Jozef Rehák dostal trojročnú podmienku za prijatie úplatkov v celkovej výške 33-tisíc eur. Rozsudok nie je právoplatný.
Čas čítania textu: 12 minút
Samosudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala pri ústnom odôvodnení rozsudku nad bývalým riaditeľom Úradu zvláštnych policajných činností Jozefom Rehákom v kauze Judáš otvorene pripustil, že orgány činné v trestnom konaní počas vyšetrovania postupovali v niektorých prípadoch problematicky. Rozsudok na prvostupňovom súde padol tento týždeň v utorok.
Jedna z výraznejších častí ústneho odôvodnenia sa týkala spôsobu práce čurillovcov. „Pokusy boli a možno vypozorovať, nazvem to akúsi premotivovanosť časti orgánov činných v trestnom konaní,“ povedal Hrubala na margo ovplyvňovania svedkov.
Kriticky sa vyjadril k postupom, pri ktorých policajti vypočúvanej osobe naznačujú, že už vedia, aké informácie má alebo ako sa podieľala na trestnej činnosti, a že spolupráca jej môže priniesť výhody. Spomenul formulácie v zmysle „my vieme, že vy viete“ a „ak poviete, pomôže vám to“. Podľa jeho názoru môžu takéto postupy v niektorých prípadoch prekročiť hranicu prípustného a nadobudnúť charakter kalkulovaného nátlaku. Dokonca použil prirovnanie k vydieraniu, pričom však výslovne zdôraznil, že tým nemyslí vydieranie v trestnoprávnom zmysle.
Napriek týmto závažným výhradám dospel k záveru, že v kauze niekdajšieho šéfa policajných odposluchov sa nepreukázali okolnosti, ktoré by automaticky vylučovali použitie usvedčujúcich výpovedí kajúcnikov a ďalších svedkov. Medzi kajúcnikov patrili Norbert Paksi, bývalý Rehákov zástupca, a František Böhm, expríslušník Slovenskej informačnej služby. Obaja boli súčasťou údajnej korupčnej schémy.
Podmienečný trest
Bývalého šéfa policajných odposluchov Reháka tak uznal za vinného z dvoch korupčných skutkov. Prvý sa týkal obdobia od októbra 2014 do mája 2015 a druhý obdobia od augusta 2018 do konca roka 2019. Celkovo išlo o prijatie úplatkov vo výške 33-tisíc eur. Rehákovi samosudca Ján Hrubala uložil úhrnný trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov.
Dva korupčné skutky
Podľa súdu sa na stretnutí v prevádzke McDonald’s na Račianskej ulici v Bratislave mali zúčastniť František Böhm, Norbert Paksi a vtedajší prvý policajný viceprezident Milan Lučanský. Predmetom dohody malo byť poskytovanie pravidelných finančných prostriedkov výmenou za informácie o tom, či bezpečnostné zložky monitorujú, odpočúvajú alebo operatívne rozpracúvajú Františka Böhma a ďalšie osoby z jeho okolia v súvislosti s naftovým biznisom.
Jozef Rehák a Paksi v tom čase pôsobili v riadiacich funkciách na Úrade zvláštnych policajných činností. Rehák sa 15. októbra 2014 stal riaditeľom tohto úradu.
Podľa skutkových zistení súdu mal Böhm od októbra 2014 do mája 2015 pravidelne odovzdávať Paksimu hotovosť vo výške 10-tisíc eur mesačne. Paksi si nechal dvetisíc eur a rovnakú sumu dal svojmu vtedajšiemu šéfovi. Zvyšné peniaze sa netýkajú prejednávaného prípadu.
Rehák mal peniaze preberať vo svojej kancelárii alebo v kancelárii Paksiho v budove policajného prezídia. Súd dospel k záveru, že Rehák prijal v období od októbra 2014 do mája 2015 úplatky v celkovej výške 16-tisíc eur.
Druhý skutok sa týkal obdobia, keď sa Lučanský stal prezidentom policajného zboru. Podľa skutkovej vety mal Lučanský pri osobnom rozhovore s Paksim vyjadriť nespokojnosť s tým, že osoby z jeho okolia získavajú finančné výhody, zatiaľ čo on z týchto aktivít nemá žiadny prospech. Paksi mal obsah rozhovoru následne tlmočiť Böhmovi.
Na základe ďalšej dohody mal Böhm od augusta 2018 do konca roka 2019 pravidelne odovzdávať Paksimu 45-tisíc eur mesačne. Z tejto sumy si mal Paksi ponechávať 15-tisíc eur a z tejto časti odovzdávať Rehákovi tisíc eur mesačne. Súd považoval za preukázané, že Rehák v tomto období prijal 17-tisíc eur. Zvyšné peniaze sa netýkajú prejednávaného prípadu.
