Analýza rozhodnutia v kauze bývalého špeciálneho prokurátora: rozpory svedkov, pochybnosti o dôkazoch.
(Dovolací rozsudok v kauze Kováčika- 2. časť.)
Čas čítania článku: 13 minút
Ešte vlani v decembri dovolací senát Najvyššieho súdu SR v zložení predsedníčky Martiny Zeleňakovej a členov senátu Beáty Javorkovej, Dušana Krča – Šeberu, Jozefa Šutku a Dušana Szabóa zrušil právoplatný rozsudok v prvej korupčnej kauze Dušana Kováčika a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu. Rozhodol pomerom hlasov 5:0. Znamená to, že na Kováčika sa treba opäť pozerať ako nevinného a to až do nového právoplatného rozsudku.
Teraz je už známy aj samotný písomný rozsudok, ktorý má 196 strán. V tomto článku prinášam druhú časť spracovania rozsudku dovolacieho senátu.
KONTEXT: Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská uznala v septembri 2021 Kováčika vinným zo široko koncipovaných štyroch skutkov, ktoré zahŕňal dlhodobé konanie v rokoch 2017 až 2020. Podľa rozsudku Kováčik ako špeciálny prokurátor poskytoval informácie z prebiehajúcich trestných konaní a vytváral podmienky na sťaženie dokumentovania trestnej činnosti údajnej skupiny takáčovcov, čím prispieval k zachovaniu jej existencie. Súčasne prijal úplatok 50 – tisíc eur za to, že zabezpečil nepodanie sťažnosti proti rozhodnutiu o prepustení údajného šéfa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby.
Okrem toho mal opakovane poskytovať časti vyšetrovacích spisov osobe Ľudovíta Makóa vrátane informácií zo živých trestných konaní a utajovaných materiálov, ktoré sa týkali aj prípravy vraždy vyšetrovateľa vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu.
Takto vymedzené skutky sudkyňa posúdila ako viacčinný súbeh závažnej trestnej činnosti a uložila mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov spolu s trestom prepadnutia majetku.
Stručne:
1. Ako špeciálny prokurátor dlhodobo (2017 – 2020) vynášal informácie z trestných konaní a pomáhal tým skupine takáčovci, čím sťažoval jej vyšetrovanie a prispieval k jej fungovaniu.
2. Prevzal úplatok 50-tisíc eur za to, že zabezpečil nepodanie sťažnosti intervenujúcu (zastupujúcou) proti prepusteniu Kudličku z väzby.
3. Odovzdal Makóovi časti vyšetrovacieho spisu z inej trestnej veci, čím mu umožnil získať informácie a pripraviť sa na obranu.
4. V ďalšom prípade odovzdal Makóovi aj časti spisu vrátane utajovaných dokumentov v kauze prípravy vraždy Čurillu, hoci na to nemal oprávnenie.
Senát Najvyššieho súd SR zložený z predsedu Petra Štifta a členov Petra Hatalu a Martina Bargela v máji 2022 tento rozsudok zrušil a skutok zásadne prehodnotil. Po novom uznali Kováčika vinným len zo spáchania dvoch skutkov. Prvým bolo prijatie úplatku 50- tisíc eur za intervenciu vedúcu k tomu, že zastupujúca prokurátorka nepodala sťažnosť proti prepusteniu z väzby, v dôsledku čoho bol Kudlička prepustený na slobodu.
Druhým bolo odovzdanie častí vyšetrovacieho spisu vrátane utajovaných písomností osobe, ktorá na to nemala oprávnenie, čím došlo k ohrozeniu dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Za takto zúžené skutky mu uložili trest odňatia slobody osem rokov a zároveň peňažný trest 100- tisíc eur s náhradným trestom odňatia slobody, pričom trest prepadnutia majetku neuložil.
Odvolací súd neuznal za trestné konanie tvrdenia o systematickej podpore zločineckej skupiny ani skutok spočívajúci v poskytnutí informácií v inej trestnej veci, a v tomto rozsahu obvineného oslobodil.
