržali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v polovici septembra 2020 počas policajnej akcie Božie mlyny. Obvinili ho v prípade známom ako Den Braven, ktorý súvisel s podozreniami z trestnej činnosti skupiny údajných takáčovcov. Skončil vo väzbe a následne začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Makó vypovedal o podozreniach z trestnej činnosti vysokopostavených policajných funkcionárov, podnikateľov a ďalších verejných činiteľov. Výpovede sa stali súčasťou viacerých exponovaných trestných konaní.
Potvrdil výpovede
Na súde v kauze Očistec opísal, že pri jeho nástupe do funkcie v septembri 2014 zohral úlohu aj obžalovaný vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu za stranu SMER – SSD. Povedal, že Norbert Bödör aj Gašpar sa za neho mali zaručiť pri stretnutí s vtedajším prezidentom finančnej správy SR Františkom Imreczem.
Vypovedal, že s Bödörom sa zároveň dohodol na finančnom dorovnávaní svojho príjmu; podnikateľ mu mal nad rámec oficiálneho služobného platu vyplácať ďalších 10-tisíc eur mesačne v hotovosti.
Pred súdom potvrdil svoje predchádzajúce výpovede týkajúce sa údajného fungovania zločineckej skupiny. Hovoril o tom, ako Bödör s Gašparom rozdávali pokyny. Opisoval aj podozrenia z korupcie…
Zvláštny začiatok spolupráce
Súčasne však v samostatnej kauze Kajúcnik, ktorú vyšetruje inšpekcia, Makó vypovedal o zvláštnych okolnostiach začiatku svojej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. Od septembra 2024 do mája minulého roku na inšpekcii a prokuratúre vypovedal najmenej šesťkrát.
Na otázky obhajoby v kauze Očistec o okolnostiach tejto spolupráce zatiaľ odpovedať nechcel. Ak by sa ukázalo, že jeho spoluprácii predchádzali manipulácie a nátlak, výrazne by to spochybnilo aj stíhanie obžalovaných.
Makó na súde vysvetľoval, že v kauze Kajúcnik vystupuje ako poškodený, v kauze Den Braven a pri pripojených skutkoch z Očistca voči nemu zapokračovali v trestnom stíhaní.
V týchto veciach podľa jeho slov zo septembrového pojednávania ešte nebol kontradiktórne vypočutý, teda za účasti procesných strán. Obával sa preto, že ak by najskôr vypovedal pred súdom ako svedok, nemohol by si dostatočne uplatniť svoje práva obvineného a poškodeného. Senát jeho argumentáciu akceptoval a túto časť výsluchu prerušil.
List na súd
Makó už výsluchy absolvoval. Jeho advokát Zoltán Perhács zaslal Špecializovanému trestnému súdu list aj s prílohami. S obsahom podania oboznámil prítomných predseda senátu Peter Pulman na poslednom pojednávaní v kauze Očistec.
Ukázalo sa, že Makó ako poškodený v kauze Kajúcnik požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa inšpekcie, pretože sa podľa neho nevysporiadal s jeho výsluchom z obdobia pred vznesením obvinenia čurillovcom.
Zároveň však súdu napísal, že aj napriek tomu je pripravený pred súdom vypovedať.
Portál slupou.sk získal jeho podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa inšpekcie v kauze Kajúcnik.
Makó vyčíta inšpekcii nečinnosť.
Žiada preveriť údajnú manipuláciu jeho káuz.
Poukazuje na prípad vymyslenej prípravy vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu.
Čo všetko sa mu nepozdáva v konaní inšpekcie?
Nevyšetrená údajná príprava vraždy Čurillu
Advokát Ľudovíta Makóa Zoltán Perhács v žiadosti o preskúmanie postupu namieta, že inšpekcia riadne nevyšetrila okolnosti prípadu údajnej prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu, v ktorom bol Makó označený za hlavného podozrivého.
Tvrdí, že prípad bol od začiatku vykonštruovaný a mal slúžiť na jeho diskreditáciu a nezákonnú kriminalizáciu.
KONTEXT: Operatívci NAKA Branislav Dunčko a Roman Staš predložili 6. augusta 2020 realizačný návrh pre údajnú prípravu vraždy Jána Čurillu. Pomstiť sa mal chcieť príbuzný Martina Mikulca za vyšetrovanie, ktoré údajne viedlo k Mikulcovej samovražde.