V skutkových vetách rozsudku sa opakovane uvádzajú mená bývalého policajného prezidenta Lučanského a exsiskára Böhma. Samosudca pri oboch výslovne zdôraznil, že ich vina v predmetnej veci nebola právoplatne vyslovená a nevyslovuje ju ani tento rozsudok.
Vynášanie informácií sýkorovcom je premlčané
Rozsudok nie je právoplatný. Trestné stíhanie v časti týkajúcej sa činnosti pre zločineckú skupinu sýkorovcov samosudca Ján Hrubala zastavil pre premlčanie.
Prokurátor podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR. Rehák môže trvať na prejednaní skutku. V takom prípade by súd rozhodoval iba o vine. Keďže sa Rehák na pojednávaní nezúčastnil, môže sa vyjadriť po doručení uznesenia.
Samosudca upravil skutkovú vetu obžaloby, podľa ktorej mal Rehák vynášať informácie až do roku 2011. Dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, že jeho konanie trvalo až do tohto roku. Samosudca vychádzal z výpovedí svedkov, podľa ktorých sa malo skončiť už v roku 2006. Premlčacia lehota pri činnosti pre zločineckú skupinu je desať rokov.
KONTEXT: Špecializovaný trestný súd v júli 2023 odsúdil Jozefa Reháka na jedenásť rokov väzenia. Najvyšší súd SR však v marci 2024 rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.
Po prieťahoch, námietkach zaujatosti a zmene zákonného sudcu sa hlavné pojednávanie opäť začalo v júni 2026. V novom konaní sa samosudca musel vyrovnať so zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, s rozpormi vo výpovediach svedkov, s procesným postavením spolupracujúcich osôb, s podozreniami z manipulácie vyšetrovania a s otázkou použiteľnosti výpovedí, ktoré neboli bezprostredne vykonané na hlavnom pojednávaní.
Rozhodovali informácie o odpočúvaní
Ako vysvetlil samosudca Ján Hrubala uznanie viny za dva korupčné skutky? Na preukázanie prijímania úplatku nebolo nevyhnutné dokázať, že Rehák osobne počúval obsah odpočúvaných rozhovorov. Podstatné bolo preukázať súvislosť prijatej odmeny s obstarávaním veci všeobecného záujmu a s Rehákovým postavením verejného činiteľa.
„Tu nejde ani o to, že by niekto mal prístup k tomu, čo, k obsahu tých odposluchov, ale išlo o dokazovanie toho, či vedúci pracovníci, teda dvaja najvyššie postavení, mali prístup k tomu, kto je odpočúvaný. Voči komu sú nasadzované informačno-technické prostriedky,“ povedal samosudca Ján Hrubala.
Podľa neho vykonané dokazovanie potvrdilo, že vedúci pracovníci takýto prístup mali. V tejto súvislosti spomenul výsluch Norberta Paksiho. Práve jeho výpoveď a výpovede Františka Böhma boli v prípade usvedčujúcimi dôkazmi.
Mŕtvy svedok
Františka Böhma obvinili v septembri 2020 spolu s bývalým šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom v prípade súvisiacom s údajnou skupinou takáčovcov. Po návrate zo zahraničia sa Böhm prihlásil na polícii a začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Vypovedal vo viacerých kauzách vrátane prípadu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorého rovnako ako Jozefa Reháka obvinili v decembri 2020 pri akcii Judáš. Lučanský zomrel po troch týždňoch vo väzbe. Böhm sa vo februári 2021 zastrelil.
Na hlavnom pojednávaní tak čítali Böhmove výpovede z prípravného konania, v ktorých svedčil proti Rehákovi.
Iniciátor Paksi
Rehákov niekdajší zástupca Norbert Paksi si ako svedok na súde na nič nespomínal. „Štyri roky som bol vo výkone trestu, zle som to znášal, za všetkým z minulosti som urobil hrubú čiaru a nechcem sa už k tomu vracať,“ povedal.
Paksiho v septembri 2020 zadržali a obvinili spolu s vtedajším špeciálnym prokurátrom Dušanom Kováčikom najmä na základe výpovede exriaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovíta Makóa. Ihneď sa priznal a začal vypovedať proti iným.
Na súde tak prečítali Paksiho výpoveď z marca 2021, v ktorej hovoril o úplatkoch vrátane tých pre svojho niekdajšieho šéfa. „Pokiaľ som tak vypovedal, tak to tak je. Nepamätám si, že by bol na mňa vtedy vyvíjaný nejaký nátlak,“ dodal.