Stručne:
1. Prevzal úplatok 50 – tisíc eur za to, že zabezpečil nepodanie sťažnosti proti prepusteniu Kudličku z väzby.
2. Odovzdal Makóovi časti vyšetrovacieho spisu vrátane utajovaných dokumentov, hoci na to nemal oprávnenie.
Rozdiel medzi rozsudkami spočíva najmä v rozsahu a povahe skutkov. Súd prvého stupňa vychádzal z koncepcie dlhodobej, systematickej činnosti smerujúcej k podpore zločineckej skupiny a ovplyvňovaniu trestných konaní, zatiaľ čo odvolací súd skutok redukoval na dva skutky. Zo skutkového základu tak vypadli tvrdenia o organizovanej a kontinuálnej podpore skupiny aj časť konania kvalifikovaná ako zneužitie právomoci, pričom zostali len individuálne preukázané skutky korupcie a neoprávneného nakladania s utajovanými informáciami.
Kto je kto?
Ľudovít Makó patrí medzi najznámejšie a zároveň najkontroverznejšie postavy slovenských trestných káuz posledných rokov. Bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy SR sa z vysokého funkcionára postupne stal jedným z kľúčových kajúcnikov v prípadoch korupcie a organizovaného zločinu. Stalo sa tak po tom, ako ho obvinili v septembri 2020 pri akcii Boží Mlyn. Začal vypovedať aj proti viacerým exponovaným osobám, okrem Kováčika vypovedal aj proti Vladimírovi Pčolinskému či Tiborovi Gašparovi. Z väzby ho prepustil prokurátor v polovici októbra 2020. Počas vyšetrovania zároveň vyšlo najavo, že z daňových kriminalistov prešiel do spravodajskej služby.
V konštrukcii skutku s Kováčikom vystupuje ako osoba, cez ktorú mali prechádzať informácie z trestných konaní aj finančné prostriedky (úplatok). Je jediným priamym svedkom k údajnej korupcii Kováčika.
V ďalšom skutku mu mali byť odovzdané aj časti vyšetrovacích spisov vrátane utajovaných písomností aj v súvislosti s prípravou vraždy Čurillu.
Matej Zeman prezývaný Zemák je člen zločineckej skupiny takáčovcov a spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade Kováčika je to osoba, ktorá sa podieľala na zabezpečení finančných prostriedkov určených na úplatok a na komunikácii smerujúcej k vybaveniu prepustenia z väzby Kudličku. Mal zabezpečiť alebo sprostredkovať peniaze, ktoré boli následne odovzdané cez ďalšie osoby smerom ku Kováčikovi.
František Böhm je bývalý príslušník spravodajskej služby. Zadržali a obvinili ho pri akcii spolu s Makóm. Aj on začal spolupracovať. V kauze Kováčika je to osoba, ktorá sa spolu so Zemanom podieľala na procese zabezpečenia a odovzdania finančných prostriedkov. Mal byť jedným z medzičlánkov pri odovzdávaní peňazí smerujúcich k Makóovi, a tým nepriamo k obvinenému. Vo februári 2021 sa zastrelil.
Norbert Paksi je bývalý šéf policajných odposluchov. Obvinili ho spolu s Kováčikom. Priznal sa k vlastnej trestnej činnosti a začal vypovedať na iných. V kauze Kováčika nefiguruje ako priamy účastník odovzdávania úplatku, ale ako osoba z prostredia, ktorá poskytovala informácie o trestnej veci. Je spájaný s tokmi informácií, nie s finančným plnením.
Dovolanie podal aj minister
Odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Kováčik podal dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok) na Najvyšší súd SR a zároveň podal aj podnet ministrovi spravodlivosti, navrhol tiež prerušenie výkonu trestu. Minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD) v auguste 2024 podal dovolanie, keďže doručený podnet obhajcu vyhodnotil ako opodstatnený. Súčasne rozhodol o prerušení výkonu trestu Kováčika.
V tomto článku som sa venovala tomu, že vyšetrovateľ prípadu bývalej NAKA Pavol Ďurka bol voči Dušanovi Kováčikovi osobne zaujatý:
Čo všetko je ešte v dovolacom rozsudku?