Vychádzali zo záznamu, ktorý podľa informácií, ktoré som získala, podpísali Kaľavský, Magula a Dunčko. Marián Kočner z Veľkého Zálužia (menovec známeho Mariána Kočnera) mal podľa dokumentu hovoriť o Makóovom výroku, že Mikulcov bratranec dá Čurillu „do týždňa dole“. Zdrojom Kaľavského bol jeho informátor Peter Petrov alias Tiger. Petrov sa vyjadril, že slová „vražda“ ani „dať dole“ nepoužil. Ako pikošku sprostredkoval iba údajný Makóov výrok, že „Čurillu treba zastaviť“.
Odpočúvanie, výsluchy ani ďalšie operatívne úkony však nepriniesli dôkazy potvrdzujúce prípravu vraždy. Vyšetrovací spis neobsahoval jediný priamy ani nepriamy dôkaz usvedčujúci preverované osoby. Vo februári 2021 tak vyšetrovateľ stíhanie zastavil so záverom, že „skutok sa nestal“.
Makó vypovedal, že približne 17. augusta 2020 ho vtedajší šéf policajných odposluchov Norbert Paksi upozornil na odpočúvanie pre podozrenie z prípravy vraždy Čurillu.
Vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mu na jeho žiadosť odovzdal uznesenie o začatí trestného stíhania, dva úradné záznamy operatívy NAKA a dve uznesenia sudcu Špecializovaného trestného súdu Petra Pulmana o zamietnutí návrhov na procesné sledovanie Kočnera a Mikulcovho bratranca. Makó prípravu vraždy poprel a uviedol, že Čurillu ako spolužiaka a kamaráta by pred hrozbou varoval.
Tiger v aute
Makó v žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa inšpekcie poukázal aj na zvukový záznam z roku 2021 zachytený v aute Petra Petrova alias Tigra, na ktorom sa opisujú udalosti z leta 2020.
KONTEXT: Petrova odpočúvala spravodajská služba na základe súhlasu súdu. Nahrávky prehrajú na pojednávaní v kauze Očistec.
Zvukový záznam podľa Makóa dokazuje vedomú a koordinovanú účasť vtedajších predstaviteľov protizločineckej jednotky NAKA na vytváraní falošného prípadu.
Nezákonná mašinéria
„Celú túto nezákonnú mašinériu a umelé vytváranie falošných obvinení riadil primárne vtedajší vedúci operatívy Ján Kaľavský, ktorý zneužil svoje postavenie na to, aby zničil moju osobu prostredníctvom od začiatku vykonštruovanej a účelovo vymyslenej kauzy,“ tvrdí Makó v podaní.
KONTEXT: Ján Kaľavský je bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA, ktorý v minulosti pôsobil aj ako kukláč. V roku 2021 vypovedal na inšpekcii o podozreniach z manipulovania trestných konaní. Priznal, že sa na nich aj sám podieľal. Ako agent inšpekcie si nahrával kolegov a stal sa jednou z ústredných postáv vojny v bezpečnostných zložkách. Neskôr žil s rodinou v Bosne a Hercegovine. Najvyšší súd SR ho v marci 2025 právoplatne odsúdil za korupciu a vynášanie policajných informácií na päť rokov väzenia a na peňažný trest päťtisíc eur. Vrátil sa na Slovensko a sám sa prihlásil do výkonu trestu. Viac si môžete prečítať tu.
Makó v podnete poukázal na to, že zo spisu podľa neho možno identifikovať konkrétnych aktérov, a napriek tomu vyšetrovateľ inšpekcie nezačal ani trestné stíhanie vo veci.
Nasadenie sledovania a odpočúvania
Bývalý šéf daňových kriminalistov spochybňuje aj zákonnosť tajného sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré NAKA nasadila proti jeho osobe. Stalo sa tak práve v súvislosti s preverovaním podozrení z prípravy vraždy Čurillu.
Makó argumentuje obsahom vyšetrovacieho spisu v kauze Kajúcnik, ktorý podľa neho dokumentuje nezákonnosť policajného postupu aj účelovú manipuláciu pri jeho operatívnom rozpracovaní.
„Tieto zložky zneužili svoju právomoc a na moju diskreditáciu a nezákonnú kriminalizáciu nasadili najprísnejšie tajné procesné sledovacie metódy, ako aj prostriedky informačno-technického charakteru, hoci na to neexistoval žiadny reálny a legálny skutkový základ,“ napísal do podania.