Pri odôvodňovaní trestu samosudca Ján Hrubala zdôraznil rozdiel medzi postavením Jozefa Reháka a Norberta Paksiho.
„Tu tým motorom, rotorom, iniciátorom tejto úplatkárskej mašinérie, ktorú súd opísal aj v skutkovej vete, bol vinný vo veci odsúdený Paksi,“ povedal samosudca. Paksi mal podľa neho pri rozdeľovaní peňazí aktívnu úlohu. Spomenul aj situáciu, keď mal Paksi podľa vlastného vyjadrenia iniciatívne odovzdávať peniaze Rehákovi. Uviedol, že sumy, ktorými disponoval Paksi, boli výrazne vyššie. „V zásade obžalovaný Rehák sa v podstate, v úvodzovkách, len viezol,“ doplnil.
Paksi bol odsúdený na päťročný trest odňatia slobody. Súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú Paksi uzavrel s prokurátorom. Jeho právne postavenie a právna kvalifikácia konania však boli odlišné.
Aj prečítané výpovede
Samosudca Ján Hrubala uviedol, že pri hodnotení prečítaných výpovedí vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa jeho slov bolo potrebné postupovať mimoriadne opatrne, najmä ak svedkovia zomreli alebo ich nebolo možné vypočuť. Dospel však k záveru, že v tejto veci možno výpovede použiť.
„Paksi a Böhm, bez toho, aby som týmto hodnotiacim súdom vyslovil vinu kohokoľvek iného než teda tu uvedeného obžalovaného, a konštatujúc takéto hodnotenie výhradne v tejto veci, sa podľa môjho názoru, zjednodušene, ale výstižne povedané, dokázali pozrieť pravde do očí, obžalovaný nie,“ vyhlásil samosudca Hrubala.
Svedkyňu mali vypočuť už pri vyšetrovaní
Osobitnú pozornosť venoval samosudca aj svedkyni Zuzane Š., ktorá bola dobrou známou Františka Böhma. Jej výpoveď pred súdom mala súviseť s tvrdeniami o údajnej príprave peňazí určených na odovzdanie ďalším osobám.
Zuzana Š. na úvod uviedla, že o okolnostiach skutkov, ktoré sa týkajú obžalovaného, nič nevie. Reháka nepozná a nikdy ho nevidela. „Keď Böhm začal vypovedať, tak operatívci ma prišli nahovárať, aby som išla potvrdzovať jeho výpovede. Operatívci za mnou poslali aj spoločného známeho Mateja Zemana. Toho som vtedy odmietla,“ povedala. Dodala, že policajtov poslal Böhm.
Advokát Ľudovít Štanglovič predložil súdu vyrozumenie o plánovaných vyšetrovacích úkonoch adresované obhajobe Norberta Paksiho. Z listiny vyplýva, že svedkyňu Zuzanu Š. mali vypočuť 18. novembra 2020. „Na uvedený deň som predvolaná nebola,“ povedala. Počas vyšetrovania ju však nevypočuli vôbec.
Samosudca Ján Hrubala v ústnom odôvodnení rozsudku uviedol, že svedkyňu mali predvolať a vypočuť. Zároveň pripustil, že popretie tvrdení o korupcii sa od svedkyne dalo očakávať. „Pochybenia tohto druhu potom kážu výrazne zvýšiť opatrnosť pri hodnotení dôkazov, ale použitie ostatných dôkazov nediskriminuje,“ povedal Hrubala.
K Makóovmu trestnému oznámeniu
„Neviem nič o vynášaní informácií. Nemám vedomosť, že by osoby Lučanský a Paksi, Čech, Böhm dávali úplatky Rehákovi,“ vypovedal na pojednávaní bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Spomenul, že František Böhm sa vyjadroval o poskytovaní finančných prostriedkov Norbertovi Paksimu,ktorýich mal dávať ďalej. „Aké, komu, za čo a koľko, už neviem,“ tvrdil a dodal, že Böhm mu nepovedal, že by dal peniaze Jozefovi Rehákovi.
Samosudca Ján Hrubala sa zaoberal aj trestným oznámením Makóa, ktoré obžalovaný Rehák predložil počas pojednávania ako listinný dôkaz.
Trestné oznámenie niekdajšieho riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy SR smerovalo proti spôsobu vedenia vyšetrovania v kauze Den Braven, v ktorej ho v septembri 2020 obvinili. Rehák ním chcel poukázať na zaujatosť vyšetrovateľa a prokurátora vo vlastnej veci. Podľa Rehákovho hodnotenia Makó v tomto podaní kritizoval predovšetkým postupy niektorých policajtov.