Výpovede svedkov na nečisto
Dovolací senát sa podrobne zaoberal výsluchom svedka, ktorý mal v krčme v Jelenci vyhlásiť, že Makó pomstí smrť takáčovov, najmä Martina Mikulca – Mariána Kočnera (ide o menovca verejne známeho Marina Kočnera, ktorý je právoplatne odsúdený v kauze zmenky a súdia ho aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka – pozn. autorky) a aj spôsobom, akým bol vedený.
Výsluch realizoval vyšetrovateľ Pavol Ďurka. Zo zápisnice vyplýva, že svedok bol ešte pred výsluchom poučený tak, že „bude vypočutý… vo vzťahu k odovzdaniu listín vzťahujúcich sa k príprave úkladnej vraždy… osobou JUDr. Dušan Kováčik… osobe JUDr. Ľudovíta Makóa.“ Podľa dovolacieho senátu z takéhoto poučenia vyplýva, „že svedok bol vopred oboznámený s obsahom, ktorý mal byť predmetom jeho výpovede.“
KONTEXT: S Makóom je však spojený aj jeden z mimoriadne kontroverzných prípadov. NAKA ho totiž v roku 2020, ešte pred jeho obvinením, rozpracovala pre podozrenie z prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu. Podľa informácií z vyšetrovania mal byť objednávateľom vraždy, pričom podozrenia vychádzali najmä z výpovedí kriminálneho prostredia. Po preverení však polícia dospela k záveru, že skutok sa nestal. Trestné stíhanie v tejto veci zastavili na začiatku februára 2021 s odôvodnením, že podozrenie nemalo reálny základ.
Nič to však nezmenilo na tom, že kvôli tomuto podozreniu začali Makóa odpočúvať. Toto monitorovanie malo byť prezradené. V máji 2021 z vyzradenia informácií inšpekcia obvinila bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a vykonala u neho aj domovú prehliadku. Zurian v tom čase nazýval Makóa kriminálnikom a sráčom. Jeho obvinenie prokuratúra zrušila a Ústavný súd SR konštatoval protiústavnosť domovej prehliadky. Zurian v súčasnosti vedie Úrad inšpekčnej služby.
Dovolací senát takýto postup považuje problematický, pretože „vyšetrovateľ… oznámil to, čo sa mal dozvedieť až z výsluchu svedka“ a zároveň poukázal, „že zákon zakazuje klásť otázky obsahujúce skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až výpoveďou, a je analogicky zakázané takýmto spôsobom aj svedka poučiť.“
Dovolací senát poukázal na širší kontext postupu orgánov činných v trestnom konaní. Podľa jeho záveru vznikla situácia, v ktorej bolo možné svedka „vypočuť si… na „nečisto“ a zistiť, čo o veci vie, prípadne mu podsunúť informáciu a zároveň vytvoriť priestor, aby sa ďalší svedok mohol oboznámiť s výpoveďou… a koordinovať s ňou svoju výpoveď.“
Takýto postup má podľa dovolacieho senátu aj dopad na postavenie obvineného. V rozsudku uviedol, že týmto „vzniká pochybnosť, či svedok vôbec vedel… alebo by túto skutočnosť spomenul, pokiaľ by mu to… nepovedal vyšetrovateľ.. … a zároveň možnosť koordinácie výpovedí v neprospech obvineného.“
Na základe týchto okolností dospel k záveru, že vznikajú „legitímne a opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti vyšetrovateľa“ a že tento mal byť z konania vylúčený. Zároveň zdôraznil, že „spravodlivosť konania musí byť nielen daná, ale sa aj javiť, pričom túto podmienku nemôže spĺňať konanie, v ktorom existujú vážne… pochybnosti o nezaujatosti už vyšetrovateľa.“
Benefity pre Makóa
Dovolací senát si všimol, že odvolací súd si síce vyžiadal správu o benefitoch pre Zemana a Böhma, no pri Makóovi sa uspokojil so zistením, že mu zatiaľ nebol poskytnutý žiaden benefit, hoci jeho trestné konania ešte neboli skončené.