Kompetentným vyčíta, že na tieto zistenia procesne nereagovali a nevyvodili zodpovednosť voči konkrétnym osobám, teda nezačali trestné stíhanie vo veci.
Vyjadrenie inšpekcie
„Vyšetrovateľ ÚIS v uvedenej veci rozhodol dňa 5. decembra 2025, keď podané trestné oznámenie odmietol,“ uviedla pre portál slupou.sk hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová.
Doplnila, že voči uzneseniu podal oznamovateľ sťažnosť, ktorú zamietol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave 16. apríla 2026, čím sa stalo uznesenie právoplatným.
V kauze Očistec má Kaľavský vypovedať ako svedok v pondelok.
Údajné vykonštruovanie kauzy
Na podozrenie z prípravy vraždy Čurillu nadväzovalo obvinenie, ktoré Makóovi vzniesol vyšetrovateľ NAKA a Čurillov kolega a kamarát Pavol Ďurka.
„Bez váhania zosnovali nový prípad, v ktorom ma na základe vopred inštruovaných svedkov a ich krivých výpovedí za použitia brutálne invazívnych, demonštratívnych prostriedkov – vrátane nasadenia vrtuľníka – silovo zadržali, vzniesli mi obvinenie a zobrali ma do väzby,“ opísal v podaní Makó.
Ide o kauzu Den Braven, v ktorej ho obvinili pri akcii Božie mlyny.
Podľa Makóovho názoru policajti z NAKA postupovali na základe vopred inštruovaných svedkov a ich krivých výpovedí. Vymenoval Petra Petrova a takáčovcov Csabu Dömötöra, Miroslava Palúcha a Mateja Zemana.
KONTEXT: Všetci menovaní spolupracovali s čurillovcami a získali výrazné benefity. Viac si môžete prečítať napríklad v tomto článku.
Makó argumentuje, že koordinované vytváranie oboch prípadov vyplýva zo spisu v kauze Kajúcnik, v ktorom už má postavenie poškodeného. Namieta, že napriek týmto zisteniam sa údajná manipulácia jeho ďalšieho trestného stíhania účinne nevyšetruje.
Výpoveď Dömötöra a rekognícia Palúcha
Osobitne Makó poukázal na nevyšetrenie okolností výpovede Csabu Dömötöra a rekognície Miroslava Palúcha. Uvádza, že Dömötör proti nemu svedčil krivo, čo je podľa žiadosti potvrdené právoplatným rozsudkom.
KONTEXT: Ide o prípad, keď sudca vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III schválil dohodu o vine a treste, ktorú Dömötör uzavrel s prokurátorom.
Najskôr ho nepoznal, potom ho spoznal
Pri Palúchovi poukazuje na to, že najskôr ako svedok vypovedal, že Makóa vôbec nepozná, no po údajnej nezákonnej inštruktáži ho pri rekognícii „spoznal“.
„Zdôrazňujem, že táto preukázateľne krivá svedecká výpoveď Csabu Dömötöra a zmanipulovaná rekognícia Miroslava Palúcha sa stali nielen nezákonným podkladom pre vznesenie môjho obvinenia, ale poslúžili ako kľúčový nástroj na moje dlhodobé väzobné stíhanie,“ spomenul.
Vyšetrovateľovi preto vyčíta, že sa ich údajným zmanipulovaním nezaoberá v rámci účinného vyšetrovania.
Na tieto udalosti v marci upozornil týždenník Plus 7 DNÍ.
Zmiznutá zápisnica z výsluchu
Makóovi sa nepozdáva, že vo vyšetrovacom spise na NAKA chýba zápisnica z jeho výsluchu v postavení obvineného zo 18. septembra 2020. Pri tomto výsluchu podľa svojich slov poprel spáchanie trestnej činnosti a podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Tvrdí, že zápisnica nebola iba nezažurnalizovaná, ale bola fyzicky zničená s cieľom odstrániť jeho obhajobu zo spisu.
„Čo je však najškandalóznejšie a hraničí s likvidáciou dôkazov – predmetná zápisnica v spise fyzicky vôbec neexistuje, pretože bola protiprávne zničená a zlikvidovaná s jasným cieľom vymazať moju obhajobu z procesnej reality,“ uviedol Makó v podaní.