„Prioritne v ňom kritizuje spôsob vykonania kriminálnej previerky a postupy viacerých policajtov. Mimochodom, Chudého ani Kysela nemenuje,“ povedal Hrubala.
KONTEXT: Prípad Jozefa Reháka vyšetroval Miroslav Chudý a dozor vykonával prokurátor Peter Kysel.
Stratégiu čurillovcov by nevyučoval
Hrubala následne vysvetlil rozdiel medzi prípustným informovaním svedkov o výhodách za spoluprácu, akými sú dočasné odloženie vznesenia obvinenia a podmienečné zastavenie trestného stíhania, a nezákonným ovplyvňovaním výpovedí.
Taktiku vyjadrenú slovami „Aha, my vieme, že vy viete“ označil za stratégiu, ktorú by ako pedagóg na policajnej akadémii nevyučoval. „No nie je okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom diskriminovala prípravné konanie,“ povedal Hrubala. Dodal, že pri hodnotení výpovedí svedkov postupoval opatrne.
Obsah Makóovho trestného oznámenia podľa Hrubalu nepostačoval na záver, že výpovede použité proti Rehákovi boli získané nezákonne. Osobitne zdôraznil, že Makó nebol priamym svedkom odovzdávania úplatkov.
KONTEXT: Ľudovít Makó vystupuje v kauze Očistec ako kľúčový svedok. Na septembrovom pojednávaní odmietol odpovedať na otázky obhajoby o začiatkoch svojej spolupráce. Argumentoval tým, že vo vlastnej obnovenej trestnej veci ešte nebol vypočutý ako obvinený. V kauze Kajúcnik, ktorú vyšetruje inšpekcia, je poškodeným a v tom čase ešte neabsolvoval výsluch za účasti procesných strán. Ak by o týchto okolnostiach najskôr vypovedal pred súdom ako svedok, podľa vlastných slov by si nemohol dostatočne uplatniť svoje práva. Senát jeho argumenty prijal a túto časť výsluchu prerušil. V októbri už Makó súdu oznámil, že výsluchy absolvoval a je pripravený vypovedať. V kauze Očistec bude opäť vypovedať najbližší piatok.
Svedkovia poznali len časť príbehu
Vypovedal aj Böhmov obchodný partner Marek D. Povedal, že vedel o platbách svojho kamaráta Norbertovi Paksimu. Súd vypočul aj niekdajšieho funkcionára finančnej správy Daniela Čecha, ktorý priznal, že vzal úplatky od Milana Lučanského. Rovnako ako Marek D. o Rehákovi nič nevedel.
Samosudca Ján Hrubala za rozhodujúce pokladal nielen to, čo jednotliví svedkovia tvrdili, ale aj to, o čom nevypovedali. Argumentoval, že osoby zapojené do korupčného konania nemusia poznať všetkých jeho účastníkov ani všetky okolnosti. Skutočnosť, že niektorí svedkovia nemali informácie o Rehákovi, preto nevylučuje vierohodnosť ostatných svedkov.
Podľa názoru samosudcu výpovede svedkov vytvárali dostatočne presvedčivý dôkazný základ.
Nie iba novela
Samosudca Ján Hrubala pri odôvodňovaní trestu poukázal na viacero okolností. Prvou bola zmena trestnoprávnej úpravy, ktorá podľa jeho slov viedla k výraznému zníženiu zákonných trestných sadzieb oproti sadzbám z obdobia predchádzajúceho rozhodovania. Zdôraznil, že nie je tvorcom trestnej politiky štátu a musí rešpektovať platnú právnu úpravu vrátane ustanovení, ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie.
Druhou okolnosťou bolo zastavenie trestného stíhania za skutok týkajúci sa činnosti pre zločineckú skupinu sýkorovcov.
Treťou okolnosťou bolo, že Rehák mal v korupčnej schéme menej významnú úlohu ako jeho niekdajší zástupca Norbert Paksi, ktorého súdili v inom konaní.
Štvrtou okolnosťou bola dĺžka trestného konania. Samosudca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa primeranej dĺžky trestného konania. Zdôraznil, že od skutkov uplynul dlhý čas a trestné konanie trvá takmer šesť rokov.
Zároveň uviedol, že vec po jej pridelení vybavil rýchlo. Podľa jeho názoru bolo potrebné dĺžku celého trestného stíhania zohľadniť pri individualizácii trestu.
Viac o záverečných rečiach nájdete v tomto článku.
O tom, čo vypovedala známa Františka Böhma, si môžete prečítať tu.
Viac o tom, čo vypovedali sýkorovci, nájdete v tomto článku.
O tom, čo vypovedal kľúčový svedok, bývalý zástupca Reháka, si môžete prečítať v tomto článku.