Dovolací senát sa detailne zaoberal aj situáciou a poukázal na to, že voči nemu bolo vedených viacero trestných stíhaní v rôznych štádiách. Niektoré z nich boli prerušené, iné smerovali k priaznivému výsledku, pričom jeho trestné veci neboli právoplatne skončené.
Zdôraznil, „že pri hodnotení vierohodnosti treba brať do úvahy nielen už poskytnuté výhody, ale aj tie, ktoré môže spolupracujúca osoba dostať neskôr, vrátane úplnej beztrestnosti, teda zastavenia trestného stíhania.“
Pripomenul aj problém pri Makóovi, z návrhu na jeho väzbu malo vyplývať, že v inej vlastnej trestnej veci predložil upravenú zvukovú nahrávku, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti. Aj túto okolnosť mal odvolací súd podľa dovolacieho senátu zohľadniť pri hodnotení jeho dôveryhodnosti, o to viac, že Makó bol jediným priamym svedkom prevzatiu úplatku.
V rozsudku sa vyjadril aj k výsluchu Makóa z marca 2025 v kauze Kajúcnik, v ktorom mal hovoriť o nátlaku pri svojej skoršej výpovedi na NAKA. Podľa súdu môže byť takáto zmena výpovede významná, najmä preto, že Makó je kľúčový svedok. Zároveň však dodal, že sama osebe nezakladá žiaden z dovolacích dôvodov, o ktorých rozhodoval v tomto konaní.
Z väzby sa dostali, až keď vypovedali na Kováčika
Dovolací senát upozornil, že pri týchto svedkoch nestačí všeobecne povedať, že obvinený alebo svedok najprv mlčal a neskôr začal vypovedať. Odvolací súd síce uviedol, že taký vývoj nie je ničím neobvyklý, no podľa dovolacieho senátu nevysvetlil jednu dôležitú okolnosť, „spolupracujúce osoby neboli prepustené z väzby po tom, čo sa začali priznávať k vlastnej trestnej činnosti, ale až po tom, čo začali vypovedať proti obvinenému.“
Aj to bolo podľa dovolacieho senátu potrebné zohľadniť pri posudzovaní ich dôveryhodnosti. Pri Zemanovi navyše súd pripomenul, že počas väzby mal byť opakovane navštevovaný vyšetrovateľom a operatívcami bez jasného výstupu z týchto návštev, pričom prvú návštevu družky mu umožnili šesť dní po tom, čo po prvý raz vypovedal proti obvinenému.
Vyjadril sa aj všeobecne k hodnoteniu výpovedí spolupracujúcich svedkov. Upozornil, že ide legitímny dôkazný prostriedok, no vyžaduje „osobitnú obozretnosť“, keďže takáto výpoveď môže byť „manipulovateľná… výmenou za ponúkané výhody“ a preto je potrebné ich vierohodnosť „dôsledne a starostlivo posúdiť a odôvodniť“
Zároveň poukázal, že samotná zhoda výpovede s inými dôkazmi ešte neznamená, že svedok hovorí pravdu aj o tom, „kto s ním mal trestnú činnosť páchať“ Dovolací senát preto zdôraznil povinnosť detailne skúmať aj výhody, ktoré svedok získava, a vysvetliť, prečo je jeho výpoveď považovaná za dôveryhodnú.
Napokon vytkol súdu prvého stupňa, že síce deklaroval opatrnosť, ale zároveň uviedol, že nie je jeho úlohou zisťovať, aké benefity boli svedkom poskytnuté, čo označil za nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou ich vierohodnosti .
Rozpory kajúcnikov sú vážne
Ďalšia zásadná výhrada smerovala k rozporom vo výpovediach. Dovolací senát výslovne uviedol, že pri hodnotení vierohodnosti svedka sa treba vysporiadať nielen s rozporom medzi jeho výpoveďou a inými dôkazmi, ale aj s rozporom v jeho vlastnej výpovedi. Podľa dovolacieho senátu už rozpory medzi výpoveďami Makóa, Zemana a Böhma boli také vážne, že bez riadneho vysvetlenia nemohli viesť k záverom, ku ktorým dospel odvolací súd a teda k odsúdeniu.