Selektívny prístup vyšetrovateľa dokladá porovnaním s obvinením Pavla Ďurku, v ktorom mu kladú za vinu úmyselné nezažurnalizovanie zápisnice z výsluchu Mateja Zemana z 13. augusta 2020.
Makó namieta, že vyšetrovateľ stíha nezaloženie Zemanovej zápisnice, no údajné zničenie jeho vlastnej zápisnice ponecháva bez zodpovedajúcej procesnej reakcie.
O zmiznutej a zlikvidovanej zápisnici z výsluchu Makóa písal Magazín Kontext vlani v júli.
Nespojenie súvisiacich prípadov
Vyšetrovateľovi inšpekcie Makó vyčíta aj to, že nespojil skutkovo a personálne súvisiace prípady na spoločné konanie. Poukazuje na to, že v súvislosti s jeho chýbajúcou zápisnicou 23. januára 2025 začali trestné stíhanie vo veci zločinu marenia spravodlivosti.
Vyšetrovateľ podľa neho o tomto konaní vie, napriek tomu ho neposudzuje spoločne so súvisiacimi skutkami v kauze Kajúcnik.
Podľa Makóa takýto postup bráni odhaleniu celého systému údajnej manipulácie s vyšetrovacím spisom. Odvoláva sa pritom na požiadavku komplexného a objektívneho vyšetrovania a na judikatúru, ktorú v žiadosti uvádza ako argument proti účelovému oddeľovaniu prepojených vecí.
Prieťahy a nečinnosť
Makó je nespokojný aj s neprimeranou dĺžkou a nedostatočnou aktivitou vyšetrovania. Pri údajnom vykonštruovaní prípravy Čurillovej vraždy hovorí o viac ako šesťročnej nečinnosti od udalostí z roku 2020. Argumentuje, že spis už obsahuje podklady umožňujúce identifikovať konkrétne osoby a ich účasť na údajnej manipulácii.
Pri chýbajúcej zápisnici pripomína, že trestné oznámenie podal 13. novembra 2024 a trestné stíhanie vo veci na inšpekcii začali vlani 23. januára. Doterajší postup preto označuje za neospravedlniteľné prieťahy a porušenie povinnosti štátu viesť účinné vyšetrovanie.
Žiada vysvetlenie, prečo mu nebolo priznané procesné postavenie poškodeného aj vo vzťahu k ďalším skutkom. Argumentuje tým, že bol priamym terčom údajného zneužitia policajných právomocí, manipulovania svedkov a odstraňovania dôkazov jeho obhajoby.
Kauza Kajúcnik
Prípad súvisí s vyšetrovaním podozrení, že policajti bývalej NAKA a prokurátor Michal Šúrek mali nezákonnými postupmi získavať výpovede spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Podľa vyšetrovateľa inšpekcie mali zneužívať svoje právomoci, vyvíjať nátlak na obvinených a ovplyvňovať ich výpovede.
Vyšetrovateľ špecializovaného tímu Veritas Úradu inšpekčnej služby začal trestné stíhanie vo veci 15. mája 2025. K vzneseniu obvinení došlo tento rok 3. marca.
Čurillu a Ďurku chceli poslať do väzby
Vyšetrovateľ inšpekcie pôvodne obvinil sedem osôb: policajtov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Branislava Dunčka, Róberta Magulu, bývalého policajta Jána Kaľavského, bývalého operatívca Romana Staša a prokurátora Michala Šúreka.
Obvinenia sa týkali desiatich skutkov, ktorých sa mali dopúšťať organizovanou formou. Po zadržaní vyšetrovateľ inšpekcie podal podnet na väzobné stíhanie Jána Čurillu a Pavla Ďurku z kolúznych dôvodov. Súd ich však 6. marca prepustil na slobodu, pretože prokurátor podal návrh na väzbu na miestne nepríslušný súd.
Zrušené obvinenie
Vyšetrovateľ inšpekcie 20. júla 2026 rozšíril obvinenie Ďurkovi, Magulovi, Dunčkovi a Kaľavskému o ďalší skutok pokračujúceho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Súvisí s preverovaním výpovede spolupracujúceho obvineného Petra Kaňucha, prezývaného Jakuzza, v kauze takáčovcov. Túto časť obvinenia nedávno prokurátor zrušil.
Obvinení trestnú činnosť odmietajú a tvrdia, že pri vyšetrovaní postupovali zákonne.