Pri Zemanovi poukázal napríklad na to, že raz opisoval vybavovanie prepustenia Kudličku z väzby ako rýchlu telefonickú akciu z Chorvátska, inokedy však hovoril aj o viacerých stretnutiach na Slovensku, čo časovo nesedelo s tým, že v rozhodujúcom období mal byť v Chorvátsku. Rozporne vypovedal aj o tom, komu a kde odovzdal peniaze, a tiež o tom, kedy mu mali byť vrátené .
Podobne pri, Böhmovi jeho verzia si odporuje so Zemanovou v podstatných okolnostiach inak opisoval čas, dĺžku aj spôsob vybavovania veci a inak aj to, ako prebehlo odovzdanie peňazí.
Pri Makóovi zase súd poukázal na časový rozpor, podľa jeho verzie sa mala vec začať riešiť ešte skôr, než vôbec padlo rozhodnutie, na ktoré mala nadväzovať.
Dovolací senát preto konštatoval, že ani keby bolo preukázané, že sa Kováčik o kauzu Kudličku zaujímal, samo osebe to ešte nedokazuje prevzatie úplatku. V skutku totiž išlo o dve rozdielne fázy, jednu vo vzťahu k podriadenej prokurátorke a druhú vo vzťahu k Makóovi a práve prevzatie úplatku stálo najmä na výpovedi Makóa.
Zastáva názor, že ak sa však výpovede spolupracujúcich osôb v podstatných okolnostiach rozchádzajú a ich rozpory nie sú konkrétne a presvedčivo vysvetlené, podľa z nich nemožno bez ďalšieho vyvodiť spoľahlivý záver, že obvinený úplatok prevzal.
Dovolací senát Najvyššiehi súdu SR v kauze bývalého špeciálneho prokurátora zdôraznil, že výpovede svedkov mali byť podrobené oveľa prísnejšiemu testu vierohodnosti, čo sa podľa neho nestalo. V skratke, rozpory neboli odstránené ani vysvetlené a súdy nevysporiadali rozpory presvedčivým spôsobom.
Vierohodnosť kajúcnikov
Dovolácí senát sa vrátil aj k širšej otázke vierohodnosti spolupracujúcich svedkov. Upozornil, že pri jej hodnotení nemožno prehliadnuť, že Csaba Dömötör bol v inej veci právoplatne odsúdený za krivú výpoveď a Zemanovi bolo v inej veci vznesené obvinenie pre krivú výpoveď a navádzanie na ňu. Súd výslovne povedal, že aj keď tieto rozhodnutia nesúvisia priamo s prejednávaným skutkom, môžu znižovať všeobecnú vierohodnosť takýchto svedkov, a preto ich nebolo možné odbiť tým, že ide o „iné veci“.
KONTEXT: Kto je Csaba Dömötör?
Je to bývalý takáčovec. Mal spolu so Zemanom viesť Kováčikovi úplatok (v inej veci –pozn. autorky).
Osobitne pri Zemanovi zdôraznil, „že pochybnosti zosilňuje aj to, že vo väzbe ho mali opakovane navštevovať vyšetrovateľ a operatívci bez procesného výstupu, pričom návšteva družky mu bola umožnená krátko po tom, čo začal vypovedať proti obvinenému. Aj preto považoval za opodstatnený návrh, aby sa vyžiadali údaje o návštevách vo väzbe.“
Odmietnutie dôkazov
Dovolací senát vytkol, že súdy odmietli vypočuť napríklad svedka blízkeho Zemanovi, hoci práve on mohol preveriť vierohodnosť Zemana v časti o peniazoch a o tom, ako sa mala rozbehnúť línia údajného úplatku. Podľa dovolacieho senátu tento svedok mohol potvrdiť alebo vylúčiť, či Zeman naozaj dostal informáciu o Kudličkovej veci a či mu práve on priniesol peniaze, ktoré mali byť použité na úplatok.
Mal vôbec utajované dokumenty?
Dovolací senát zastáva názor, že nebolo spoľahlivo preukázané, že obvinený vôbec mal prístup k dvom utajovaným listinám, ktoré mal následne odovzdať Makóovi a taký záver „nemá oporu vo vykonanom dokazovaní“, pričom sa oprel o výpovede dvoch pracovníčok prokuratúry a prokurátorov z bývalej špeciálnej prokuratúry Bohdana Čeľovského, Michala Stanislava. Podstatou výhrady je, že špecializovaný aj najvyšší súd vychádzali z možnosti, nie z preukázaného prístupu k týmto listinám.
Podľa dovolacie senátu z výpovede jednej pracovníčky špeciálnej prokuratúry vyplývalo len to, že prokurátor si mohol kópie utajovaných listín vyhotoviť, ale iba vtedy, ak sa mu tieto listiny najprv dostali do dispozície. Zároveň však nepotvrdila, že by Kováčik žiadal utajované písomnosti z veci, ktorá mu nebola pridelená.
Ani ďalší svedkovia nepotvrdili, že by sa tieto listiny dostali k obvinenému. Ex kolega Kováčika – Čeľovský uviedol, že utajované podnety v tejto veci vybavovali iní prokurátori, ďalší prokurátor Stanislav vypovedal, že o záujme obvineného o tento materiál nevie, a druhá pracovníčka prokuratúry vysvetlila, že bežnú poštu síce obvinený niekedy žiadal vyhľadať, ale utajované písomnosti riešila iná osoba a boli uložené inde.
Dovolací senát uzatvoril z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by obvinený mal utajované listiny k dispozícii. Inými slovami: nestačí úvaha, že by si ich teoreticky mohol skopírovať. Najprv muselo byť preukázané, že sa k nim vôbec dostal, a to preukázané nebolo.
Zároveň poukázal aj na ďalšiu pochybnosť. Z listín, ktoré mal Kováčik podľa skutku odovzdať Makóovi, nebola zaistená ani jedna. Preto vzniká otázka, či nimi Makó vôbec niekedy disponoval a či sa o ich obsahu nedozvedel inak.
„.Prvotnú informáciu o tom, že je spolu s ďalšími osobami podozrivý z prípravy vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu, sa totiž JUDr. Ľudovít Makó dozvedel od Norberta Paksiho, ktorý mu mal túto skutočnosť oznámiť a skutočnosť, že je spolu s ďalšími osobami v predmetnej veci odpočúvaný, mu mal oznámiť JUDr. Boris Beňa (bývalý námestník Slovenskej informačnej služby – pozn. autorky), ktorý bol za to aj právoplatne odsúdený,“ uviedol dovolací senát v rozsudku.
Súdy prvého aj druhého stupňa podľa dovolacie senátu neurobili dôslednú previerku vierohodnosti spolupracujúcich svedkov a nedali obvinenému jasnú odpoveď na jeho konkrétne námietky. Aj preto oba rozsudky zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Zároveň platí, že nový sudca (Pamela Záleská je z veci pre zaujatosť vylúčená a vec napadla Petrovi Pulmanovi – pozn. autoroky) je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Keďže dovolanie bolo podané iba v prospech obvineného, v ďalšom konaní platí aj zákaz zhoršenia jeho postavenia.
Ďalšie prípady
- Dušan Kováčik je obžalovaný aj v druhom korupčnom prípade spolu s Petrom Koščom alias pánom X za to, že mal za 50-tisíc eur v roku 2016 „ututlať“ vyšetrovanie vtedajšieho šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka a aj prípad, ktorý sa týkal pána X. Usvedčuje ho kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý vraj úplatok od Petra Košča odovzdal špeciálnemu prokurátorovi v knihe s vyrezanými stranami.
- Dušana Kováčika stíhajú aj v kauze Očistec, tento prípad bude pojednávať senát Petra Pulmana. Rozsudok dovolacieho senátu môže vec výrazne ovplyvniť.
